stavba -y -vieb ž.
1. činnosť pri vytváraní budov, tech. diel: s. domu, sídliska, elektrárne
2. rozostavaný al. postavený objekt, budova al. tech. dielo: montovaná s., ekologická s., pracovať na s-e
3. spôsob usporiadania častí do celku, zloženie, štruktúra: s. tela; s. románu; lingv. gramatická s. jazyka, s. vety;
stavebný príd.: s. materiál, s-é povolenie; s. inžinier; s-é bytové družstvo;
stavebne prísl.;
stavbička -y -čiek ž. zdrob. k 2
stavba -by -vieb ž.
budova výsledok stavebnej činnosti určený na bývanie, skladovanie a pod. • stavba • stavisko • dom • zried. stavanie: budova, stavba je pred dokončením • expr. barak • pejor. búda: kúpil starú búdu a urobil z nej palác • zastar. budúnok
p. aj dom
stavba 1. činnosť pri vytváraní budov, technických diel: stavba domu, mesta • výstavba: výstavba sídliska
2. p. budova 3. p. systém, zloženie, zostava
systém usporiadanie súvisiacich jednotlivín do celku; súhrn prvkov, medzi ktorými existujú isté vzťahy: demokratický systém • sústava: nervový systém, nervová sústava; mzdová, školská sústava • štruktúra (spôsob usporiadania prvkov istého systému vnútri tohto systému): štruktúra jazyka • stavba • výstavba: stavba, výstavba románu • zloženie: zloženie pôdy • skladba: skladba obyvateľstva • zriadenie (vnútorná organizácia istej spoločnosti): štátne zriadenie • režim (vládny systém): nastoliť nový režim • poriadok: do veci treba vniesť poriadok • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou; sústava ustálených úkonov): mechanizmus hodín; remeselný mechanizmus • odb. textúra (vnútorné usporiadanie): textúra tkaniny • anat. trakt: zažívací trakt • pejor. mašinéria (zložitý, mechanicky fungujúci systém): byrokratická mašinéria • kniž. ustrojenie • ústrojenstvo: psychické ustrojenie človeka, pohybové ústrojenstvo
zloženie súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené: zloženie pôdy, zloženie vlády • štruktúra: štruktúra dreva • skladba: skladba obyvateľstva • odb. sklad: hláskový sklad • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba tela • zostava (zostavenie istého celku): zostava mužstva • systém • sústava (súbor prvkov spätých istými vzťahmi): jazykový systém, školská sústava • kompozícia (usporiadanie prvkov): kompozícia románu • konštrukcia • konštitúcia: atlét silnej konštrukcie, konštitúcie
zostava usporiadanie do istého celku: pekná zostava nábytku; zostava futbalového mužstva • zloženie • skladba • štruktúra (súhrn zložiek, z ktorých je niečo zložené): sociálne zloženie obyvateľstva, štruktúra pôdy, skladba programu • zoskupenie (celok upravený istým spôsobom): vojenské zoskupenie • stavba (spôsob usporiadania častí do celku): stavba románu • súprava (súbor predmetov tvoriacich celok): tepláková súprava • komplet (celok zložený a viacerých častí): dámsky komplet • garnitúra (skupina osôb al. súbor predmetov tvoriacich celok): prvá garnitúra hráčov; vlaková garnitúra • servis (súbor náčinia na podávanie jedál a nápojov): porcelánový servis
stavba, -y, -vieb ž.
1. stavebná činnosť, súhrn rozličných úkonov potrebných na postavenie budovy al. zostrojenie iného technického diela: s. domu, elektrárne, prieplavu, vodovodu, priehrady, vodného kanála; s. železnice, cesty, tunela, mosta; s. továrne, píly, strojov, vysokej pece, lodí, lietadiel; Keď nešla v zime stavba, robil fajky (Taj.) keď sa nestavalo.
2. objekt, na ktorom sa pracuje, rozostavaná budova: Vy budete pracovať tu na stavbe? (Karv.); pozemné, riečne, vodné, kanálové, morské, zavlažovacie s-y; Na stavbách komunizmu exkavátory krky dvíhajú. (Mih.)
3. výsledok stavebnej činnosti, budova, dokončené technické dielo: stav. poschodová s.; hospodárske, družstevné, silážne s-y; blokové, montované, — zrubové s-y; film. ateliérové s-y; kulisová s.; s-y socializmu postavené v socializme; s-y komunizmu veľké, gigantické diela; adaptácia stavieb;
4. odb. účelné usporiadanie častí do jedného celku, vnútorné zloženie, štruktúra: biol. s. živej hmoty; anat. s. tela, telesných orgánov; bot. s. kvetu; fyz. s. atómu; chem. s. organických látok; pôdohosp. s. pôdy; min. s. horniny, kryštálu; lingv. s. jazyka; gramatická s.; s. vety; lit. metrická s. verša, s. románu, novely; hud. s. melódie;
stavbička, -y, čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3
stavba ž dom, príbytok, stavanie, prístrešok: žeby pres dowoleny slawneg wrchnosty w gakegkoly meskeg stauby drewo rubal a odwažel (ZVOLEN 1737); odbywatelia pribylinšti šli do hory pre svoju potrebu (dreva) skrze stavbu a druhi pre svoju domacu potrebu (PRIBYLINA 1781 LP)