Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

stena -y stien ž.

1. vertikálna časť stavby, najmä jej plocha obrátená dovnútra, múr: s-y izby, na s-e visia obrazy; sklená s.

2. strmá plocha, zvislý svah, zráz: ľadovcová, skalná s.; (banská) s. miesto výrubu (napr. uhlia)

3. čo sa podobá stene: s. do obývačky vysoká zostava nábytku; španielska s. prenosná (skladacia) priehradka

4. plocha, obal ohraničujúca (-i) istý priestor: s-y skrine, nádoby; geom. s. telesa; biol. s. bunky, cievy

bledý ako s. veľmi; akoby → hrach na s-u hádzal; pritisnúť, pritlačiť niekoho k s-e prinútiť ho rozhodnúť sa; maľovať čerta na s-u; (aj) s-y majú uši všade môže niekto načúvať; žiť medzi → štyrmi s-mi;

stenový príd.: s-é panely;

stienka -y -nok ž. zdrob.


šteňa -aťa mn. -nce/-atá -niec/-niat s. mláďa psa: slepé š., chovať š.;

pren. pejor. nadávka: ty š.!

šteňací príd.;

šteniatko -a -tok s. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stena ‑y stien ž.; stenový; stienka ‑y ‑nok ž.
šteňa ‑aťa mn. ‑nce/‑ňatá ‑niec/‑niat s.; šteňací; šteniatko ‑a ‑tok s.

stena -ny stien ž.


šteňa -ňaťa pl. N a A -nce/-ňatá G -niec/-niat I -ncami/-ňatami s.

-a/33030920±127847 2.42: substantíva s. N+A sg. 83162→82923
+277
−88
dieťa/49772 dievča/17231 zviera/5500→5596
+223
−83
knieža/1550 šteňa/948 prasa/849 mláďa/827 vnúča/624 kurča/592 teľa/550 chúďa/477 vtáča/455 dvojča/445 (67/3007)

-ena/137964±200 2.75: substantíva ž. N sg. 113853→113936
+11
−39
žena/45597 cena/24141 zmena/11606 Helena/3337 výmena/3003 Elena/2678 Lena/2635 stena/2259 Alena/2144 odmena/1959 Irena/1565 mena/1418→1501
+11
−39
premena/1388 (35/10123)

-ená/247395±145 10.45: verbá nedok. 3. os. sg. 54607→54606
+17
−15
znamená/54546 stená/38 červená/22→15
+7
−10
(1/6)

-ňa/276105±68 2.70: substantíva s. N+A sg. 1478 šteňa/948 jahňa/205 žieňa/180 nemluvňa/93 krstňa/29 ňa/12 škvŕňa/11

-ná/903560±3603 4.90: verbá nedok. 3. os. sg. 78729→78801
+169
−121
zname/54546 poz/13405 ko/5652 jed/1748 rov/1594→1695
+134
−79
vyz/988 žeh/388 z/133→112
+15
−26
sto/94 maz/86 ste/38 chut/23→16
+3
−2
červe/22→15
+7
−10
(2/17)

dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

2. p. človek 1


múr 1. zvislá plošná (murovaná) časť nejakej stavby, najmä zvonka • stena: kopať loptu do múru, steny

2. p. opevnenie


stena 1. zvislá časť stavby ohraničujúca priestor miestnosti, najmä dovnútra obrátený povrch tejto časti: posuvná stena, písať po stenách, zatĺcť klinec do stenymúr (obyč. vonkajšia časť): oporné múry, postaviť sa k múrupriečka (stena rozdeľujúca istý priestor): izba prehradená murovanou priečkou

2. p. svah


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


šteňa 1. mláďa psa: chovať štencepsíča: skuvíňajúce psíča

2. p. dieťa 1


zástena ľahká, obyč. prenosná stena poskytujúca úkryt a pod. • španielska stena: umývať sa za zástenouplenta (provizórna stena obyč. z plátna): ísť za plentuparaván

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stena, -y, stien ž.

