Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská

stav1 -u m.

1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, niekoho, okolnosti, položenie, v kt. niečo, niekto je: zdravotný, duševný s. (pacienta), finančný s. (podniku), udržiavať v dobrom s-e, dať do pôvodného s-u; ovocie v čerstvom s-e; v triezvom, podnapitom s-e; podľa súčasného s-u situácie; (vyhlásiť) výnimočný, vojnový s.; s. núdze v kt. sa prejavuje výrazný nedostatok zákl. životných potrieb

2. postavenie muža, ženy z hľadiska manželstva: slobodný s., rodinný s.; kniž. vstúpiť do manželského s-u uzavrieť manželstvo

3. údaj o akosti al. množstve v istom čase: (vysoký, nízky) s. zamestnancov, dobytka; vodný s. (na tokoch), preveriť s. mužstva

4. kniž. povolanie (význ. 1), zamestnanie; súhrn osôb s rovnakým zamestnaním: učiteľský, duchovný s.

5. hist. spoloč. trieda, vrstva: šľachtický s.; tretí s. meštianstvo; štvrtý s. robotníctvo

byť v inom, druhom, požehnanom s-e byť ťarchavá; byť v s-e zrodu vznikať;

stavový príd. k 1: lingv. s-é slovesá (napr. byť, belieť sa ap.);

stavovský príd. k 5: s-é výsady, rozdiely


stav2 -u m. text. slang. krosná, tkáčsky stroj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stav ‑u m.; stavový; stavovský

krosná stroj na výrobu tkanín • tech. slang. stav


povolanie 1. trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za mzdu • profesia: robotnícke povolania, profesie; hudobník z povolania, z profesiezamestnanie (pravidelná práca za mzdu): zmenil veľa zamestnaníexpr. remeslo: lekárske remeslo, vyznať sa vo svojom remeslekniž. stav (súhrn osôb s rovnakým povolaním): učiteľský stav

2. p. úloha 1 3. p. pozvanie 1


situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stavpomeryokolnostičasy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobrépodmienky: vyhovujúce pracovné podmienkyprostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostrediepozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozíciepostavenie: postavenie žien v spoločnostipoloženie: zemepisné položenierozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcomatmosféraovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušiekniž. statusodb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti

2. p. poloha


skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2


stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podnikuokolnostipomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inakpostaveniepoloženierozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženiepozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrákondíciahovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu

p. aj situácia 1

2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2


stav2 p. krosná

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stav1, -u m.

1. súhrn vlastností, okolností, ktoré charakterizujú niečo al. niekoho v istej chvíli, v istej dobe, situácii, okolnosti, položenie, postavenie, v akom niečo existuje al. niekto žije: zdravotný s. detí, celkový s. chorého; potraviny v surovom s-e, ovocie v čerstvom s-e; udržiavať si šaty v dobrom s-e; udržiavať stroje v bezporuchovom s-e; cesta je v zlom s-e; majetkový s. rodiny, finančný s. podniku; politický, kultúrny s. krajiny; s. dopravy, s. plnenia plánu; s. zápasu je nerozhodný (napr. vo futbale); skutočný, pravý, priaznivý s. vecí situácia; Bol som si obzrieť kolibu, v akom je stave. (Ondr.) Stavba bola už v pokročilom stave (Zúb.) štádiu; fyz.: pevný, tekutý, plynný s., s. pokoja, pohybu; elektrický, magnetický, tepelný s. telesa; chem. s. zrodu; práv.: výnimočný s. mimoriadne opatrenia na udržanie verejného poriadku počas zvýšeného ohrozenia právnych statkov; právny s., skutkový s.; voj. vyhlásiť vojnový s. zrušiť mierové vzťahy medzi dvoma al. viacerými štátmi

hovor. byť v s-e urobiť niečo byť schopný;

2. psychické al. fyzické rozpoloženie: duševný s., vnútorný, citový s. človeka; V takomto blaženom stave prekvapil ho Faust (Záb.) v dobrej nálade. Začal sa jej zmocňovať stav úplnej apatie. (Bod.); triezvy s., dopustiť sa niečoho v podnapitom, opitom s-e; byť v hypnotickom s-e; byť v inom, druhom, požehnanom s-e (o žene) byť tehotná; práv. nepríčetný s. v ktorom osoba nie je zodpovedná za svoje činy;

3. postavenie muža al. ženy vzhľadom na manželstvo: slobodný, mládenecký, dievocký s., rodinný s., vdovský s.; arch. vstúpiť do s-u manželského oženiť sa al. vydať sa;

4. počet, množstvo, veľkosť niečoho v istej chvíli, v istej dobe: s. zveriny, s. dobytka, zvýšiť s. hospodárskych zvierat; vodný s. (na rieke); V jednotlivých oddieloch dopĺňali stav mužstva. (Tomašč.) Jednotka mala nízke stavy. (Sev.)

5. hist. spoločenská trieda: šľachtický s., privilegované s-y; vyššie, nižšie s-y; tretí s. sedliaci a mešťania za feudalizmu; generálne s-y zástupcovia šľachty, duchovenstva a tretieho stavu za feudalizmu; ľudia rozličných stavov;

6. trochu zastar. povolanie, zamestnanie; väčšia skupina osôb, ktoré majú rovnaké zamestnanie: tvrdý roľnícky stav (Vaj.); duchovný, študentský s.; Očakával okázalejšie prijatie, primerane svojmu stavu. (Jégé) Šlo jej o poriadne z mlynárskeho, učiteľského stavu dievča. (Taj.);

stavový1 príd. k 1; gram. s-é slovesá vyjadrujúce stav; fyz. s-á rovnica plynov; zried. k 5: s-é zemianstvo (Mráz)

stav2, -u m. text. tkáčsky stroj, krosná: ručný, mechanický s.; tkať na s-e, navinúť nite na s.;

stavový2 príd.


stav3, -u m. hrádzou, haťou zastavená a nazhromaždená voda: huk veľkého mlynského stavu (Vaj.); Matka sa mu v stave utopila. (Švant.)


šťav, -u m. nár. štiav

Morfologický analyzátor

staviť dokonavé sloveso
(ja) stavím VKdsa+; (ty) stavíš VKdsb+; (on, ona, ono) staví VKdsc+; (my) stavíme VKdpa+; (vy) stavíte VKdpb+; (oni, ony) stavia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stavil VLdsam+; (ona) stavila VLdsaf+; (ono) stavilo VLdsan+; (oni, ony) stavili VLdpah+;
(ty) stav! VMdsb+; (my) stavme! VMdpa+; (vy) stavte! VMdpb+;
(nejako) staviac VHd+;

stav podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) stav; (bez) stavu; (k) stavu; (vidím) stav; (o) stave; (so) stavom;

(tri) stavy; (bez) stavov; (k) stavom; (vidím) stavy; (o) stavoch; (so) stavmi;


šťaviť nedokonavé sloveso
(ja) šťavím VKesa+; (ty) šťavíš VKesb+; (on, ona, ono) šťaví VKesc+; (my) šťavíme VKepa+; (vy) šťavíte VKepb+; (oni, ony) šťavia VKepc+;

(ja som, ty si, on) šťavil VLesam+; (ona) šťavila VLesaf+; (ono) šťavilo VLesan+; (oni, ony) šťavili VLepah+;
(ty) šťav! VMesb+; (my) šťavme! VMepa+; (vy) šťavte! VMepb+;
(nejako) šťaviac VHe+;

