stena, -y, stien ž.
1. plocha múru (ohraničujúca priestor nejakej miestnosti), múr: zavesiť obraz na s-u, oprieť sa o s-u; Na stenách viseli rajnice, trojrohy, hrnce z medi a hliny. (Jégé) Steny voňali čerstvým vápnom. (Zgur.) Štyri steny boli zhruba zapackané maltou. (Kuk.) Po pomaľovaných stenách sa mihotali tiene. (Gab.); stav. murovaná, dosková, tehlová, sklená, betónová, heraklitová s.; vonkajšia, vnútorná s., priečelná, čelná, zadná s.; pren. expr. s. ľudí (Urb., Vaj.) zástup, húf; pren. bás. smreková s. (Mih.) okraj smrekovej hory; zelená stena jelšín a vŕb (Vaj.) okraj zeleného porastu na brehu rieky; hovor. ide dážď ako stena hustý, silný
● hádzať hrach na s-u (o s-u) daromne sa namáhať; márne, zbytočne, nadarmo, daromne napomínať; hovor. maľovať čerta na s-u spomínať, predpovedať nejaké zlo, nešťastie; vidieť čerta na s-e báť sa domnelého nebezpečenstva; expr.: podopierať s-u postávať, zaháľať; pritisnúť niekoho k s-e doviesť dakoho do úzkych, nadobudnúť prevahu nad dakým (napr. v debate); postaviť, stavať niekoho k s-e odstreliť, odstreľovať; ísť, letieť hlavou do s-y robiť nerozvážne činy; iron. prilieha ako hrbatý k s-e o veciach al. javoch, ktoré spolu vôbec nesúvisia, ktoré nejdú dokopy; Hlavou stenu neprerazíš (prísl.) proti moci nič nezmôžeš. Aj steny majú uši (úsl.) všade môže niekto počúvať; hluchý ako stena veľmi hluchý, vôbec nepočuje; bledý ako s. mŕtvolne bledý, veľmi bledý (od ľaku, pri chorobe, od zlosti);
2. príkry, zvislý svah, strmá skala, zráz: vápencová s.; ľadovcová s.; skalná s.; s. jaskyne;
ban. dlhý porub medzi dvoma paralelnými smernými chodbami: uhoľná, porubná s.;
3. odb. plocha ohraničujúca akýkoľvek priestor (napr. nádoby, telesa, telesného orgánu ap.): s. kotla, nádrže, nádoby, fľaše; biol. s. bunky, bunková s.; anat. cievna s., nervová s.; brušná s., žalúdočná s., hrudná s.; s. čriev, s. žily; geom. bočná, vrchná, priečelná, štvorcová s., s. telesa, plášťa;
4. plocha deliaca jeden priestor od druhého, priehrada: španielska s. prenosná priehrada v izbe, pozostávajúca z tkaniny natiahnutej na pevný rám; tech. ohňovzdorná s., ochranná s.; šport. prekážková s.; pren. Stavia si stenu medzi sebou a skutočnosťou (A. Mat.) izolujúcu priehradu, prekážku. Je medzi nami stena (Stod.) prekážka, chladný pomer, nepochopenie;
stenový príd.: s-é hodiny, s-á tabuľa visiace (visiaca) na stene; geom. s-á uhlopriečka; ban. s-é rúbanie dobývanie ložiska dlhým porubom; mal. s-é maliarstvo maľovanie na stenu;
stienka, -y, -nok ž. zdrob. k 1
šteňa, -aťa, mn. č. -atá/štence, -niat/šteniec str. mláďa psa: malé, skuvíňajúce š.; [Karsakov] ich kládol na chrbát ako štence. (Jes-á) Chceli ju [pravdu] utopiť ako šteňa. (Urb.);
pren. pejor. o deťoch al. o mladých neskúsených ľuďoch: Dievča-šteňa švitorí okolo nej. (Tim.) Štence! Páni oktaváni sú štence! (Jaš.);
šteňací, -ia, -ie príd.; pren. š-ie srdce (Jes-á) bojazlivé, zbabelé;
šteniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.