stelesnený príd.
1. premenený na skutočnosť, zhmotnený: s. výtvor fantázie
2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) samý, naozajstný, vtelený: je s-á dobrota, nevinnosť
stelesnený 1. ktorý sa stal skutočnosťou, ktorý nadobudol určitú konkrétnu podobu • kniž.: zhmotnený • zosobnený: stelesnená, zhmotnená umelcova predstava; zhmotnený, zosobnený sen • zviditeľnený: zviditeľnená túžba
2. expr. (o človeku s výraznou vlastnosťou) • zosobnený: stelesnené, zosobnené zlo • samý: samá dobrota • kniž. vtelený: vtelená krása • naozajstný • ozajstný • opravdivý • skutočný: naozajstná, ozajstná, opravdivá nevinnosť
1. uskutočnený, uvedený do skutočnosti, zobrazený, určitým spôsobom zhmotnený: s-á myšlienka, s-á idea; Myslel, že je to prelud, stelesnený výtvor jeho fantázie. (Jégé)
2. expr. (o človeku s nejakou veľmi výraznou vlastnosťou) zosobnený, opravdivý, ozajstný (niekedy i iron.): s-á dobrota, krása, spokojnosť, múdrosť, šľachetnosť, úprimnosť, statočnosť, s-á nespravodlivosť, s-á lož; s. zlý duch veľmi zlý človek
(jeden) stelesnený; (bez) stelesneného; (k) stelesnenému; (vidím) stelesneného; (hej) stelesnený!; (o) stelesnenom; (so) stelesneným;
(traja) stelesnení; (bez) stelesnených; (k) stelesneným; (vidím) stelesnených; (hej) stelesnení!; (o) stelesnených; (so) stelesnenými;
(jeden) stelesnený; (bez) stelesneného; (k) stelesnenému; (vidím) stelesnený; (hej) stelesnený!; (o) stelesnenom; (so) stelesneným;
(dva) stelesnené; (bez) stelesnených; (k) stelesneným; (vidím) stelesnené; (hej) stelesnené!; (o) stelesnených; (so) stelesnenými;
(jedna) stelesnená; (bez) stelesnenej; (k) stelesnenej; (vidím) stelesnenú; (hej) stelesnená!; (o) stelesnenej; (so) stelesnenou;
(štyri) stelesnené; (bez) stelesnených; (k) stelesneným; (vidím) stelesnené; (hej) stelesnené!; (o) stelesnených; (so) stelesnenými;
(jedno) stelesnené; (bez) stelesneného; (k) stelesnenému; (vidím) stelesnené; (hej) stelesnené!; (o) stelesnenom; (so) stelesneným;