stavba -y -vieb ž.
1. činnosť pri vytváraní budov, tech. diel: s. domu, sídliska, elektrárne
2. rozostavaný al. postavený objekt, budova al. tech. dielo: montovaná s., ekologická s., pracovať na s-e
3. spôsob usporiadania častí do celku, zloženie, štruktúra: s. tela; s. románu; lingv. gramatická s. jazyka, s. vety;
stavebný príd.: s. materiál, s-é povolenie; s. inžinier; s-é bytové družstvo;
stavebne prísl.;
stavbička -y -čiek ž. zdrob. k 2
stavebný -ná -né, stavbový -vá -vé príd.
stavebný príd.
1. týkajúci sa stavania, stavby, určený na stavbu: s-é povolenie; s. plán, postup; s. fond; s. kapitál, s-é náklady; s. pozemok; s. materiál; s-é nástroje; s-é práce; s. ruch; s. robotník, inžinier; s. sloh; s-á technika; práv. s-é právo; ekon. s. priemysel;
2. odb. týkajúci sa stavby ako účelného usporiadania častí do jedného celku, vnútorného zloženia, vzťahujúci sa na štruktúru: biol. s-é látky; lit. s-á technika napr. v divadelnej hre