steblo -a -biel s. byľ rastlín, na kt. vyrastá klas al. plod podobný klasu: obilné s-á, s. trávy;
steblový príd.;
stebielko -a -lok s. zdrob.;
stebielce -a -lec s. zdrob. expr.
steblo -la -biel s.
steblo nadzemná dutá časť rastliny, z ktorej vyrastajú klasy al. plody podobné klasu: s. kukurice • byľ • byľa: niekoľko býľ trávy, pšenice
steblo, -a, -biel str. nadzemná časť trávovitých rastlín, ktorá nesie klas al. iný plod podobný klasu: obilné s., s. slamy, trávy, ovsa, kukurice; Miazga prúdi hore steblom. (Chrob.);
bot. byľ po celej dĺžke rovnako hrubá, dutá, rozdelená na články plnými kolienkami; pren. expr. Koho by i tešilo také vyschnuté steblo (Tim.) o tenkom, chudom človekovi.
● chytať sa s-a zachraňovať sa za každú cenu, akýmikoľvek prostriedkami; ani s-a (ani s.) ani to najmenšie, nič; Z každého stebla chce mať osoh (Kuk.) každú maličkosť chce využiť;
steblový i stebelný príd.: poľnohosp. s-á sneť;
stebielko, -a, -lok i stebielce, -a, -lec str. zdrob. expr.
steblo [ste-, stí-, ští-] s 1. dutá byľ trávovitých rastlín rozdelená na články plnými kolienkami, ktorá nesie klas al. iný plod podobný klasu: obilj gsau, ktere do stebla rostu (KoB 1666); culmus: klas, styblo (KS 1763); x. pren kteri se wiwissugu we swete, nic su ňeni, gedine gako te stebla na klasoch zwissene, tenke a daremne (GK 1779) (o pyšných a nerozumných ľuďoch) L. obilné s. byľ obilia: culmus: obylné styblo (VTL 1679); stipula: sstjblo obilné (KS 1763); F. oznamil muži Božjmu, že zlodegi wessly do domu geho a že ho oblúpily až do poslednjho stebla (ŽA 1732) obrali ho o všetko; ani s-a, ani za s. pramálo, nič: v jesen pre jeho pracu sme sobe ani stebla nezasiali (POLOMA 1649 LP); o, posluchaci laskawy, ani za gedno steblo nestane se lepsseg z hrissnikami pred Sudcem sprawedliwim boskim (MS 1758) 2. bot byľ po celej dĺžke rovnako hrubá, dutá: (narcis) ma 16 neb 17 malých kwytkuw na gednom steble (OR 1672); -ový príd k 1: geniculum: steblowý vzel neb cžlánek (FO 1737); stipularius: stjblowy (KS 1763)