stav1, -u m.
1. súhrn vlastností, okolností, ktoré charakterizujú niečo al. niekoho v istej chvíli, v istej dobe, situácii, okolnosti, položenie, postavenie, v akom niečo existuje al. niekto žije: zdravotný s. detí, celkový s. chorého; potraviny v surovom s-e, ovocie v čerstvom s-e; udržiavať si šaty v dobrom s-e; udržiavať stroje v bezporuchovom s-e; cesta je v zlom s-e; majetkový s. rodiny, finančný s. podniku; politický, kultúrny s. krajiny; s. dopravy, s. plnenia plánu; s. zápasu je nerozhodný (napr. vo futbale); skutočný, pravý, priaznivý s. vecí situácia; Bol som si obzrieť kolibu, v akom je stave. (Ondr.) Stavba bola už v pokročilom stave (Zúb.) štádiu; fyz.: pevný, tekutý, plynný s., s. pokoja, pohybu; elektrický, magnetický, tepelný s. telesa; chem. s. zrodu; práv.: výnimočný s. mimoriadne opatrenia na udržanie verejného poriadku počas zvýšeného ohrozenia právnych statkov; právny s., skutkový s.; voj. vyhlásiť vojnový s. zrušiť mierové vzťahy medzi dvoma al. viacerými štátmi
● hovor. byť v s-e urobiť niečo byť schopný;
2. psychické al. fyzické rozpoloženie: duševný s., vnútorný, citový s. človeka; V takomto blaženom stave prekvapil ho Faust (Záb.) v dobrej nálade. Začal sa jej zmocňovať stav úplnej apatie. (Bod.); triezvy s., dopustiť sa niečoho v podnapitom, opitom s-e; byť v hypnotickom s-e; byť v inom, druhom, požehnanom s-e (o žene) byť tehotná; práv. nepríčetný s. v ktorom osoba nie je zodpovedná za svoje činy;
3. postavenie muža al. ženy vzhľadom na manželstvo: slobodný, mládenecký, dievocký s., rodinný s., vdovský s.; arch. vstúpiť do s-u manželského oženiť sa al. vydať sa;
4. počet, množstvo, veľkosť niečoho v istej chvíli, v istej dobe: s. zveriny, s. dobytka, zvýšiť s. hospodárskych zvierat; vodný s. (na rieke); V jednotlivých oddieloch dopĺňali stav mužstva. (Tomašč.) Jednotka mala nízke stavy. (Sev.)
5. hist. spoločenská trieda: šľachtický s., privilegované s-y; vyššie, nižšie s-y; tretí s. sedliaci a mešťania za feudalizmu; generálne s-y zástupcovia šľachty, duchovenstva a tretieho stavu za feudalizmu; ľudia rozličných stavov;
6. trochu zastar. povolanie, zamestnanie; väčšia skupina osôb, ktoré majú rovnaké zamestnanie: tvrdý roľnícky stav (Vaj.); duchovný, študentský s.; Očakával okázalejšie prijatie, primerane svojmu stavu. (Jégé) Šlo jej o poriadne z mlynárskeho, učiteľského stavu dievča. (Taj.);
stavový1 príd. k 1; gram. s-é slovesá vyjadrujúce stav; fyz. s-á rovnica plynov; zried. k 5: s-é zemianstvo (Mráz)
stav2, -u m. text. tkáčsky stroj, krosná: ručný, mechanický s.; tkať na s-e, navinúť nite na s.;
stavový2 príd.
stav3, -u m. hrádzou, haťou zastavená a nazhromaždená voda: huk veľkého mlynského stavu (Vaj.); Matka sa mu v stave utopila. (Švant.)
šťav, -u m. nár. štiav