Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

statok1 -tku m. hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä hovädzí dobytok, často i ošípané, ovce, kozy, kone; dobytok, lichva: rožný s.; opatriť, nakŕmiť s.; drobný s. ovce, ošípané, kozy;

statoček -čka m. zdrob. expr.


statok2 -tku m.

1. väčší pozemkový majetok, veľkostatok: dedičný s.

2. obyč. mn. ekon. zastar. výr. al. existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu, hmotné a duchovné hodnoty

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
statok ‑tku m.; statoček ‑čka m.

statok1 hromad. úžitkové domáce zvieratá, najmä kravy, býky, teľce, často i ošípané, ovce, kozy, kone: plemenný statok, chovať statokdobytok: hovädzí dobytokhromad. lichva: vyhnať lichvu na pašu


statok2 hist. väčší pozemkový majetok, väčšie hospodárstvo: dedičný statokveľkostatok (statok s veľkou rozlohou): vyvlastniť veľkostatokmajer (statok na odľahlom mieste od osady): pracovať na majeridomínium: majiteľ domínialatifundium

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

statok1, -tku m. domáce úžitkové zvieratá (hovädzí dobytok, menej často i ošípané, ovce, kozy a kone): rožný s., plemenný, jatočný s.; opatriť, obriadiť, nakŕmiť s.; vyháňať s. na pašu, kŕmiť, chovať s.; drobný s. ovce, ošípané, kozy; Šimčiskovci okrem jednej kozy nijakého statku nemajú. (Ondr.);

statkový príd.: s. vozeň, s-é krmivo;

statoček1, -čka, zried. i statček1, -a m. zdrob. expr.


statok2, -tku m.

1. väčší pozemkový majetok, väčšie hospodárstvo; osadlosť: zemiansky, panský s., dedičný s.; šesťjutrový s. (Jégé); kráľovský statok (Al.); správca s-u; majiteľ statkov (Kal.); skonfiškovať niekomu s-y; zvyškový, star. i zbytkový s. zvyšok veľkostatku po rozparcelovaní;

2. zastar. majetok, bohatstvo: Vari si doniesla statky do domu, že chceš rozkazovať? (Tim.) Otcovia obetovali hrdlá i statok za vieru. (Taj.)

3. (len v mn. č.) všetko, čo má hospodársku, kultúrnu al. inú hodnotu (v zmysle konkrétnom i abstraktnom), hodnoty: hmotné, materiálne s-y; duchovné, kultúrne s-y; svetské statky (Taj.); pozemské s-y;

ekon. prostriedky, ktoré slúžia na uspokojenie, zabezpečenie ľudských potrieb: spotrebné, investičné, obratové s-y;

statoček2, -čka, zried. i statček2, -a m. zdrob. expr. k 1

Morfologický analyzátor

statok podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) statok; (bez) statku; (k) statku; (vidím) statok; (o) statku; (so) statkom;

(tri) statky; (bez) statkov; (k) statkom; (vidím) statky; (o) statkoch; (so) statkami;