1. plocha múru (ohraničujúca priestor nejakej miestnosti), múr: zavesiť obraz na s-u, oprieť sa o s-u; Na stenách viseli rajnice, trojrohy, hrnce z medi a hliny. (Jégé) Steny voňali čerstvým vápnom. (Zgur.) Štyri steny boli zhruba zapackané maltou. (Kuk.) Po pomaľovaných stenách sa mihotali tiene. (Gab.); stav. murovaná, dosková, tehlová, sklená, betónová, heraklitová s.; vonkajšia, vnútorná s., priečelná, čelná, zadná s.; pren. expr. s. ľudí (Urb., Vaj.) zástup, húf; pren. bás. smreková s. (Mih.) okraj smrekovej hory; zelená stena jelšín a vŕb (Vaj.) okraj zeleného porastu na brehu rieky; hovor. ide dážď ako stena hustý, silný

hádzať hrach na s-u (o s-u) daromne sa namáhať; márne, zbytočne, nadarmo, daromne napomínať; hovor. maľovať čerta na s-u spomínať, predpovedať nejaké zlo, nešťastie; vidieť čerta na s-e báť sa domnelého nebezpečenstva; expr.: podopierať s-u postávať, zaháľať; pritisnúť niekoho k s-e doviesť dakoho do úzkych, nadobudnúť prevahu nad dakým (napr. v debate); postaviť, stavať niekoho k s-e odstreliť, odstreľovať; ísť, letieť hlavou do s-y robiť nerozvážne činy; iron. prilieha ako hrbatý k s-e o veciach al. javoch, ktoré spolu vôbec nesúvisia, ktoré nejdú dokopy; Hlavou stenu neprerazíš (prísl.) proti moci nič nezmôžeš. Aj steny majú uši (úsl.) všade môže niekto počúvať; hluchý ako stena veľmi hluchý, vôbec nepočuje; bledý ako s. mŕtvolne bledý, veľmi bledý (od ľaku, pri chorobe, od zlosti);

2. príkry, zvislý svah, strmá skala, zráz: vápencová s.; ľadovcová s.; skalná s.; s. jaskyne;

ban. dlhý porub medzi dvoma paralelnými smernými chodbami: uhoľná, porubná s.;

3. odb. plocha ohraničujúca akýkoľvek priestor (napr. nádoby, telesa, telesného orgánu ap.): s. kotla, nádrže, nádoby, fľaše; biol. s. bunky, bunková s.; anat. cievna s., nervová s.; brušná s., žalúdočná s., hrudná s.; s. čriev, s. žily; geom. bočná, vrchná, priečelná, štvorcová s., s. telesa, plášťa;

4. plocha deliaca jeden priestor od druhého, priehrada: španielska s. prenosná priehrada v izbe, pozostávajúca z tkaniny natiahnutej na pevný rám; tech. ohňovzdorná s., ochranná s.; šport. prekážková s.; pren. Stavia si stenu medzi sebou a skutočnosťou (A. Mat.) izolujúcu priehradu, prekážku. Je medzi nami stena (Stod.) prekážka, chladný pomer, nepochopenie;

stenový príd.: s-é hodiny, s-á tabuľa visiace (visiaca) na stene; geom. s-á uhlopriečka; ban. s-é rúbanie dobývanie ložiska dlhým porubom; mal. s-é maliarstvo maľovanie na stenu;

stienka, -y, -nok ž. zdrob. k 1


šteňa, -aťa, mn. č. -atá/štence, -niat/šteniec str. mláďa psa: malé, skuvíňajúce š.; [Karsakov] ich kládol na chrbát ako štence. (Jes-á) Chceli ju [pravdu] utopiť ako šteňa. (Urb.);

pren. pejor. o deťoch al. o mladých neskúsených ľuďoch: Dievča-šteňa švitorí okolo nej. (Tim.) Štence! Páni oktaváni sú štence! (Jaš.);

šteňací, -ia, -ie príd.; pren. š-ie srdce (Jes-á) bojazlivé, zbabelé;

šteniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.