stav1 m
1. položenie, postavenie, v akom niečo al. niekto existuje, žije: y prosyme, tebe (Bože), srdecžne a pokorne, racž nam dati Ducha sweho swateho, ktery by nas w tom stawu tak sprawowal, riedyl a wiedol bag 1585; ano y ty wssecy o tom swedčjty mohu, kterj w tom stawu žily wo 1670; w dobreg pameti ma swedek staw a los nekdy predoznameneg pany matky domini instantis folkušová 1719; staw mogjch rodičou každodennj skrussenost a bjda dostatečne to doswedčuge liptov 1776
o abych ten epikuregsky staw zanechal wo 1670 pôžitkárstvo; to se nachazi inter oeconomos, w stawu hospodarskem sp 1696 vo výrobe; nebo čzlowek w stawě žiwota tohoto postawený gest, yako na gedné cestě, s kteružto do wlasty gdeme spo 1690 náb počas pozemského života; mug sirotsky staw, do ktereho sem položena, nuti mne k tomu bratislava 1759; laudibus onerare: wysse stawu chwáliti ks 1763 poklonkovať; toto stawenj s pribitkamy učiteluw wždicky w dobrem stawe zdržowatj budeme s. ľupča 1788 náležite; s kterych (ľudí) niekteri nie podle ludskeho stawu, ale podla howadskeho žiju orava 1795 lp nie ako ľudia, ale ako zvieratá; dag (Kriste) pred smrťu poznat staw swedomi nasseho pie 18. st náb hriešnosť
• obywatelga pansstinu zbjwat w stawe nebolyi ľubeľa 1784 nevládali; on guss y pretim chlapca menowaneho ssatil, ano y nabuduce wiopatrowaty, wysatit a do stawu dowesty by chtel prievidza 1792 práv do plnoletosti, svojprávnosti; ga kdi bi som bol w twogom stawe ds 1795 na tvojom mieste
2. psychické al. fyzické rozpoloženie: prosicze pro ranj Kristowo, abi gse racilj nade mnu zmilowat a muj ubochj staw uwažit s. l. 1618; geden smrtedlni hrjch, prawý, wiwracuge staw dusse tweg sk 1697; ponewač Pan Buh sina meho Joannesa stessliwegšim stawom opatril, nežly druhe moge ditky zvolen 1740; na twog staw plačliwy pozornosti nedass 1758
o ponewač natura nikdy jest neni we swojem prijemným stawe vov 1779 vyvážená, v súlade s psychikou
3. postavenie muža al. ženy z hľadiska manželstva: pakliže bj taže manželka ma staw swug zmenjla; prawa netoliko zemske, ale y zdegssje to obsahugj, ze wdowj do zmenenj stawu statkom y detmj wladnutj magj žilina 1551; 1621; aby ona tim wssim wladla a hospodarowala, tak yako predessle wedle wule swey, nepromenicze stawu sweho žilina 1647; dokudkolwek gmeno manzela sweho bude nositj a staw swug nepremenj prievidza 1764; ga sem panna slobodna, w mogeg stave spusobna kc 1791; pren conjugus: gednopárny, gednostadny, samec a samica w gedném stawe žjgjcy ks 1763 nemeniaci partnera, stádo
o gestliže by manžel po meg smrti staw wdowsky promenil p. podhradie 1666 vdovstvo; z mylosti Bozi sem swug staw slobodny promenila bratislava 1662 e bez záväzkov voči inému pohlaviu; bratr mug Soos Páll priweg bez potomkuw swem mladenskem stawu, w kterem wczil zustawa zvolen 1692 ako mládenec; oznamugem, že ya z raddy a wule Pana Boha, potomne pak y panuw rodjčuw mich, promeniwsse mug panensky staw a wdala sem se trnovo 1741 panenstvo; ignobilitas: nevrozenost, njzkost stawu cl 1777 nízky, neurodzený pôvod; s. (svätý) manželský, s. (svätého) manželstva, s. zväzok manželský, s. spoločnosti manželskej manželstvo: znaty wam slussy, yakowe by se weczy zbehawaly pry stawu swatom manželskom bag 1585; u nas zuplna dwa czele roky bol a po wssecek ten czas pocztiwe se chowal, tak nato ze y w manzelsky staw u nas stupil breznička 1585; umienili zs pomoci Bozei staw swateho manzelstwa wstupiť rs 1625; staw manželsky od Boha gest ustanoweny w ragj pro společnu pomoc a rozmnoženj narodu lidskeho op 1685; aby on spolu y s mladu nevěstu zavčasu pred polednem ku potvrzenj stavu a zvazku manželského pěšy toliko šel a tam se ustanovil b. bystrica 1723 e; stav společnosti manželskéj od obidvuch osób slobodňe a dobrovolňe má biť vivolen br 1785; hlavný, veľký, vyšší s. nadradený, popredný, urodzený: z hlawneho stawu člowekem mluwil sem pp 1734; kdo we wižssem stawe stogi, nech se wiceg sudu bogi 1758; geden z njch gest z welikého stawu, druhý pak toliko sedlák wp 1768
4. počet, množstvo: a tak my pohorelci, biedni ludia zkrze stavu dreva, čo nam polovičku dali a na polovičku druhu nam nekcu dat pribylina 1781 lp
o nasekať s-u expr pripraviť isté množstvo: towarišia moji, len sa my wystrojme, stawu nasekajme. Stawu nasekali, Zampacha čekali; predných prepustili, na zadných udreli. A kdy se obzreli Nemci muškatieri, videli sú mnoho stavu nasekáno, domnívali sú se, že to všecko lidé asl (1781)
5. spoločenská vrstva a príslušnosť k nej, trieda: wssem stawom kralowstwy vherskeho psaly sme; ze raczite psati wssem stawum w tom kralowstwy pezinok 1519 sčl; pohled nagmilegssy, na staw, vred, a na powolany twe bag 1585; gestli bi pak nektery kupecz, budto stawu wetssyho nebo menssyho, myta nesprawil trenčín 1646; odkud bj rodem bil milj towariss a gakoweho stawu kob 1666; kdo wysoko ruba, tomu trjsky do očj padagj, o tych se mluwy, ktery se wysse sweho stawu winassegj sin 1678; gedenkaždy stawu sweho powinost plňte kt 1753; parlamentum: schácka aneb zhromáždeni stawúw gednég zemi ks 1763
o pan Petr Loysz s Scziawnyce, stawu rycierskeho, a pan Paulus, obywatel w Sscziawnycy meste b. štiavnica 1583 rytier; welika se diala krywda, sskoda a w poctiwosti vgma od hayduchow y statecznym a zemanskym stawom ružomberok 1605 zemianstvu; gednomiselne pak stavove evangelišty odeslali gsme pana personalise s gistymi slavnymi osobamy k panu palatinusovi šopron 1635 e reprezentanti evanjelikov; gedni (zo zástupu) byli pohanskeho, druzy s politickeho stawu sp 1696 pohania a druhí mešťania; gestli z obecného stawu Panna, skrze swé dobré mrawy a skutky králownu by zustala, welice by gu ctjli wp 1768 neurodzená
• smrt stawi, pohlawi i wek zrownawa pie 18. st postihne každého
6. povolanie, zamestnanie, súhrn osôb s rovnakým zamestnaním al. vyznaním: s teg pričinj žadnj z duchowenstwa swug staw neopusty wo 1670; on (sv. Ján) esste w mladem a newinnem swem weku za aposstola a ucedelnika bil wiwolen, w kterem stawe a powolanu nikdy sy z tym nagmenssim chrichom swog žiwot neposskwrnil ms 1758
o ten oblibugicze staw wogansky, bil gest za mnoho rokow kapitaniom w Tatie h. čuta 1604 vojenskú službu; zgewne wše činil protj ewangelickim stawum mv 1676 evanjelikom; gak officiruw, tak y nissiho stawu wogakuw hybe 1767 s nižšou hodnosťou; Dáwid od stáda, ze stawu pastýrského na hodnost králowsku gest wyzdwižen žp 1788 z pastiera; duchovný, cirkevný, kňazský, svätý s. cirk stav vysvätenia: že žaden ani w stawu duchownem ani w stawu swetskem sam od sobe nicz nemůže učiniti tc 1631 ako duchovný pastier; kdežto V. O. jako pani milostiva a dobrotiva, nechtice stavu svateho zbraniovati, mne v tom jest slušnu odpoved dati račila chlebnice 17. st; kdy te Bůh do stawu cirkewnjho, neb swetského, neb hospodarského, neb kterehokoly gineho odsila cob 17. st; toto nadmjru dosti bylo Jozefowi, s toho welice potěssenému, ne tak ale opatrnosti Bozskeg, kteráž geho ku knězskému stawu powoláwala káz 18. st; mníšsky, rehoľnícky s. cirk cirkevný rád, rehoľníctvo: prehledny gesste raz ten list, kterj ty hned w prwssjm roku sweho mniskeho stawu poslaly wo 1670; mnozy do stawuw reholnických wcházegj spa 1716
7. pohlavie:
o co pak od szerszamu a ginych k mužskemu stawu prynaležjcjch wecy, wssecky synowy zmocnugem p. podhradie 1666 mužom; ženský s., ženského pohlavy s. ženy: instans nekolikrate nemocz žensku takowu (:ktera každj mesjcz na ženskj staw prichodi:) každj mesjcz necytila, ale za njekolik mesjczuw, kdi se gi takowa nemocz pristawila, welmi mizerne a nebezpečne takoweg nemoczj se pozbawila záborie 1699; aby gsme gy pry ženskeho pohlawy stawe neb narodu na nasledugice ditek zplodzeny prehladagice w pečliwost wzaly šd 1784
8. gram výpoveď, veta: slowa gedneho stawu mosa od sebe tak oddalene byt, aby sa gedno a mezy ných wypjsat mohlo up 1780; čjtati znamená wssecky přjchodjce slowa a stawy slussným hlasem tekucně a srozumitetedlně wyslowiti; staw gest řeč, která swug vplný rozum má gt 1780
9. odbor, oblasť, vzdelanie: wssecko z hodnowernjmi hystoryami a pryklady skrze gednoho hospodarsky staw milugjcyho muže rpo 1790
10. pôvod, prirodzenosť, rod: aby žaden, gakéhokoli stawu a obchodu člowek, w takowém slobodném vžitku a wykonáwanj náboženstwj pod žádnu zásteru od Geho Gasnosti aneb od ginjch kterejchkoli gruntownjch pánuw nigakým zpusobem nepokogen nebyl an 1793; w swedectwj doklada se gmeno y prjgmenj a staw neb los mladoženjcha mladeg newesty wz 1797;
-ný2 príd k 5: proč margrabstwj Morawské do tak welkých vzkosti a prenasledowánj prisslo? Zanecháwám to a takowe skumánj stawným osobám fp 1744


stav2 m
1. hrádza, hať: cataracta: staw V. G. pri mlinie np 17. st; ribarom, kdy lowili riby, na zadniem stawe dano na piwo d 30 žilina 1703; emissarium: staw, plaw aneb prjstaw w rybnjku ks 1763
2. hrádzou, haťou zastavená a zachytená voda, rybník, jazero: ty dwa stawy nikomu ginemu negmagi byti, geďine Matiegowi Kowaczowi a Barborze žk 1464; o stawy, syla w horach at pany Swetoganssczy stary zwyk zachowagy l. ján 1480 sčl; wisse Lieskowcza take gest staw na ribi k. n. mesto 1690 e; delibro: wodu, staw spússťám; emulgeo: staw spússťám, wypússťám; stagnum: staw, kaluža, woda stogjcy ks 1763;
stávok [-ek],
-ík dem k 1: merkuge-ly swedek, ze wcžilegša mala hatt alebo stawik radneg zadrzia wodu, zeby škodu welku nerobila z. podhradie 1736; k 2: (svedok) wyznal gest, ze miel stawek geden w Kotrssowey roli nebli winiczi; a Kotrssowi przisudili obadwa stawky žk 1481


stav3 m krosná: staw co se snuge m. s. ján 1687; wezmy kragiček z celeho chleba a posol ho dobre, potom prehod nyektery staw, prohodiwsse ho, zase wezmy a dag tomu howadu zesty, nebude se wyceg nawracowaty lr1 17. st


stav4 m
1. stavanie, budova (aj hospodárska): z teho pak stawu wsseho zwrchugmenowaneho Babusse ma mocz polowiczu za zywotha sweho prodatt p. ľupča 1558; žeby tento Tobias pustil sedlisko wssetkymj stawy ass po wodu teyto Marte sliače 1624; a ponewač na gruntu a placy na tomže nassom ureku ocouskom stawy spadly a spustly l. mikuláš 1673; co se dotyce stawu na mem placy wystaweneho, aby (Ján Plaveč) tak yako swoge prykrywal a opatrowal dulice 1702; zamok a gine panske stawy podle proportye oprawat powinnu gsu m. lipnica 1770 e
o aby tež neprodliwal sobe postawity humno a gine swe magerske stawy blatnica 1638 kt. tvoria majer; gak na stau salassnj, tak y na ohreu (bez dreva) salass bi mat nemohly ružomberok 1777 na kolibu
2. miesto kotvenia lodí, prístav: mesto tu Gallywa kupecke a znessene, staw hayowuw tuto bezpečny s tryma sygotamy zasztaty; na obydwe strany bylo misto anebožto staw hayowuw dwe mestá, Cenehréa pro kupectwy z Aziy, a Lechéa pro kupectwy Wlaskey kragny krp 1760;
-ček dem k 1: statiuncula: maly stawček, domček ks 1763


stav5
, stavec m anat
1. spojovací článok kostí v tele, stavec, kĺb: ani tento zdegssj Peter, ani nowokrsstensky barbier neumie treffiti, odkud bi bila ta bolest, zdali bi bila noha w stawe pohnuta anebo odginud defect trenčín 1654; kterjm žiwot darowagj, k prangyru priwazugy, stawi wikrucugj, na osla sazegj op 1685; abi tato choroba od teba odissla, abi nebiwala w twogich stawoch, silkach d. kubín 1727 e; jak szpályeni tsrep, tak viszchlo pre hnyév Boszki joho tzelo, z svich stavoch se virusilo hps 1752; teže missky (:musculi:) ze stranky pro stawky chowagiceg wlhkosty w stawcoch wsseligako urazy a trhany spusobugu šd 1784; articulus membrorum: stawec pd 18. st
o lamanj w stawyech, klubuw spogenj z natekanj wlchkosty prjkreg welmi trapy kob 1666 med lámka, podagra
2. kolienko rastliny: s tég prjčini nemagu se žádné uzlički aneb takrečené stawce z haluzek zanechati bin 1799; abi bil gedneho roku (prútik), co zo staucow poznaš ph 1770;
-ový príd k 1: pyxix: stawowych kostj konce ks 1763


šťavíkový, šťavový p.
šťav


šťav, šťavík, štiav, štiavik, šťovík, šťovník m
1. lúčna rastlina podobná špenátu, ktorej listy a byľ majú kyslastú chuť, bot štiav lúčny Acetosa pratensis: cukr sladky gest pelynka horka, sstowik kiseli koa 17. st; sstiavik srdce y gátra posylňuge ts 1771
o bot štiavik obecný štiav lúčny Acetosa pratensis: acetosa: sstiawik obecni np 17. st štiav, štiavik, šťovík konský Rumex hydrolapathum štiavec konský: lapathi acuti: konského sstiawika koren tt 1745; anaxyris: koňsky ssťáw; oxytriphyllon: ssťáwjk koňsky; lapathum: kóňsky sstawjk; trifolium acuto folio: kóňsky ssťawjk ks 1763; lapathum acutum: konský sstiaw pd 18. st; wezmi sladke mleko z konskeho sstawa koren, kvas, spolu stluč rg 18. st; konski sstiowik odlupiss z korenem, kuru zetri to solu a z ocztem, rozdieleg a zawaž w czistu ssatu lr5 18. st
2. bot kyslička obyčajná Oxalis acetosella: oxalis acetosa: ščawik lc 1707; oxys: ssťawjk ks 1763; oxalis: soska, sstiaw ml 1779
o š. zajačí, lesný kyslička obyčajná Oxalis acetosella: acetosellae: zagečj sstiawjk tt 1745; paratella: lesny ssťawjk ks 1763; oxalis acetosella: zagečj sstáw lf 1791; acetosella: zagečj šťiawjk pd 18. st; trifolium acetasium: sstyownik zagečy sj 18. st;
-ový príd k 1: rozpust cukru (v) štiawoweg anebo ludicioweg wodce; maličko semene repoweho utluč a štiawoweg aneb polnieg rudj wodky wytlač rt 17. st; aqua acetosae: sstiawikowá woda; radix acetosae: sstiowjkowý kořen tt 1745; k 2: ad acetosellam pertinet: ssťiewjkowý pd 18. st

Staw_1 Staw Staw_2 Staw
stav
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stav
G (bez) stavu
D (k) stavu
A (vidím) stav
L (o) stave
I (so) stavom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) stavy
G (bez) stavov
D (k) stavom
A (vidím) stavy
L (o) stavoch
I (so) stavmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STAV sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
ČIERNE, okr. ČADCA – 6×;
SKALITÉ, okr. ČADCA – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
SVRČINOVEC, okr. ČADCA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor