stavba, -y, -vieb ž.
1. stavebná činnosť, súhrn rozličných úkonov potrebných na postavenie budovy al. zostrojenie iného technického diela: s. domu, elektrárne, prieplavu, vodovodu, priehrady, vodného kanála; s. železnice, cesty, tunela, mosta; s. továrne, píly, strojov, vysokej pece, lodí, lietadiel; Keď nešla v zime stavba, robil fajky (Taj.) keď sa nestavalo.
2. objekt, na ktorom sa pracuje, rozostavaná budova: Vy budete pracovať tu na stavbe? (Karv.); pozemné, riečne, vodné, kanálové, morské, zavlažovacie s-y; Na stavbách komunizmu exkavátory krky dvíhajú. (Mih.)
3. výsledok stavebnej činnosti, budova, dokončené technické dielo: stav. poschodová s.; hospodárske, družstevné, silážne s-y; blokové, montované, — zrubové s-y; film. ateliérové s-y; kulisová s.; s-y socializmu postavené v socializme; s-y komunizmu veľké, gigantické diela; adaptácia stavieb;
4. odb. účelné usporiadanie častí do jedného celku, vnútorné zloženie, štruktúra: biol. s. živej hmoty; anat. s. tela, telesných orgánov; bot. s. kvetu; fyz. s. atómu; chem. s. organických látok; pôdohosp. s. pôdy; min. s. horniny, kryštálu; lingv. s. jazyka; gramatická s.; s. vety; lit. metrická s. verša, s. románu, novely; hud. s. melódie;
stavbička, -y, čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3