stena ž
1. plocha ohraničujúca priestor nej. miestnosti al. stavby, vnútorná časť múru: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzru na trzy stupiege (ŽK 1473); tamze wydeli zme od tehoze domu pana Walkoweho gednu scenu wsecku zwalenu (s. l. 1589); widel sem toho isteho Yanka Čziernyho opjleho tam o stenu opreneho (ZVOLEN 1637); na kterem fundamentu gestliby buducne chcel emptor z muru stenu zbudowat, to učynit ma sam swogim wlastnim nakladkom (ŽILINA 1699); item w tegže swetliczy pri každeg stene lawicze (BOBROVNÍK 1701); zwuk tedy a treskot ukrutni nenadále se strhel tak, že mjsto to z gruntu se tráslo, steni a zdy se otewrely a odtúd mnostwi diablu ze wssech strán wen se hrnulo (VP 1764)
L. effractarius: lamač sťeni, roztrhač (KS 1763) baranidlo; oblepená, polepená s. nabíjanica: delutamentum: oblepená, polepená stena, hliňenná lepenica (KS 1763); pletená, upletená s. hlinená stena vystužená pletením: cratitus paries: pletena stena (HD 1706-07); concratitius paries: upletená sťena (KS 1763) španielska s. paraván: sspanielska stěna zelena 1 (M. S. JÁN 1697); stena španihelska tlacženim platnem obtahnuta (P. BYSTRICA 1780);
F. hrach na sťenu hádže; gakoby hrach na sťenu metal; stene mluwyti (SiN 1678) (o ľahostajnosti); awssak naposledi nič giného nenasleduge, gen to obecne: co stin na stene (NK 1717) nič neznamenajúce; na czo gako swedek wiznawa, že mu gako stena žadneg odpowedj nedal (S. PRAVNO 1742) (o neodpovedajúcom človekovi); vlasna čelad nezanecha teho klinca ve stene (KC 1791) nič; i k smíchu i k lítosťi bili ráno všecci, kterí v noci ňespali. Jedni jako sťeni bledí, jedni jako žabi zeleni (BR 1785) poblednutí
2. múr: maceria: scena, plot kaménny, párkaň; muri arcete decussi: z baranem zrúcené sťenj (KS 1763);
x. pren wssak rychtarstwy lehoczke ma opysany lan swug slobodny y ze stenamy (BUDATÍN 1478 SČL) so staviskami
L. balista concutiuntur arces: z ďelem búragú sa steni zámkowé (KS 1763) hradby; mestská s., obecná s. mestské hradby, opevnenie: moenia: mestské zdi, mestská ohrada, sťena, parkan; sepimentum: ohrada, plot, obecny sťena (KS 1763);
3. časť plochy, plošná časť niečoho: item poweternik (na mestských hodinách) poprawil, na ruku sem stenu nadwaril a ruku sem snowu snitowal (B. BYSTRICA 1622)
P. tpn na wlastnem grunthu dediny Nyznyho Wadichowa na miste takreczenem Na stenach za rychtarowym lanczem (D. VADIČOV 1583); -ový, -ný príd k 1: ale ani to z hlawi wasseg neposslo, než napíski take gsťe z obrázkuw swich sťenowich w swu knižku počarbali (BA 1789)
L. crustae parietum: sťenowá lepenica aneb kobercowá déska stena vymazaná hlinou; projectura: obdeskowáni steňné, prjstressj, které pro déssť predstawugú, aneb úkol, párkan obklad (KS 1763); wegdúc núter, ponewádž hňeď w prwňém ambiťe wsseliké obrazi a sťenowé maluwáňý na oči gegích prigsslo (BR 1785); s-é hodiny, hodinky nástenné: kolečkowe hodiny se na sténowe a na wačkowe hodiny oddelugu (UČ 1781); hodinky stenove s repeterom ordinarne 1 (ORAVA 1796 CM) nástenné; stienka dem k 2: dali sme na meskuo humno, kdi pod hradi stlp podbigali, nebo sa stienka mala wiwratiti, gedon ssin na klini d 42 (KRUPINA 1706)


stenný, stenový p. stena


šťeňa [šte-, šče-] s, štenec m mláďa psa; zvieracie mláďa: canis cum catello est custos domus: pes z sstěnetem sau strážnj domowy (OP 1685); fatens y s kompanom prissly pred garbiarou prybitek a dwa sstencze na nych wyskočily a štekaly (S. ĽUPČA 1737); ručánj lewowé a hlas lewici, y zubi ssčenat lewowých pokazené su; tele a medveď pasti se budú, mladé ssčenata geich spolú ležat budú a lev gako wúl plewi gésti bude (KB 1757); scymnus: ssťena lewowe; catulus: psyček, ssťenec; melanchaetes: pes čérny, ssťenec; scylax: ssťenec, pes (KS 1763); pokogowá gég mluwila: načo sa Wasseg Milosťi pridá tak bridki ssťenec? (DS 1795); od prwosky suky gak sa nahle osmrady, zeber sstence (HK 18. st);
x. pren predrecženeg A. na ocžy nahodila, že ge stryga a geg trya sinowia že su sstence (P. ĽUPČA 1698); Calvinus pak spolu ze swimy sstency predikatormj mnohé weci hlási proti aposstolskemu vceňj (PP 1734); -iatko s dem: pes ze sstenátky ssteká na prichozjho k sebe (KoB 1666); ssťenátka gedá pod stolem z odróbkúw detinskych (KB 1757): wezmi štenatko male, ktere gesste sie (HT 1760); catella: psycek et ssťeňatko (KS 1763);
x. pren wec, ktera nas tessy, gest wichowanj nehodnych sstenatek, t. g., že Buh was y tech k sobe prigima a wichowawa, ktery se za nehodnych geho lasky uznawagy (COB 17. st) detí; protož za sstenatko mne rač prigat, mily Pane (PoP 1723-24) za svoje dieťa, za svojho


štenec p. šteňa

Sťena Sťena Šťeňa Šťeňa
stena
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stena
G (bez) steny
D (k) stene
A (vidím) stenu
L (o) stene
I (so) stenou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) steny
G (bez) stien
D (k) stenám
A (vidím) steny
L (o) stenách
I (so) stenami

šteňa
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) šteňa stúpaním denných teplôt by sa šteňa mohlo čoraz dlhšie hrať na dvore,
G (bez) šteňaťa záujemca klásť pred kúpou šteňaťa vhodné otázky jeho chovateľovi,
D (k) šteňaťu sa prudkým zmenám, mohli by šteňaťu spôsobiť zažívacie problémy.
A (vidím) šteňa alebo z grilu, najlepšie bude dať šteňa do výbehu alebo ho zavrieť v dome.
L (o) šteňati keď o nej Dinah hovorila ako o šteňati a pripomínala jej, že je ešte
I (so) šteňaťom Kto sa nechce deliť o spálňu so šteňaťom , ale ho na noc ukladá v inej
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) štence paličiek na prežúvanie. Keďže štence väčších plemien rastú veľmi rýchlo,
N (dve) šteňatá vývine šteňaťa. Ale pozor! Všetky šteňatá bývajú zlaté a príťažlivé bez
G (bez) šteniat venujú sa štúdiu predkov šteniat a niekedy vyhľadávajú pomoc a
G (bez) šteniec roku 1987 ako jedno z deviatich šteniec prvého vrhu Fily spod Kokavskej
D (k) šteňatám Predovšetkým voči malým šteňatám by človek nemal byť pritvrdý.
D (k) štencom bulteriér nie je voči vlastným štencom taký nadmerne agresívny, ako
A (vidím) štence okamih sa odmlčal. „Môže mať aj štence , ak to nepôjde inak.“ Na chvíľu
A (vidím) šteňatá obsahuje protilátky chrániace šteňatá pred infekciami až dovtedy, kým
L (o) šteňatách rodičov, kým ich slabé body sa na šteňatách neprejavili. Ak šľachtiteľovi
L (o) štencoch nenájde vhodný nový domov. Kým po štencoch vynikajúcich výstavných jedincov
I (so) štencami dohľadom. Neskôr možno sučku so štencami presťahovať do koterca, kde majú
I (so) šteňatami vedúcej osobnosti, ktorá by mala so šteňatami nacvičovať základné povely a neskôr

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STENA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
OČOVÁ, okr. ZVOLEN – 4×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
MODRÝ KAMEŇ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
NOVÁ VES, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ABRANOVCE, okr. PREŠOV – 1×;
MÔŤOVÁ (obec ZVOLEN), okr. ZVOLEN – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
TOPOĽNÍKY, okr. DUNAJSKÁ STREDA – 1×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 1×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ukázal mu steny et lui montrai les parois
je stena a zákon est un mur et la loi
medzi dvoma bočnými stenami entre les deux parois latérales
na bielych stenách ma sur les murs blancs me
so stenami šesť stôp avec parois de six pieds
stena a zákon je un mur et la loi est
stôp a so stenami pieds, avec parois de
voda kvapkala zo stien l'eau dégouttait des murs
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu