Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stena -y stien ž.

1. vertikálna časť stavby, najmä jej plocha obrátená dovnútra, múr: s-y izby, na s-e visia obrazy; sklená s.

2. strmá plocha, zvislý svah, zráz: ľadovcová, skalná s.; (banská) s. miesto výrubu (napr. uhlia)

3. čo sa podobá stene: s. do obývačky vysoká zostava nábytku; španielska s. prenosná (skladacia) priehradka

4. plocha, obal ohraničujúca (-i) istý priestor: s-y skrine, nádoby; geom. s. telesa; biol. s. bunky, cievy

● bledý ako s. veľmi; akoby → hrach na s-u hádzal; pritisnúť, pritlačiť niekoho k s-e prinútiť ho rozhodnúť sa; → maľovať čerta na s-u; (aj) s-y majú uši všade môže niekto načúvať; žiť medzi → štyrmi s-mi;

stenový príd.: s-é panely;

stienka -y -nok ž. zdrob.

---

šteňa -aťa mn. -nce/-atá -niec/-niat s. mláďa psa: slepé š., chovať š.;

pren. pejor. nadávka: ty š.!

šteňací príd.;

šteniatko -a -tok s. zdrob.

stena ‑y stien ž.; stenový; stienka ‑y ‑nok ž.

---

šteňa ‑aťa mn. ‑nce/‑ňatá ‑niec/‑niat s.; šteňací; šteniatko ‑a ‑tok s.

---

---

---

---

---

stena, -y, stien ž.

1. plocha múru (ohraničujúca priestor nejakej miestnosti), múr: zavesiť obraz na s-u, oprieť sa o s-u; Na stenách viseli rajnice, trojrohy, hrnce z medi a hliny. (Jégé) Steny voňali čerstvým vápnom. (Zgur.) Štyri steny boli zhruba zapackané maltou. (Kuk.) Po pomaľovaných stenách sa mihotali tiene. (Gab.); stav. murovaná, dosková, tehlová, sklená, betónová, heraklitová s.; vonkajšia, vnútorná s., priečelná, čelná, zadná s.; pren. expr. s. ľudí (Urb., Vaj.) zástup, húf; pren. bás. smreková s. (Mih.) okraj smrekovej hory; zelená stena jelšín a vŕb (Vaj.) okraj zeleného porastu na brehu rieky; hovor. ide dážď ako stena hustý, silný

● hádzať hrach na s-u (o s-u) daromne sa namáhať; márne, zbytočne, nadarmo, daromne napomínať; hovor. maľovať čerta na s-u spomínať, predpovedať nejaké zlo, nešťastie; vidieť čerta na s-e báť sa domnelého nebezpečenstva; expr.: podopierať s-u postávať, zaháľať; pritisnúť niekoho k s-e doviesť dakoho do úzkych, nadobudnúť prevahu nad dakým (napr. v debate); postaviť, stavať niekoho k s-e odstreliť, odstreľovať; ísť, letieť hlavou do s-y robiť nerozvážne činy; iron. prilieha ako hrbatý k s-e o veciach al. javoch, ktoré spolu vôbec nesúvisia, ktoré nejdú dokopy; Hlavou stenu neprerazíš (prísl.) proti moci nič nezmôžeš. Aj steny majú uši (úsl.) všade môže niekto počúvať; hluchý ako stena veľmi hluchý, vôbec nepočuje; bledý ako s. mŕtvolne bledý, veľmi bledý (od ľaku, pri chorobe, od zlosti);

2. príkry, zvislý svah, strmá skala, zráz: vápencová s.; ľadovcová s.; skalná s.; s. jaskyne;

ban. dlhý porub medzi dvoma paralelnými smernými chodbami: uhoľná, porubná s.;

3. odb. plocha ohraničujúca akýkoľvek priestor (napr. nádoby, telesa, telesného orgánu ap.): s. kotla, nádrže, nádoby, fľaše; biol. s. bunky, bunková s.; anat. cievna s., nervová s.; brušná s., žalúdočná s., hrudná s.; s. čriev, s. žily; geom. bočná, vrchná, priečelná, štvorcová s., s. telesa, plášťa;

4. plocha deliaca jeden priestor od druhého, priehrada: španielska s. prenosná priehrada v izbe, pozostávajúca z tkaniny natiahnutej na pevný rám; tech. ohňovzdorná s., ochranná s.; šport. prekážková s.; pren. Stavia si stenu medzi sebou a skutočnosťou (A. Mat.) izolujúcu priehradu, prekážku. Je medzi nami stena (Stod.) prekážka, chladný pomer, nepochopenie;

stenový príd.: s-é hodiny, s-á tabuľa visiace (visiaca) na stene; geom. s-á uhlopriečka; ban. s-é rúbanie dobývanie ložiska dlhým porubom; mal. s-é maliarstvo maľovanie na stenu;

stienka, -y, -nok ž. zdrob. k 1

---

šteňa, -aťa, mn. č. -atá/štence, -niat/šteniec str. mláďa psa: malé, skuvíňajúce š.; [Karsakov] ich kládol na chrbát ako štence. (Jes-á) Chceli ju [pravdu] utopiť ako šteňa. (Urb.);

pren. pejor. o deťoch al. o mladých neskúsených ľuďoch: Dievča-šteňa švitorí okolo nej. (Tim.) Štence! Páni oktaváni sú štence! (Jaš.);

šteňací, -ia, -ie príd.; pren. š-ie srdce (Jes-á) bojazlivé, zbabelé;

šteniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.

stena podstatné meno, ženský rod

(jedna) stena; (bez) steny; (k) stene; (vidím) stenu; (hej) stena!; (o) stene; (so) stenou;

(štyri) steny; (bez) stien; (k) stenám; (vidím) steny; (hej) steny!; (o) stenách; (so) stenami;

---

stenať nedokonavé sloveso
(ja) stenám, stenem VKesa+; (ty) steneš, stenáš VKesb+; (on, ona, ono) stene, stená VKesc+; (my) stenáme, steneme VKepa+; (vy) stenete, stenáte VKepb+; (oni, ony) stenajú, stenú VKepc+;

(ja som, ty si, on) stenal VLesam+; (ona) stenala VLesaf+; (ono) stenalo VLesan+; (oni, ony) stenali VLepah+;
(ty) steň, stenaj! VMesb+; (my) steňme, stenajme! VMepa+; (vy) stenajte, steňte! VMepb+;
(nejako) stenajúc, stenúc VHe+;

---

šteňa podstatné meno, stredný rod

(jedno) šteňa; (bez) šteňaťa; (k) šteňaťu; (vidím) šteňa; (hej) šteňa!; (o) šteňati; (so) šteňaťom;

(dve) štence, šteňatá; (bez) šteniec, šteniat; (k) šteňatám, štencom; (vidím) štence, šteňatá; (hej) štence, šteňatá!; (o) šteňatách, štencoch; (so) štencami, šteňatami;

stena ž
1. plocha ohraničujúca priestor nej. miestnosti al. stavby, vnútorná časť múru: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzru na trzy stupiege žk 1473; tamze wydeli zme od tehoze domu pana Walkoweho gednu scenu wsecku zwalenu s. l. 1589; widel sem toho isteho Yanka Čziernyho opjleho tam o stenu opreneho zvolen 1637; na kterem fundamentu gestliby buducne chcel emptor z muru stenu zbudowat, to učynit ma sam swogim wlastnim nakladkom žilina 1699; item w tegže swetliczy pri každeg stene lawicze bobrovník 1701; zwuk tedy a treskot ukrutni nenadále se strhel tak, že mjsto to z gruntu se tráslo, steni a zdy se otewrely a odtúd mnostwi diablu ze wssech strán wen se hrnulo vp 1764
o effractarius: lamač sťeni, roztrhač ks 1763 baranidlo; oblepená, polepená s. nabíjanica: delutamentum: oblepená, polepená stena, hliňenná lepenica ks 1763; pletená, upletená s. hlinená stena vystužená pletením: cratitus paries: pletena stena hd 1706–07; concratitius paries: upletená sťena ks 1763 španielska s. paraván: sspanielska stěna zelena 1 m. s. ján 1697; stena španihelska tlacženim platnem obtahnuta p. bystrica 1780
• hrach na sťenu hádže; gakoby hrach na sťenu metal; stene mluwyti sin 1678 (o ľahostajnosti); awssak naposledi nič giného nenasleduge, gen to obecne: co stin na stene nk 1717 nič neznamenajúce; na czo gako swedek wiznawa, že mu gako stena žadneg odpowedj nedal s. pravno 1742 (o neodpovedajúcom človekovi); vlasna čelad nezanecha teho klinca ve stene kc 1791 nič; i k smíchu i k lítosťi bili ráno všecci, kterí v noci ňespali. Jedni jako sťeni bledí, jedni jako žabi zeleni br 1785 poblednutí
2. múr: maceria: scena, plot kaménny, párkaň; muri arcete decussi: z baranem zrúcené sťenj ks 1763; pren wssak rychtarstwy lehoczke ma opysany lan swug slobodny y ze stenamy budatín 1478 sčl so staviskami
o balista concutiuntur arces: z ďelem búragú sa steni zámkowé ks 1763 hradby; mestská s., obecná s. mestské hradby, opevnenie: moenia: mestské zdi, mestská ohrada, sťena, parkan; sepimentum: ohrada, plot, obecny sťena ks 1763
3. časť plochy, plošná časť niečoho: item poweternik (na mestských hodinách) poprawil, na ruku sem stenu nadwaril a ruku sem snowu snitowal b. bystrica 1622
P tpn na wlastnem grunthu dediny Nyznyho Wadichowa na miste takreczenem Na stenach za rychtarowym lanczem d. vadičov 1583;
-ový, -ný príd k 1: ale ani to z hlawi wasseg neposslo, než napíski take gsťe z obrázkuw swich sťenowich w swu knižku počarbali ba 1789
o crustae parietum: sťenowá lepenica aneb kobercowá déska stena vymazaná hlinou; projectura: obdeskowáni steňné, prjstressj, které pro déssť predstawugú, aneb úkol, párkan obklad ks 1763; wegdúc núter, ponewádž hňeď w prwňém ambiťe wsseliké obrazi a sťenowé maluwáňý na oči gegích prigsslo br 1785; s-é hodiny, hodinky nástenné: kolečkowe hodiny se na sténowe a na wačkowe hodiny oddelugu uč 1781; hodinky stenove s repeterom ordinarne 1 orava 1796 cm nástenné;
stienka dem k 2: dali sme na meskuo humno, kdi pod hradi stlp podbigali, nebo sa stienka mala wiwratiti, gedon ssin na klini d 42 krupina 1706

---

stenný, stenový p.
stena

---

šťeňa [šte-, šče-] s,
štenec m mláďa psa; zvieracie mláďa: canis cum catello est custos domus: pes z sstěnetem sau strážnj domowy op 1685; fatens y s kompanom prissly pred garbiarou prybitek a dwa sstencze na nych wyskočily a štekaly s. ľupča 1737; ručánj lewowé a hlas lewici, y zubi ssčenat lewowých pokazené su; tele a medveď pasti se budú, mladé ssčenata geich spolú ležat budú a lev gako wúl plewi gésti bude kb 1757; scymnus: ssťena lewowe; catulus: psyček, ssťenec; melanchaetes: pes čérny, ssťenec; scylax: ssťenec, pes ks 1763; pokogowá gég mluwila: načo sa Wasseg Milosťi pridá tak bridki ssťenec? ds 1795; od prwosky suky gak sa nahle osmrady, zeber sstence hk 18. st; pren predrecženeg A. na ocžy nahodila, že ge stryga a geg trya sinowia že su sstence p. ľupča 1698; Calvinus pak spolu ze swimy sstency predikatormj mnohé weci hlási proti aposstolskemu vceňj pp 1734;
-iatko s dem: pes ze sstenátky ssteká na prichozjho k sebe kob 1666; ssťenátka gedá pod stolem z odróbkúw detinskych kb 1757: wezmi štenatko male, ktere gesste sie ht 1760; catella: psycek et ssťeňatko ks 1763; pren wec, ktera nas tessy, gest wichowanj nehodnych sstenatek, t. g., že Buh was y tech k sobe prigima a wichowawa, ktery se za nehodnych geho lasky uznawagy cob 17. st detí; protož za sstenatko mne rač prigat, mily Pane pop 1723–24 za svoje dieťa, za svojho

---

štenec p.
šteňa

Sťena Šťeňa

stena
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	stena
G	(bez)	steny
D	(k)	stene
A	(vidím)	stenu
L	(o)	stene
I	(so)	stenou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	steny
G	(bez)	stien
D	(k)	stenám
A	(vidím)	steny
L	(o)	stenách
I	(so)	stenami

---

šteňa
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedno)	šteňa	stúpaním denných teplôt by sa	šteňa	mohlo čoraz dlhšie hrať na dvore,	✋
G	(bez)	šteňaťa	záujemca klásť pred kúpou	šteňaťa	vhodné otázky jeho chovateľovi,	✋
D	(k)	šteňaťu	sa prudkým zmenám, mohli by	šteňaťu	spôsobiť zažívacie problémy.	✋
A	(vidím)	šteňa	alebo z grilu, najlepšie bude dať	šteňa	do výbehu alebo ho zavrieť v dome.	✋
L	(o)	šteňati	keď o nej Dinah hovorila ako o	šteňati	a pripomínala jej, že je ešte	✋
I	(so)	šteňaťom	Kto sa nechce deliť o spálňu so	šteňaťom	, ale ho na noc ukladá v inej	✋

stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	štence	paličiek na prežúvanie. Keďže	štence	väčších plemien rastú veľmi rýchlo,	✋
N	(tri)	šteňatá	vývine šteňaťa. Ale pozor! Všetky	šteňatá	bývajú zlaté a príťažlivé bez	✋
G	(bez)	šteniat	venujú sa štúdiu predkov	šteniat	a niekedy vyhľadávajú pomoc a	✋
G	(bez)	šteniec	roku 1987 ako jedno z deviatich	šteniec	prvého vrhu Fily spod Kokavskej	✋
D	(k)	šteňatám	Predovšetkým voči malým	šteňatám	by človek nemal byť pritvrdý.	✋
D	(k)	štencom	bulteriér nie je voči vlastným	štencom	taký nadmerne agresívny, ako	✋
A	(vidím)	štence	okamih sa odmlčal. „Môže mať aj	štence	, ak to nepôjde inak.“ Na chvíľu	✋
A	(vidím)	šteňatá	obsahuje protilátky chrániace	šteňatá	pred infekciami až dovtedy, kým	✋
L	(o)	šteňatách	rodičov, kým ich slabé body sa na	šteňatách	neprejavili. Ak šľachtiteľovi	✋
L	(o)	štencoch	nenájde vhodný nový domov. Kým po	štencoch	vynikajúcich výstavných jedincov	✋
I	(so)	štencami	dohľadom. Neskôr možno sučku so	štencami	presťahovať do koterca, kde majú	✋
I	(so)	šteňatami	vedúcej osobnosti, ktorá by mala so	šteňatami	nacvičovať základné povely a neskôr	✋

Priezvisko STENA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
OČOVÁ, okr. ZVOLEN – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
MODRÝ KAMEŇ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
NOVÁ VES, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ABRANOVCE, okr. PREŠOV – 1×;
MÔŤOVÁ (obec ZVOLEN), okr. ZVOLEN – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
TOPOĽNÍKY, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

stena: ^{→speex →vorbis}

prečo Železohlavý Ištók stone ≈ proč Železohlavý Ištók sténá
Šteňa sa hneď vrhá ≈ Stěně se hned vrhá
šteňa vlčiaka a dal ≈ štěně vlčáka a dal
Vec : Preprava šteniat a ≈ Předmět : Přeprava štěňat a
vodu, stone Hryhoryjovi do ≈ vodu, sténá Hryhoryjovi do
zaobstaral šteňa vlčiaka a ≈ Nováka štěně vlčáka a
Zaškrtím ťa ako šteňa ≈ Zaškrtím tě jako štěně
Železohlavý Ištók stone a ≈ Železohlavý Ištók sténá a
...

ako nejaké vystrašené šteňa ≈ like some timid pup
ako ty, malé šteňa ≈ than you, little whelp
a pozrieť si šteňa ≈ and see a puppy
je to šteňa, čo ≈ is that young pup
Pozor na reči, šteňa ≈ Watch it, young scutter
šteňa, čo som poslal ≈ young pup I sent
šteňa, s nevinnými očami ≈ puppy, with innocent eyes
Usúdil som, že šteňa ≈ I assumed the pup
...