Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj hssj

budova výsledok stavebnej činnosti určený na bývanie, skladovanie a pod. • stavbastaviskodomzried. stavanie: budova, stavba je pred dokončenímexpr. barakpejor. búda: kúpil starú búdu a urobil z nej paláczastar. budúnok

p. aj dom


dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať domstavaniestavisko: hospodárske stavania, staviskázried. stavenisko: drevené staveniskokniž. príbytok: ľudské príbytkybudova (väčší dom): staničná budovazastar. budúnokmrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodraphovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiakhovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiakamúranicamurovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupyzastaráv. chyža: má peknú chyžuvila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barakčasto expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domecexpr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatulepejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajdakniž. obydlie: mať pohodlné obydliekniž. strecha: rodná strechasubšt. štokovec (poschodový dom)

2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť


stavanie p. dom 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stavanie, -ia str. stavba, budova: hospodárske s.; Zahli stavaním pomedzi stodoly na kopce. (Ráz.) Komora plná, dvor plný, stavania plné. (Tim.)

stávanie [-í] s postávanie, zotrvávanie: neb dluhe spawanj, pry uhlich stawanj mnoho muže sskoditi (PV 1652); insolatio: na slúnku sussenj, na slúnku bjlenj, na slúnku stawanj (KS 1763) vystavovanie


stavanie1 [-va-, -ve-; -ie, -ia, -í] s
1. budovanie, zostrojovanie nej. stavby: Martin Barthoss grunt odkupil k stawenj domu nad potočkem (RUŽOMBEROK 1598); tesarski magistrowe w čas stawani do czechu mjsto remeku pod brús nohy statečne magi zawazati a dwernj slupy čtwerhrané, ginačeg tirsstuh rečene, náležite zprawiti (CA 1676/ 1739); Gabrielli Job za praetensiu stawenya plotuow a oprawowania fari (ŽILINA 1706); dal sem sa y tu do stawanga, kdessto dosti mozolne (DUBNICA n. V. 1718 E)
L. architectura: mjstrowstwi staweňá (KS 1763) spôsob zostrojovania stavby; machinator: wymyslitel, náwodnjk, spráwce stawenj (AP 1769) staviteľ
2. dávanie do vzpriamenej, stojatej polohy: sudifixio: kola, tyča zarážani, stawani (KS 1763)
3. odkladanie:
L. sepositio: odkládani, skowáwani, na stranu klaďeni, stawani (KS 1763) uschovávanie
4. akákoľvek stavba, budova al. jej časť so všetkým, čo k nemu patrí, trakt: tehdy by ostalo tomu czlowieku y s tym zbozym to staweny (ŽK 1473); k stawany mossowskemu kupowal sem brwna a gine potrebne weczy (MOŠOVCE 1563); tract stawanj pomimo piwniče na stranu paneg se zanechawal (TRENČÍN 1589); wye-li swedek, cžý gest to placz a myesto to, kde Andras Sirmigiensis dal rozmetat stawenj Yanowi Šefarowi (HRADNÁ 1632); na placzy pak tomže gest stawania kamenne (BYSTRIČKA 1665); stawange, gakossto dom neb mager a swetnicze wssecko dobre okrite a dobre wimazane (M. KAMEŇ 1704); žebi tenže Joannes Reviczkj Andrassa stawania roku ohnem podložil a zapalil (VELIČNÁ 1724)
L. (cirkev) prawdu pry sobe ma, gy take sama ne gynacz, nez gako slup staweny zdržuge (ŠV 1675 náb) jej oporu; a tak druhy dwa bratga zostanu pry placzy a stawany otczouskem (L. ONDREJ 1704) postavenom otcom; chwály se pak prez Thamezys potok z mostem kamennim trystotrycat krokuw dluhym a 20 ssklepeni aneb podstenj magycim, ozdobenjm tež s krasnjm gednostranjm stawenjm aneb domy (KrP 1760) traktom stavieb na jednej strane; podiolium: male staweni na hledeni, letny gánek vyhliadka; distegus: dwogradné stawanj, dwogpodlážkowy, dwogpodlahowy s dvoma podlažiami; labyrinthus: omylné, zátočné stawenj aneb podwodné, které má mnohé cesti blúdné labyrint; colosseum: stlúpnaté staweni koloseum (KS 1763); s těchto welkomyslných slybuw geho, gak wěliké s pomocy Bozsku duchowné stawěnj powstalo, proukázal on (s. Jozef) za celých děset lét (SlK 1766-80 náb) cirkev; colosseum: stupnaté stawenj (GrP 1771) stupňovité; pyramis: ctwerhrane staweni, kterez jest nahor nasspicate gako plamen ohne (ML 1779); gak by sa nekdj stalo, ze by we fabriczkem staweny ohen wissel (ŠAŠTÍN 1791) v továrni
5. hospodárske staviská (maštale, sýpky, chlievy, prístrešky ap.): že gest kupil Duro Magiersky dom ze wsseckim stawanim (OČOVÁ 1697); saczunek drobneho stawanya y s poprawu zemi (NITRA 1732)
6. základ, konštrukcia: chrbtowa kosty celeho stawanj podpora gest (KoB 1666); nad tym stawenym krowu paru no 27 d 25 y z robotu tesarsku poczytagycze (ČÁČOV 1720); pohledni na staweni a spogeni tela lidskeho (BlR 18. st)
7. podlažie, poschodie: owsa na dwogem stawanj (NOZDRKOVCE 1652); contignatio: staweny (HD 1706-07); krásne a welyke domy na ssest, sedem stawenj magycy (KrP 1760)
L. horné, vrchné, vyšné s. /dolné s. vyššie/nižšie položený trakt budovy, poschodie: wrchne stawany tohože drewenneho budowany dostalo se Mariae Salczerin (KRUPINA 1651); y wissnie stawania s placom podobnim spusobem na tri častky ma se podeliti (TURIEC 1686); na hornem stawani ge pusti pitwor ze swetliczku bez powalu; w kterem dolnem stawani ge pitwor z izbu czeladnu (PODHRADIE 1717)
8. v pl náb stvorené veci: chwálte wssecky staweňá Páňe, Pána chwálte a powyssúgte ho naweky (KB 1757)
L. ty nagwyzssy Synu Otca sweta, rozsywač y spráwec staweňá (BlR 18. st náb) kt. všetko tvoríš, rozmnožuješ a spravuješ; staveníčko dem k 4: a spolecžnu utratu wsseczy zeby gedno stawenicžko wistawily (PRÍLES 1635); aedificatiuncula: stawenjčko, budownjček, domček (KS 1763)


stavanie2 s odporovanie, protivnosť: obstantia: okolo, naproty stawani; oppositio: naprotiwá stawáni, protiwnost (KS 1763)

Stawáňí Stawáňí Stáwáňí Stáwáňí

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu