stehno -a -hien s. časť nohy medzi kolenom a bedrom: svalnaté s-á; husacie s., mäso zo s-a;
stehnový, stehenný príd.: s-á kosť;
stehienko -a -nok s. zdrob.
stehno -na -hien s.
stehno, -a, -hien str.
1. časť nohy medzi kolenom a bedrom: plieskať sa po s-ách;
2. kuch. surové, vyprážané al. iným spôsobom upravené mäso z rovnomennej časti nohy: volské, baranie, teľacie, bravčové, husie, kuracie, žabie s.;
stehenný i stehnový príd.: anat. s-á kosť; s-é svalstvo;
stehienko, -a, nok, zried. i stehience, -a, -nec str. zdrob. expr.
stehno s 1. časť nohy medzi kolenom a bedrom: nohu učinij stéhno a potem hnát (:a v prostredku koleno:) (OP 1685); Raša geg powedéla, žebj gu tenže Pap wolačim twrdim na stehno pichal (KRUPINA 1734); femur: stéhno, úd, tlústost stéhna až do kolena (KS 1763) F. gako ssip wstreleni do massa w stehne, tak gest slowo w brisse blazna (SP 1696) (o účinku) 2. dolná končatina, noha: nekterých (kresťanov) za stehna wessali (PP 1734) 3. bedro, panvová kosť: coxa: sťehno, stehnowá kost, coxam frangere: zlomiti sťehno, zadek (KS 1763); -ový, -ený príd k 1: prsny kost, dwe lopatky, bedrowa kost, ramena a lakte, stehnowe kosti, predna a zadna kost hnatowa (OP 1685); coxa: kiela stehnena (ML 1779); stehienko [-én] dem k 1: ale s pečénki toliko sťehénko, krídelká, prsečká, chrbetek, krček a drdolček sem móhla pogezťi (BU 1795)