statček1
, statoček1 p.
statok1


statček2
, statoček2 p.
statok2


stateček p.
statok1
, 2


statok1 [-o-, -e-] m domáce úžitkové zvieratá (hovädzí dobytok, menej často i ošípané, ovce, kozy a kone): ze wzdycky slobodne pasaly statok slyacky ass po studnu liptov 1551; potem musyl s nim do Trenczina gity a statek actorow, totizto konie propustity trenčín 1592; aby gemu ten statek pomahaly hledaty, byl naprosyl b. štiavnica 1617; muselj nektery (poddaní) penjze byele dawatj a niektery y statok tratjtj sučany 1691; že obeczne obywatelga pallučsty na neg statek pasaly palúdzka 1734; a čzo u nas, jak w gednim mlinye, tak tes y w druhim mline su po troyme gazdowe a gedenkazdy trimaju svoy statek, to jest, s. v., voly, krave, owce, take, s. v. y swinye n. repaše 1791
o Thomass Baranyaj woluw, kraw aneb gineho wrchniho statku cokolwek nadobil n. mesto n. v. 1688 paseného v horách; drobný s. svine, kozy, ovce: ma wyhledawatj take drobneho statku očová (17. st); robotný, zápražný s. súci na hospodárske práce: robotnieho statku, ponewadž na Istebnom neboha p. Török Susanna nedržiawala, any tež riadu hospodarskeho tam nemywala, do Turcza newzala veľká 1749; ponewadž krčmar zo stadom weliky kwalt w passgenkach roby a pred zapražnjm statkom zo swogjma owciami po strniskach choditi se opowažj folkušová 1766; rohatý, rožný s. kravy, voly: chce gmenowany Jonaš Demiter Jurjka Jarabaka strany statku rožneho petero dwacatero hornjho prawem wyhledawati ružomberok 1598; statek rohati, ktori gse nachodi, totižto dwe krawy a gednu galowicu, manželky meg Marij a sinowy Samuelowy narowno poručam s. ľupča 1779; ovčí, valašský s. ovce: ma datt pastorkowy swemu z owczyeho statku, w gaseny czo zostanye, od hospodarskeg potreby polowycu liptov 1646; snad nad ten walaski statek bohatssiho neni gv 1755;
-ček1
, -oček1 [-eček] dem expr: walach stado owecz sobe zwerene (:w kterem nekdy y swug wlasnj statček ma:) zenye kob 1666; unizene a pokorne prosime, jakožto našho milostiweho pana, že by i statček, kravičku pro takove obili jsme nepredavali hybe 1678 lp; prissel p. kasstyelsky richtar do p. richtare strany luk, aby statcek nepusstjaly do Gedloca štítnik 1701; penezi na portiu zhledugeme, ked zarenko a stateček predame ortuťová 1772; nebo ani kelčiku pro sebe, ani statček nemame na tak daleku cestu l. teplá 1774 lp
o kdy Dowalowcy chtely, aby se gim statček owčy požywyl w teg ubočy, nie Wrbičanow, ale od Hibanow dowolenya pitaly liptov 1693 ovce; z ktereho maličkeho platu sebe vyživiti a zaodievati by sme nemohli, kdyby sme dojny staček nedržali boca 1771–72 lp kt. dáva mlieko


statok2 [-o-, -e-] m práv
1. majetok (dobytok, pôda, dom, hospodárske náradie, peniaze a pod.), bohatstvo: ze sie gest sudyla poctywa pany Zophka, wdowa Wayczarka, s opatrnym muzem Wankem Wayczarzem a bratrem geho Matussem o statky wssechny, kterez gsu byli ostaly po smrty nebossczika Laczka Wayczarze žk 1462; brater wlasny dzeda Andrysoweho s toho grunthu a statku, czo gemu naleželo, byl gest take ze wsseho wybyt ďurčiná 1551; ze wsseckeho hladanya anebo zhladaneho statku poručam mogeg werneg manželky tretinu krupina 1682; na ktere pitany nase oznamil, ze ze swich wsseczkich dobruw a statkuw a domasnih weczuw, rad bi ostatni poradek uczinit prešov 1696; za statkj dichtime, hospodarstwj, magetnosty rozmnožit sa usilugeme mik 18. st; pren náb bližňi nass gest Božy statek cdu 18. st
o Mistr Jan duom a statky hospodarske wzdal gest y s swu manzelku Osannu Sstephanowi Gardossowi a manželcze geho žk 1485 veci potrebné k hospodáreniu; swuoy vrek nebo statek pozemny Widen zemy gemv sem zapsal dechtáre 1540 e pozemkový majetok; a k tomu ma mi pridat tenz gisty Urban hotowich peniz R 50 a niyaki kramski statek trnava 1586 kupovaný al. predávaný tovar; žadnym spusobom, anj s penezmj, anj z inssjm hotowjm statkem dobrimu panu nenasslo, ukazali sme na Szabados Gjurka dom bátovce 1628 inou hotovosťou (napr. šperkami); ga na službu se wiprawugem, list na zwrchupsany statek mug inscriptionalny dal sem Geho Milosty trenčín 1681 kt. je v zálohu; res nummaria: peňezny statek ks 1763 peniaze; práv dopomínať sa do s-u, dopytovať sa, mluviť, prihlasovať sa, pripovedať sa, pristupovať k s-u, k s-om, vyhľadávať zo s-u čo, vzťahovať sa na s. nárokovať si naň al. na časť z neho: kterzyz by kolwiek k tomu statku mieli wedle prawa czo mluwiti; kdiz by pak syroty dorostnutie chtieli k tym statkom przystupowati žk 1473; 1494; zie se ty trzy sestry na ten statek vztahuji, aby jim s toho statku bylo tez vydano skalica 1542 sll; se v ty czasy po smrti neboztika Mertle Masarze k tomu statku neprzihlasowalj skalica 1544 sll; giz wice k tomu statku se doptawati nechcegi, ay ruku danj toho potwrdili sliače 1602; zadney wecy any z ureku, any statku nema nykdy wyhledawaty l. trnovec 1607; predgmenowani se dopominaly do statku a kopanicz po swem testowy martin 1772
o (obilie) spolv powinny sv z obecnyho statkv, totiž z poddanymy, dati požati y zhromazditi krupina 1633 zo spoločného majetku; kdo w statku opliwa, priteluw dost miwa bv 1652; Illona Gunda zo statku starootcouskjho strowila, gakožto strieborne gomby otcouskie 14 luotou krupina 1734 majetku zdedeného po starom otcovi; res pigneratitia: zalozny statek majetok, kt. sa zakladá; religare religionibus bona alicujus: ňečy statek na uctiwost Božj obrátiti ks 1763 majetok venovať cirkvi; krasa statek krechki, čym k tokum prychadza, pomaly se umenssuge a na nic wichadza gk 1779 (o jej nestálosti); kdo pridává k babce babku, nabývá pomalu statku pch 18. st o sporivosti; praedia locare: na arendu dat statok ld 18. st prenajať; otcovský, otný s. majetok, kt. zostal po zomretom otcovi, zdedený po otcovi, v mužskej línii: ziadneho statku ya newzal otczowskeho gegych žilina 1569; k sobe wzalj a wladaly tak, yako swoge otny statek na irek bátovce 1628; materinský s. majetok zdedený po matke, v ženskej línii: že komu by nižpsana wecz prinaležela ze strany statku materinskeho wižpsaneg Zuzanny trenčín 1679; sirotčí, sirotný s. majetok na zabezpečenie sirôt: Jan Walko gest sylu a gwaltem proti prawu do statku a ymany syrotczyho posadzen p. ľupča 1543; stal se gest zapis do obecznych knych, to gest statek syrotny, ktery zustal po nebosstyku Missowy Sedlakowich a manzelky geho Ileny trstín 1614; znamena se statek sirotny nebožtíka Stefan Stralikovica spiš 1750 e; hnuteľný, hnutý, pohnutý, pohnuteľný, povrchný, mohovitý s. majetok, kt. možno premiestňovať, hnuteľný majetok: mezy (švagrami) ruznicze byla, tak skrz pohnuteho statku, yak nepohnuteho p. ľupča 1560; a sobe bud z statku mohowiteho naseho, bud z kopanicz dosti vcžinittj trenčín 1607; statku hnuteho y nehnuteho sliače 1609; statku meho, yak hnutedlneho, tak y nehnutedlneho bratislava 1662; za to pak geho pracowany Guro Lytway zručya gemu toho gruntu polowicz gistu, gak zemy, tak wsseho powrchnyeho statku, rožneho, wčyel turany 1691; nehnutý, nepohnutý, nehnuteľný, nehýbajúci sa s. majetok, kt. má trvalé miesto, nehnuteľný majetok: ptal diel slussny pohnuteho statku y nepohnuteho sliače 1589; statku meho, yak hnutedlneho, tak y nehnutedlneho bratislava 1662; cžo se pak dotiče ostatniho statku, gak hnuteho neb nehnuteho turná 1724; jak živé, tak mrtvé a ňehíbajíce sa statki br 1785; slobodný s. majetok ničím nezaťažený, nenesúci nijaké bremeno: Bartos gemu zdal slobodni statek pred peregem Hanzl Kouacem trnava 1577; nechaný, odomrelý, odomretý, pozostalý, pozostaný s. majetok, kt. zostal po zomretom: dobry lide nassli a vgednali, czo se dotycze statku nechaneho dobrey pameti Janka Pusskare p. ľupča 1541; tyže dwa spolu statek wsseczek warowali, statek pozustani od gegi manžela l. trnovec 1571; ponewass pak geho Pan Buoch s tohto swetha raczil powolat a dietek zadnich k statku pozostalemu neni martin 1583; proto newyda polowic odemreleho statku Jakubowy, bratu swemu ružomberok 1598; na tohože zanechane a odbehnute neb odemrete statky mb 1759; pod stratením hrdla a s-u pod trestom smrti a prepadnutia majetku: hagnjm prisne se poručuge pod stracenjm hrdla a statku, žeby na hory starost a peci mely trenčín 1675; hrdlom i s-om zaplatiť všetkým čo má (i životom): jestli by se netco pritrefilo a nam aby se škoda stala, musil by svym statkem i hrdlem zaplatit vršatec 1683 u2
2. väčší pozemkový majetok, väčšie hospodárstvo, usadlosť, majer: giz v pana meho welkomozneho stattku sluzi na cztwrti rok likava 1591; vkazatel lystu tohoto, ktery na ten cžas v mem statku anebo drzeny obydleny swe na pomynule czasy ma orava 1606 e; ponevadž Vaša Velkomožnost ráčila jeho tuto do bojnickeho statku za uradnika nám postaviti bojnice 1619; praedium: statky, dwúr np 17. st
ležať v s-u byť vlastníkom nej. usadlosti: ponewadz tento muog statek, w kterem lezym a kterym wladnu žilina 1565
3. iba pl všetko, čo má kultúrnu, morálnu al. inú hodnotu, hodnoty: bila pak welika priliss summa nakladu na ssiffoch, nebo wezly drahe rucha a mnohe gine wiborneissi statky ža 1732; bona fortunae, to jest: statki, ščesti zewnitrne a patrne, totišto bohactwi, hodnosti, ščesti w časných wecach, prospech w pracowani cdu 18. st
o bona naturae: statki prirodzenosti, jakošto dobrý wťip, mudrost, rozšafnost prirodzené dary, talent; bona supernaturalia: statki neb dary nadprirodzene a duchowne, ako su: mnohe oswýcení mysli, hnuti srdce ku dobrému zahalené tajomstvom, zázračné cdu 18. st;
-ček2
, [-ek, -ok],
-oček2 [-eček, -ečok] dem k 1: kterak vass spolusused Ssiebo mel nieiakovie czinieni u nas ve Ftelniczi, s niekteru nassi susedu o nieyakovie male statczoky chtelnica 1531 sll; ten statczek, ktery Babusse sebow prnesla p. ľupča 1559 dsj; aby tam bylo sprawedliwe popsano geho ubostwo a stateczok jelšava 1594 e; stacek, ktery mela pozustalj po nebohem manzelu sliače 1613; protoz takowy stateczek a grunt gmenowaneg roley se zapisuge trstín 1676; bolesne a mozolne nadobiwala som sobe mog malicžky stateček, ktery boly predkowe nassy boly pozakladaly hrabovka 1726; tento statoček sobe sýc tjto tri bratja wespolek podelili nyíregyháza 1789 e
o stolicznim prawem tohoto nasseho stateczku ottczowskeho obdrzala trenčín 1625 po otcovi; chtegicze mim ditkam dedičný stateček w dedine Try Dwory rečeneg nadobit turie 1735 zdedený; hnuteľný, mohovitý s. kt. nemá stále miesto: co se pak statčeku meho mohowiteho aneb nemohowiteho dotiče krupina 1685; statecžku meho hnutedlneho n. mesto n. v. 1729; nemohovitý s. kt. má stále, trvalé miesto: co se pak statčeku meho nemohowiteho dotiče krupina 1685
odomrieť s-u smrťou zanechať majetok: ottecz geho s tohoto svietha zešel a nieyakeho statečzku thu odemrzel bartošovce 1567 e k 2: haerediolum: malá deďinka, stateček, magjrček ks 1763

statok
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) statok
G (bez) statku
D (k) statku
A (vidím) statok
L (o) statku
I (so) statkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) statky
G (bez) statkov
D (k) statkom
A (vidím) statky
L (o) statkoch
I (so) statkami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor