Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ssj hssj subst

stena -y stien ž.

1. vertikálna časť stavby, najmä jej plocha obrátená dovnútra, múr: s-y izby, na s-e visia obrazy; sklená s.

2. strmá plocha, zvislý svah, zráz: ľadovcová, skalná s.; (banská) s. miesto výrubu (napr. uhlia)

3. čo sa podobá stene: s. do obývačky vysoká zostava nábytku; španielska s. prenosná (skladacia) priehradka

4. plocha, obal ohraničujúca (-i) istý priestor: s-y skrine, nádoby; geom. s. telesa; biol. s. bunky, cievy

bledý ako s. veľmi; akoby → hrach na s-u hádzal; pritisnúť, pritlačiť niekoho k s-e prinútiť ho rozhodnúť sa; maľovať čerta na s-u; (aj) s-y majú uši všade môže niekto načúvať; žiť medzi → štyrmi s-mi;

stenový príd.: s-é panely;

stienka -y -nok ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stena ‑y stien ž.; stenový; stienka ‑y ‑nok ž.

stienka -ky -nok ž. zdrob.

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stena, -y, stien ž.

1. plocha múru (ohraničujúca priestor nejakej miestnosti), múr: zavesiť obraz na s-u, oprieť sa o s-u; Na stenách viseli rajnice, trojrohy, hrnce z medi a hliny. (Jégé) Steny voňali čerstvým vápnom. (Zgur.) Štyri steny boli zhruba zapackané maltou. (Kuk.) Po pomaľovaných stenách sa mihotali tiene. (Gab.); stav. murovaná, dosková, tehlová, sklená, betónová, heraklitová s.; vonkajšia, vnútorná s., priečelná, čelná, zadná s.; pren. expr. s. ľudí (Urb., Vaj.) zástup, húf; pren. bás. smreková s. (Mih.) okraj smrekovej hory; zelená stena jelšín a vŕb (Vaj.) okraj zeleného porastu na brehu rieky; hovor. ide dážď ako stena hustý, silný

hádzať hrach na s-u (o s-u) daromne sa namáhať; márne, zbytočne, nadarmo, daromne napomínať; hovor. maľovať čerta na s-u spomínať, predpovedať nejaké zlo, nešťastie; vidieť čerta na s-e báť sa domnelého nebezpečenstva; expr.: podopierať s-u postávať, zaháľať; pritisnúť niekoho k s-e doviesť dakoho do úzkych, nadobudnúť prevahu nad dakým (napr. v debate); postaviť, stavať niekoho k s-e odstreliť, odstreľovať; ísť, letieť hlavou do s-y robiť nerozvážne činy; iron. prilieha ako hrbatý k s-e o veciach al. javoch, ktoré spolu vôbec nesúvisia, ktoré nejdú dokopy; Hlavou stenu neprerazíš (prísl.) proti moci nič nezmôžeš. Aj steny majú uši (úsl.) všade môže niekto počúvať; hluchý ako stena veľmi hluchý, vôbec nepočuje; bledý ako s. mŕtvolne bledý, veľmi bledý (od ľaku, pri chorobe, od zlosti);

2. príkry, zvislý svah, strmá skala, zráz: vápencová s.; ľadovcová s.; skalná s.; s. jaskyne;

ban. dlhý porub medzi dvoma paralelnými smernými chodbami: uhoľná, porubná s.;

3. odb. plocha ohraničujúca akýkoľvek priestor (napr. nádoby, telesa, telesného orgánu ap.): s. kotla, nádrže, nádoby, fľaše; biol. s. bunky, bunková s.; anat. cievna s., nervová s.; brušná s., žalúdočná s., hrudná s.; s. čriev, s. žily; geom. bočná, vrchná, priečelná, štvorcová s., s. telesa, plášťa;

4. plocha deliaca jeden priestor od druhého, priehrada: španielska s. prenosná priehrada v izbe, pozostávajúca z tkaniny natiahnutej na pevný rám; tech. ohňovzdorná s., ochranná s.; šport. prekážková s.; pren. Stavia si stenu medzi sebou a skutočnosťou (A. Mat.) izolujúcu priehradu, prekážku. Je medzi nami stena (Stod.) prekážka, chladný pomer, nepochopenie;

stenový príd.: s-é hodiny, s-á tabuľa visiace (visiaca) na stene; geom. s-á uhlopriečka; ban. s-é rúbanie dobývanie ložiska dlhým porubom; mal. s-é maliarstvo maľovanie na stenu;

stienka, -y, -nok ž. zdrob. k 1


stienka p. stena

stena ž
1. plocha ohraničujúca priestor nej. miestnosti al. stavby, vnútorná časť múru: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzru na trzy stupiege (ŽK 1473); tamze wydeli zme od tehoze domu pana Walkoweho gednu scenu wsecku zwalenu (s. l. 1589); widel sem toho isteho Yanka Čziernyho opjleho tam o stenu opreneho (ZVOLEN 1637); na kterem fundamentu gestliby buducne chcel emptor z muru stenu zbudowat, to učynit ma sam swogim wlastnim nakladkom (ŽILINA 1699); item w tegže swetliczy pri každeg stene lawicze (BOBROVNÍK 1701); zwuk tedy a treskot ukrutni nenadále se strhel tak, že mjsto to z gruntu se tráslo, steni a zdy se otewrely a odtúd mnostwi diablu ze wssech strán wen se hrnulo (VP 1764)
L. effractarius: lamač sťeni, roztrhač (KS 1763) baranidlo; oblepená, polepená s. nabíjanica: delutamentum: oblepená, polepená stena, hliňenná lepenica (KS 1763); pletená, upletená s. hlinená stena vystužená pletením: cratitus paries: pletena stena (HD 1706-07); concratitius paries: upletená sťena (KS 1763) španielska s. paraván: sspanielska stěna zelena 1 (M. S. JÁN 1697); stena španihelska tlacženim platnem obtahnuta (P. BYSTRICA 1780);
F. hrach na sťenu hádže; gakoby hrach na sťenu metal; stene mluwyti (SiN 1678) (o ľahostajnosti); awssak naposledi nič giného nenasleduge, gen to obecne: co stin na stene (NK 1717) nič neznamenajúce; na czo gako swedek wiznawa, že mu gako stena žadneg odpowedj nedal (S. PRAVNO 1742) (o neodpovedajúcom človekovi); vlasna čelad nezanecha teho klinca ve stene (KC 1791) nič; i k smíchu i k lítosťi bili ráno všecci, kterí v noci ňespali. Jedni jako sťeni bledí, jedni jako žabi zeleni (BR 1785) poblednutí
2. múr: maceria: scena, plot kaménny, párkaň; muri arcete decussi: z baranem zrúcené sťenj (KS 1763);
x. pren wssak rychtarstwy lehoczke ma opysany lan swug slobodny y ze stenamy (BUDATÍN 1478 SČL) so staviskami
L. balista concutiuntur arces: z ďelem búragú sa steni zámkowé (KS 1763) hradby; mestská s., obecná s. mestské hradby, opevnenie: moenia: mestské zdi, mestská ohrada, sťena, parkan; sepimentum: ohrada, plot, obecny sťena (KS 1763);
3. časť plochy, plošná časť niečoho: item poweternik (na mestských hodinách) poprawil, na ruku sem stenu nadwaril a ruku sem snowu snitowal (B. BYSTRICA 1622)
P. tpn na wlastnem grunthu dediny Nyznyho Wadichowa na miste takreczenem Na stenach za rychtarowym lanczem (D. VADIČOV 1583); -ový, -ný príd k 1: ale ani to z hlawi wasseg neposslo, než napíski take gsťe z obrázkuw swich sťenowich w swu knižku počarbali (BA 1789)
L. crustae parietum: sťenowá lepenica aneb kobercowá déska stena vymazaná hlinou; projectura: obdeskowáni steňné, prjstressj, které pro déssť predstawugú, aneb úkol, párkan obklad (KS 1763); wegdúc núter, ponewádž hňeď w prwňém ambiťe wsseliké obrazi a sťenowé maluwáňý na oči gegích prigsslo (BR 1785); s-é hodiny, hodinky nástenné: kolečkowe hodiny se na sténowe a na wačkowe hodiny oddelugu (UČ 1781); hodinky stenove s repeterom ordinarne 1 (ORAVA 1796 CM) nástenné; stienka dem k 2: dali sme na meskuo humno, kdi pod hradi stlp podbigali, nebo sa stienka mala wiwratiti, gedon ssin na klini d 42 (KRUPINA 1706)


stienka ž priečka v humne oddeľujúca záčinok od holohumnice: z takoweg stjenky gedno drewo pileno bylo; s tu priležitosti, ponewadž y geho milostpan tam se nadaril a stjenky polowyc od Kapusta Gyurowey holomnice suceg rozebrali; stjenky polowyc, skrze predchadzegjcich swedkuw oznameneg, rozobrali (NECPALY 1743)

stienka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stienka
G (bez) stienky
D (k) stienke
A (vidím) stienku
L (o) stienke
I (so) stienkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) stienky
G (bez) stienok
D (k) stienkam
A (vidím) stienky
L (o) stienkach
I (so) stienkami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu