Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stiahnuť -e -u -hol dok.

1. ťahaním dostať nadol: s. vlajku, roletu, s. si klobúk na oči; pes s-l uši, chvost spustil; s. plecia skrčiť

2. ťahaním odstrániť z povrchu, strhnúť: s. deku z postele, s. si rukavice; s. kožu zo zajaca

3. zbaviť kože, odrať: s. medveďa

4. ťahom premiestniť, potiahnuť, odtiahnuť: s. ruku z kľučky, s. hrniec zo sporáka, s. nohy (pod seba);

pren. s-li ho na zábavu zvábili

5. ťahom zmenšiť (obvod), pritiahnuť, utiahnuť, zatiahnuť: s. slučku, s. si opasok; neos. s-lo mu hrdlo (od žiaľu ap.) zovrelo

6. omotať a tak spevniť, pripevniť ap.: s. ranu obväzom, s. si šaty opaskom

7. (o častiach tváre) zmraštiť, zhúžviť: s. čelo, obočie, pery (na znak neľúbosti ap.)

8. odviesť kvapalinu na iné miesto: s. rybník; s. víno (do fliaš)

9. zhromaždiť a odsunúť, premiestniť: s. vojsko (z frontu); s. hráčov do obrany

10. vyradiť z používania; odobrať, vziať: s. bankovky z obehu; s. (film) z programu; s. objednávku zrušiť

11. odpočítať (istú časť zo sumy), strhnúť, zraziť: s. niekomu zo mzdy

● expr. s. chvost skrotnúť, ustúpiť;

nedok. sťahovať²

// stiahnuť sa

1. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa, zmenšiť sa: s-l sa, aby vyzeral menší; koža sa s-la (od sucha)

2. spojiť sa (do celku), zovrieť sa: ľudia sa s-li do hlúčika; rana sa s-la zacelila sa; hrdlo sa mu s-lo (od žiaľu) zovrelo sa

3. premiestniť sa (na menší al. pôvodný priestor); utiahnuť sa (význ. 1): partizáni sa s-li do hôr; vojsko sa prechodne s-lo

4. (obyč. o častiach tváre) zmraštiť sa (význ. 1), zhúžviť sa: tvár sa mu s-la (od bolesti)

● s. sa do ústrania, s. sa do seba, s. sa do ulity izolovať sa;

nedok. sťahovať sa²

● s-jú sa nad ním mračná hrozí mu nebezpečenstvo

stahovať¹, -uje, -ujú nedok.

1. (čo. koho) ťahaním, ťahom dostávať zhora dolu al. z povrchu niečoho: s. vlajku zo stožiara; s. roletu; s. zoťaté stromy po lesnej ceste; Ráno sme sneh ohreblom sťahovali. (Taj.) Pri druhej peci Štang sťahoval trosku. (Hor.) Chodil po dvore, na oči sťahujúc klobúk. (Tim.) Sťahoval som hlavu medzi plecia, aby ma bolo čím menej. (Švant.); s. niekoho z voza;

2. (čo. čo z čoho) odstraňovať, snímať, dávať dolu, zobliekať, zvliekať; drať, odierať: s. obrus zo stola; s. zo seba šaty, kabát; s. si rukavice, čiapku, topánky, čižmy; Doktor sťahoval kabát z ťažko dýchajúceho. (Vans.) Sťahovala nám kabanky a okrúcala do nich kolená a lýtka. (Fig.); s. kožku zo zajaca, z ovce, z koňa i s. zajaca, ovcu ap.

● hovor. expr. s. niekomu kožu, s. niekoho z kože veľmi ho vykorisťovať;

3. (čo) priťahovať niekam: s. k sebe loptu; A potom začínajú motorové lode sťahovať dva konce obrovskej siete do kruhu. (Štítn.)

4. ťahaním, ťahom zužovať, uťahovať, zaťahovať, priťahovať: s. si šaty v drieku; s. slučku, s. skrutkou dve súčiastky; Horárka sťahuje batohy s Ruženou: viac vecí brať nemožno. (Stod.) Čepiec si mu sťahovala, čo značilo múdrosť. (Žáry); s. si opasok, i pren. hovor. expr. obmedzovať sa v jedení, nemôcť si dovoliť riadnu stravu;

5. (koho, čo) stískať, tlačiť, tiesniť, zvierať: Mal na sebe zimný kabát, ale istotne po mladšom bratovi, lebo mu plecia sťahoval. (Švant.) Vyzliekla sa z kožucha, ktorý ju cez noc sťahoval. (Heč.) Členky a lýtka sťahuje obručou bahnitá pôda. (Žáry) Trpkasté trnky mu strašne sťahovali ústa. (Hor.); kŕč mu sťahuje nohu; žiaľ, bolesť mu sťahuje hrdlo nemôže hovoriť; neos. Juliánovi sťahovalo hrdlo. (Jégé);

6. (čo) zmraššovať, zvrašťovať (napr. čelo, obočie, ústa, tvár pri rozličných, obyč. nepríjemných psychických stavoch človeka): s. obočie, čelo na znak nesúhlasu, hnevu, pri starostiach, v trápení, pren. mračiť sa, chmúriť sa; s. ústa zo vzdoru, pri pohŕdaní niekým al. niečím; s. tvár od bolesti;

7. (koho. čo) sústreďovať, zhromažďovať, odvádzať niekam: Do Viedne začali sťahovať vojsko. (Zúb.) Budú aj ženy sťahovať do špitála ku chorým. (Tim.) Sťahujú vždy starších a starších a robia odobierky aj na tých, čo boli nesúci (Tim.) mobilizujú; šport. s. hráčov do obrany;

8. s. mince z obehu, s. knihy z predaja vyraďovať;

9. (čo z čoho) odpočítavať, strhovať, zrážať nejakú čiastku, napr. zo mzdy: s. niekomu z výplaty, z platu; Tých šesťsto korún sťahujem. (Bodic.) Úrok, prosím, sa vopred sťahuje. (Stod.) Na daň mi sťahujú. (Jil.);

dok. stiahnuť

|| sťahovať sa¹

1. zmenšovať sa, obyč. pod vplyvom rozličných fyzikálnych zmien (op. rozťahovať sa): kov sa pri tuhnutí sťahuje; membrána sa zmenou tepla rozťahuje a sťahuje;

2. ťahaním, priťahovaním sa zužovať, uťahovať sa, zaťahovať sa: s. sa v drieku pásom, opaskom; Ujček pocítil okolo hrdla obruče rúk, ktoré sa začali sťahovať. (Švant.) Kruh hrozivých postáv sa úžil, sťahoval sa okolo Stana. (Vaj.)

3. stláčať sa, zvierať sa: hrdlo, srdce sa mu sťahuje bôľom;

4. (o obočí, ústach, tvári ap.) zvrašťovať sa, zmrašťovať sa (obyč. pri nepríjemných psychických stavoch človeka): obočie sa mu sťahuje od hnevu; Tvár sa mu sťahuje do hrubej prísnosti. (Gráf) Marinke sa sťahuje čelo (Tat.) mračí sa.

5. sústreďovať sa, zhromažďovať sa niekam al. niekde: Ľudia sa pomaly sťahovali pred okresný úrad. (Jil.); vlaha sa sťahuje do doliny; šport. hráči sa sťahujú do obrany; pren. Husté mraky sťahovali sa nad Matiašovou hlavou (Kal.) hroziace nebezpečenstvo sa približovalo.

6. meniť pozície, ustupovať (o vojsku): vojská sa sťahujú od demarkačnej čiary; pren. s. sa do ulity uzatvárať sa do seba;

dok. stiahnuť sa

stiahnuť, -ne, -nu, -hol dok.

1. (koho, čo) ťahom, ťahaním dostať zhora dolu, strhnúť dolu: s. niekoho, niečo na zem, k zemi; s. niekoho z voza, z postele; s. roletu; s. (si) klobúk do čela, do očí, na oči, na obočie; s. (si) čiapku, šatku, ručník na oči, na uši, na nos, do čela; Strážnik stiahol Rybára z násypu. (Kuk.) Koho môže, toho stiahne do hlbočiny. (Janč.) Mišo stiahol záchrannú hamovku. (Tomašč.) Zajko stiahol uška (Taj.) spustil (dole); s. knôt, svetlo v lampe, lampu upraviť na menší plameň, stlmiť svetlo lampy; Kúsok nácesty priviaž mu na podošvičky, to mu horúčosť stiahne (Urb.) zníži horúčku; šport. slang. s. hráčovi loptu z hlavy vziať (v hre)

● iron. Stiahol by pánaboha z neba za nohy je prehnane, príliš pobožný; s. hlavu, šiju medzi plecia a) skrčiť sa, prikrčiť sa, zhrbiť sa, prihrbiť sa, urobiť sa menším; b) pren. zahanbiť sa; s. pyšné rožky (Vaj.) spokornieť, zahanbiť sa;

2. (čo; čo z čoho, z koho) odstrániť z niekoho al. z niečoho niečo, dať dolu, zobliecť; odrať: s. šaty zo seba, z niekoho; s. kožu (z koňa, z ovce, z vola, zo zajaca ap.), s. kožu z paradajok, z ovocia olúpať paradajky, ovocie; s. (si) rukavice, s. čižmy, topánky, krpce z nôh, s. prsteň, obrúčku z prsta, z malička

● expr. stiahol by z nahého kožu o lakomom človeku;

3. (čo, koho) z určitého miesta vziať naspäť, dozadu, k sebe: s. ruku; s. nohy, kolená pod seba; s. chvost a) o psovi, b) pren. expr. skrotnúť, spokornieť, zamĺknuť, ustúpiť s pokorením; s. kohútik, spúšť (napr. na puške) spustiť, vystreliť; Stiahol ľahko rígeľ na dverách. (Kuk.) Zlostne stiahne rajničku z ohňa. (Tim.) Richtár stiahol liace. (Kuk.) Chytila Martu za rameno a stiahla dnu. (Tim.); pren. Policia a vojsko stiahli prísnejšie opraty a bolo ticho (Vaj.) ráznejšie, prísnejšie zakročili, zasiahli. Nohou vykročil na cestičku, ale pocit neistoty vše ho stiahne späť (Vám.) zavráti ho neistota.

4. (čo) sťahovaním dovedna zblížiť, spojiť, zúžiť, zatiahnuť, utiahnuť, zovrieť: s. slučku, s. remeň, s. uzlík; s. prsty v štipku (Ráz.); s. plecia zhrbiť sa; Huňu stiahol užšie. (Hviezd.) Keď chodil na próbu, stiahol vždy brucho. (Barč) Žandár stiahol Kaňúrovi ruky prihotovenou retiazkou. (Vaj.) Stiahne si boky širokým remenným opaskom. (Šolt.); pren. neos. stiahlo mu hrdlo, hlas (od žiaľu, od radosti, od prekvapenia) nedalo mu vyriecť slovo;

5. (čo) zmraštiť, zvraštiť, posťahovať (napr. čelo, obočie, tvár, ústa pri rozličných psychických stavoch človeka): s. obočie, obrvy, čelo na znak neľúbosti, ustarostenosti, hnevu, pren. zamračiť sa, zachmúriť sa; s. tvár napr. od bolesti, od prekvapenia, pren. urobiť grimasu; s. ústa, pery pri pohŕdaní, plači, pri úškrne, od kyslosti;

6. (koho, čo do čoho, kam) sťahovaním zhromaždiť, sústrediť na jedno miesto, do jedného celku, postavenia, premiestniť: s. vojská, divízie; Komandír dal stiahnuťpátračov. (Sev.) Bazilios stiahol z Kapadócie macedónsku légiu do mesta. (Jégé) Tomajka stiahol svojich chlapcov do príhodnej skupiny stromov. (Jégé); šport. s. hráčov. do obrany posilniť obranné rady; poľnohosp. s. slamu do stohu (po kombajnovej žatve); pren. hovor. Prišla vojna, stiahli zaťa do nej (Taj.) zať musel narukovať.

7. hovor. (čo) preliať (obyč. z väčšej nádoby do menšej): s. vodu, víno, mušt do sudov, do fliaš; s. rybník vypustiť;

8. (čo) vyradiť z použivania v istom spoločenskom okruhu (najmä o platidlách, ceninách ap.): s. bankovky z obehu, s. knihu z knižného trhu; s. niečo z programu, z repertoáru (hru, film ap.); pren. s. slovo zrušiť, odvolať sľub; s. návrh. odvolať; s. niečo z rokovacieho poriadku prestať rokovať o niečom, neprerokovávať;

9. (čo z čoho) strhnúť, zraziť, odpočítať z ceny, zo sumy určitú časť: s. niekomu z honoráru, z výplaty, z platu, zo mzdy; Stiahne ti osemdesiat korún za roztrhanú ovcu. (Stod.) Stiahnem vám od dievčaťa mieru. žita z výžinku. (Taj.)

10. (koho do čoho, zried. i bezpredm.) zvábiť, zviesť, zlákať, zatiahnuť do niečoho: Oľga je najmladšia, tú nechcem stiahnuť ešte do takého niečoho. (Tim.) Nestiahli ho, ale šiel sám. (Taj.);

nedok. sťahovať¹

|| stiahnuť sa

1. zliezť, zísť z niečoho dolu: s. sa z postele (Fig., Fr. Kráľ);

2. (do čoho, čím.) určitú časť odevu obliecť na seba tak, aby priliehala tesne na telo: s. sa do šnurovačky, do korzetu, do mídra; s. sa opaskom, remeňom;

3. skrčiť sa, schúliť sa (op. vzpriamiť sa, narovnať sa, vyrovnať sa): s. sa do hŕbky, do klbka; Kúrňava stiahol sa tak, že vyzeral ešte menší. (Urb.) Biele ramienko devy raz sa vzpriamilo, raz stiahlo. (Vaj.) Plamenné jazyky zavše sa stiahli, zavše vybuchli novou silou (Krno) prestali šľahať.

4. premiestniť sa (napr. pri ústupe, pri zmene postavenia), utiahnuť sa: Urdovci podľa rozkazu mali sa stiahnuť do priestoru obce Sklabiná. (Ondr.) Ľud so svojou chudobou musel sa stiahnuť sem k horám. (Laz.) Stiahli sa. Vyzerá to ako ústup. (Karv.) Prichádza povel, aby sme sa trochu stiahli (Sev.) Priatelia sa stiahli do hŕbky pod posteľou (Ondr.) na jedno miesto; šport. s. sa do obrany zaujať postavenie v obrane; pren. Slnečné lúče sa už stiahli za domy, ulica sa ponárala do šera (Laz.) slnko už kleslo nízko nad obzor; pren. s. sa do ulity uzavrieť sa do seba, prerušiť styk so svetom;

5. (o obočí, ústach, tvári) zmraštiť sa, zhúžviť sa, skriviť sa do grimasy (obyč. pri. nepríjemných pocitoch a stavoch človeka): obočie, obrvy sa stiahli hrozivo, vzdorne; ústa, pery sa stiahli pyšne, vzdorne, do grimasy, od bolesti;

6. (o srdci, hrudi, o hrdle) zovrieť sa úzkosťou, od strachu, od žiaľu ap.: Srdce sa mu stiahlo a päste sa stisli. (Kuk.) Zuza zbledla a hrdlo sa jej stiahlo. (Heč.);

nedok. sťahovať sa¹

sťahať p.
stiahnuť

sťahovať¹
, sťahovať sa¹ p.
stiahnuť

stiahnuť [stia-, stá-, scá-] dk
1. koho, čo ťahaním dostať nadol niekoho, niečo: wym toho dobre, že gsem ya neywicze citil, že Nemecz wo try wrhy mne z postele styahol krupina 1691; (tabak) kdy w nosu zalahlo a chceme dolu flegmu stahnutj rta 17. st; swu wulj s nymi (so sestrami) činili (:bratri:), po takowem skutku hroznem stiahli gjch z posteli na zem pop 1723–24; w čas predoznameneg executie pre tu pryčinu byl rozkazal drábom tenže pán služnodworsky Tomassa Žlebek ztjahnuti trnovo 1757 (na zem) pri palicovaní; detrahere aliqvem pedibus e tribunali: ňekoho za nohi stahnúti z súdnég stolici ks 1763; pren Pane Gežjšy, prosým tebe, abys tú lásku, která te z nebe na zem ztáhľa, twému otcy ukázati ráčiľ uz 1722 pritiahla
• s. larvu komu odhaliť pretvárku: proto dostatečňe ffalessni byt blúd preswečyl, kdokolwek mu larvu zťahel a twarnost geho pred ocy wrhnul pp 1734
2. čo z čoho, koho ťahaním odstrániť z povrchu, strhnúť niečo z niečoho, niekoho: gesste sem gemu (:Samuelowy:) czyssmy z nohu stiahol krupina 1643; ssarlat gsu z neho (z Ježiša Krista) stahli, k slúpu prywázali cc 1655; dal som, čwo ze skapanich telgecz z trogich w sygotskem magery kože stahly, d 15 p. bystrica 1720; demere soleas: potkowi stahnúti ks 1763; wogacy se znasilu chitily do Gežisse, gemu rucho s tela stahly sj 18. st; pren dokúď sa sslámi lidum z očuw ňesťáhnú a wssecci gináč súďiťi nepočnú br 1785 kým neuvidia pravdu; (Pane) prikrywku pokrytstwa se mňa konéčne stáhni blr 18. st zbav ma pokrytectva
3. koho, čo z čoho zbaviť kože, odrať niekoho, niečo: ja (zajac) mislim, že sem giž pohrbenj, prichazim po smrtj k odrenj, misliwecz da mne, kuchar mne stiahne sns 1786
4. čo ťahom premiestniť, potiahnuť, odtiahnuť niečo: clavem de fera abducere: kljč z dwéri stáhnuti wu 1750 vytiahnuť; pan Szeghy Mikloss masstale ty naspatek a na ty fundamenty, yako prwnegssie masstale staly, (má) stiahnuty do koncza odpirawssé turie 1756; troška nižší ručku scáhni, vtedy flintičku natáhni ad 18. st; pren Pan Buh swogu ruku w požehnany y w urodach ztahl, y mne nedužiwosti naplnil d. tisovník 1752 nepožehnal; nemoc ho (:správce wssech wecý:) zdržela a stáhla od chljpnostj mp 1718 odradila, odvrátila od niečoho (zlého); nikdy Boha newidy (:smilnjk, modlar, cizoložnik, rosskossnik:), gestly nestahne tělo swe, gestli se nepolepssy sk 1697 ak sa neodvráti od niečoho zlého, ak sa nepolepší; mne Wassa Milostt zadate, abych poddane swe od takowjch weczi stahnula krasňany 1585 odvrátila, odviedla; kdyby mnozy oči swé byly od wssetečneho pozyránj stáhly, sotwi by wčil wěčným pláčem narikali mp 1718 odvrátili zrak, nepozerali sa; (Mária) gest dennice ta, ktera horkost slunce ukrocuge, hnew Bozy uspokoguge a ruku geho od trestany stahuge sj 18. st odvracia hnev, chráni; nebo laska ta ho (Spasiteľa) z lunu Otca Nebeskeho na strasslivu pusst sweta tohoto stahla kp 18. st zlákala, zvábila
o (poddaných) za nohy na druky gich stahnuwssy po tureczku a pohansku neslichanim spusobem trapeny w podesswy nelitostywe, ale ukrutne tenž vrednyk bil a tlukel predmier 1660 vytiahnuc
5. čo ťahom zmenšiť (obvod), pritiahnuť, utiahnuť, zatiahnuť niečo: Lukaczowi Markowi za obrucz, czo s nu zlab stahli, nebo bil rostrzeni, s geho zeleza dati den 14 trenčín 1580; (Petrovi) Krystus kazal, že w starem weku stáhne ruce swe, že ho gini opassu a powedu, kamž by nechtel sp 1696; pas, kterym se ma co negtužieg stahnuti (liek na prietrž) rta 17. st; adducere vultum, habenas, lorum, arcum: uzdu pritahnuti, stahnuti, twár měnjti wu 1750; skrz twrdsse žiwotky bricho a prsa lepssy mužu (sa) spolu stahnuty šd 1784; pren swaty Pawel tož což predtim obssyrne byl wiložil, nakrádce spolu stahl a ukázal vp 1764 skrátil, zostručnil
6. čo omotať a tak spevniť, pripevniť ap. niečo: trstinowe korenj zlamane kosti wyborne stahúge a k zrostenj napomaha mt 17. st; hogne wipísal gsem a zďe w klbko stáhnem bpr 1787; Marya, která sy splodila Yezysse Krysta a to deťatko z sukenkama sy obwinula, s páskama stáhla sy, na loktoch nosyla sy, na kljne ohrjwala sy blr 18. st; pren dobrota i skalu pohne a manželstvo silne stáhne pv 1637–45
7. (o kvapaline) vyčistiť, precediť, prefiltrovať; odviesť na iné miesto: kwety geho (:lilium convallium:) do wina wlož, potem po sukenku stehny (!) do sklenyce, pryleg k nemu wody lawenduloweg hl 17. st; defaecare vinum: s kwásnic stahnúti; castrare vina saccis: s kwasnic stáhnúti wjna ks 1763; gako se wino ma stiahnutj ze suda nn 18. st
8. koho zhromaždiť a odsunúť, premiestniť niekoho: nam takowe robotj zakazali a s takowjch nas stgahli (ružomberok) 1775; (Herodes) kdi we wsech koncinach stinat, morduwat nestiahol woiakuw swich káz 18. st; pren cena čtnosti z celého sweta gest stáhnutá pt 1778
9. čo vyradiť z používania, odobrať, vziať niečo: a nic z lybežnosti geho (kráľa) zessly wek stáhl pt 1778
10. odpočítať (istú časť zo sumy), strhnúť, zraziť: Krtsmer Iano Ryzman Matussowy takowu kopanicu do zalohu pustyl, položice zlatych rymskych osemdesiatpat, z kterych pol osma zlateho aurad mestky dolu stiahol a wyrátal sučany 1748; wýdawek stiahnuce od prigmu prychodj s počtuw tutorskjch na stranku ditete prievidza 1787; železo wožit tež bez porgatku žaden nech se opowažj wozit, z porcij se mu zlaty geden ztgahne poniky 1793; pren ráts salobné siroti brányitz i sztzáhnutz zbitkóvnyiki nyepobosné, zachovatz na semi szvé sztadtzo malé dž 1752; (modlitba k Bohu) ulos szvoju lubosztz do dusi nasej, sztzáhnyi szvoj szoboti znyevasnyikov, pozbudz kresztanszkú verchnosztz, abi kasdi tvojo prikazánye varovali rsp 1758
• s. jazyk krotiť, mierniť sa v hovorení; mlčať: kde gest yazyk rozputnany, pokoge praweho neni, zťahni yazyk sin 1678; s. vôľu; s. patrónstvo; s. moc obmedziť: mladému weku sloboda se udeluge k lepsség zwiklosti stáhnút wúlu pt 1778; od bíd tíchto, od techto poddanstvá budú farári sprošťení, kďiž patrónstvý svetskích jest zťáhnuté br 1785; gegích moc (:hláwních kragínskích mést biskupi:), pápež gessťe rozmnožil, až kďiž zás po lsťiwích Isidóra kráméch príľiš bila zsťáhnutá bn 1796;
s. sa [st(i)a-] dk
1. skrčiť sa, schúliť sa, zmenšiť sa: obléklo sa telo mé do zhnjlósti a do sspin prachu, uschla koža má y stáhla sa kb 1757; giž wssecka woda dáwno wytekla a mateřnjk se stáhel zk 1777
2. ťahaním sa odstrániť z povrchu, strhnúť sa: vladár tento ňepopočťitedlné celího sveta súdi podstupuje, dokúď sa šlámi lidum z očuv ňestáhnú a všecci jináč súďiťi nepočnú br 1785
3. izolovať sa: (človek, ktorý chce prijať sviatosť oltárnu) má se stahnuťj a tjchý bytj rw 1702; skrze toto od mnoheg neprawosti se ztahneme pp 1734
4. premiestniť sa (na menší al. pôvodný priestor); utiahnuť sa: když wiskočil oknom, rychtar geho nahanal kolom, nemohuce ho wssak dočjahnut w okne, zwonku sa zasek dnuka stahl bytča 1779
5. uskromniť sa: utrhnúl bich si ništmeňéj i z méj príliš skrovnéj mírnosťi ješťe a ješte bich sa vícej dobrovolňe sám stáhnúl, podruhé ale ňeňi dostanitedlný br 1785