Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV

statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan; s. záchranca hrdinský, odvážny; s-á práca, s. úmysel;

statočne prísl.: s. žiť;

statočnosť -i ž. vlastnosť statočného; náb. jedna z mravných cností, mravná sila

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
statočný; statočne prísl.; statočnosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestnýcnostnýčnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občaniastatočnýčestnýpoctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konaniemravnýkniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný životčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudianevinnýnepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievčadobrý: mať dobrú povesťbez hany: človek bez hanyexpr. svätý: Nikto nie je svätý!


čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný bojkniž.: chrabrýhrdinný: chrabrá, hrdinná armádakniž.: heroickýbohatierskyjunácky: heroický, bohatiersky, junácky duchstatočnýodvážnysmelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, činexpr. al. pejor.: frajerskýviťúzskyexpr. geroický (A. Bednár)


poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná ženapedantnýpedantskýdôkladnýsystematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študentčistotnýzried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná ženaexpr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočnýriadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občanbezúhonnýpočestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievčaslušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapcausporiadanýzriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený životcharakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1


slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosťúctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdravvychovanýkniž. spôsobnýhovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčinataktný (op. netaktný): taktné upozorneniekorektnýserióznysolídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídneporiadnyusporiadanýstatočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život

2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2


statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestnýcharakterný: statočný, čestný, charakterný človekpoctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezcarýdzi: rýdza povahasvedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťoupočestnýslušnýporiadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny životdobrýčistý: má dobré, čisté úmyslyudatnýhrdinskýkniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci


svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom • zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiamporiadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včasstarostlivýúzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opaterastatočnýpoctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava

p. aj dôkladný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

statočný príd.

1. konajúci v súlade so cťou, čestný, poctivý, poriadny, charakterný: s. človek, s. muž, s-á žena, s. občan, s. syn; statočná duša (Jégé);

2. taký, akýbyť, riadny, poriadny, poctivý, svedomitý: s. boj, s-á práca, robota; s. zárobok; s-ým spôsobom prísť k niečomu; Či dáš brusliak, ručník statočný? (Tim.) Sú protivníci a hanitelia, ktorí nezaslúžia ani statočného potrestania. (Vaj.)

3. vyjadrujúci, prejavujúci, prezrádzajúci statočnosť, svedomitosť, česť, poctivosť: statočná tvár, oči plné úprimnosti (Kuk.); [je] bez ducha, bez citu a statočnej vôle (J. Kráľ);

statočne prísl.

1. čestne, spravodlivo, poctivo, poriadne, svedomite: s. žiť, s. zomrieť; s. si zarobiť, s. pracovať; s. sa podeliť s niekým o niečo; s. zaplatiť, s. hovoriť;

2. vytrvalo, trpezlivo, hrdinsky: s. znášať niečo, s. sa brániť; Statočne držal krok s mladšími. (Zúb.) Mali so mnou statočne vydržať v zlom aj dobrom. (Ondr.);

statočnosť, -ti ž.

1. česť, čestnosť, poctivosť, charakternosť: Ja verím v česť a v statočnosť, verím v pravdu. (Stod.); stratiť s., prísť o s.;

2. odvaha, hrdinstvo, zmužilosť: osobná s. (Zúb.); toľko statočnosti, že to vyznal. (Šolt.)

3. zried. panenstvo, poctivosť, česť: Chcel Žofku o najdrahšie, o statočnosť násilne, zbojnícky okradnúť. (Taj.)

Morfologický analyzátor

statočný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) statočný; (bez) statočného; (k) statočnému; (vidím) statočného; (o) statočnom; (so) statočným;

(štyria) statoční; (bez) statočných; (k) statočným; (vidím) statočných; (o) statočných; (so) statočnými;


(jeden) statočnejší; (bez) statočnejšieho; (k) statočnejšiemu; (vidím) statočnejšieho; (o) statočnejšom; (so) statočnejším;

(štyria) statočnejší; (bez) statočnejších; (k) statočnejším; (vidím) statočnejších; (o) statočnejších; (so) statočnejšími;


(jeden) najstatočnejší; (bez) najstatočnejšieho; (k) najstatočnejšiemu; (vidím) najstatočnejšieho; (o) najstatočnejšom; (s) najstatočnejším;

(dvaja) najstatočnejší; (bez) najstatočnejších; (k) najstatočnejším; (vidím) najstatočnejších; (o) najstatočnejších; (s) najstatočnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) statočný; (bez) statočného; (k) statočnému; (vidím) statočný; (o) statočnom; (so) statočným;

(tri) statočné; (bez) statočných; (k) statočným; (vidím) statočné; (o) statočných; (so) statočnými;


(jeden) statočnejší; (bez) statočnejšieho; (k) statočnejšiemu; (vidím) statočnejší; (o) statočnejšom; (so) statočnejším;

(štyri) statočnejšie; (bez) statočnejších; (k) statočnejším; (vidím) statočnejšie; (o) statočnejších; (so) statočnejšími;


(jeden) najstatočnejší; (bez) najstatočnejšieho; (k) najstatočnejšiemu; (vidím) najstatočnejší; (o) najstatočnejšom; (s) najstatočnejším;

(dva) najstatočnejšie; (bez) najstatočnejších; (k) najstatočnejším; (vidím) najstatočnejšie; (o) najstatočnejších; (s) najstatočnejšími;


ženský rod

(jedna) statočná; (bez) statočnej; (k) statočnej; (vidím) statočnú; (o) statočnej; (so) statočnou;

(dve) statočné; (bez) statočných; (k) statočným; (vidím) statočné; (o) statočných; (so) statočnými;


(jedna) statočnejšia; (bez) statočnejšej; (k) statočnejšej; (vidím) statočnejšiu; (o) statočnejšej; (so) statočnejšou;

(tri) statočnejšie; (bez) statočnejších; (k) statočnejším; (vidím) statočnejšie; (o) statočnejších; (so) statočnejšími;


(jedna) najstatočnejšia; (bez) najstatočnejšej; (k) najstatočnejšej; (vidím) najstatočnejšiu; (o) najstatočnejšej; (s) najstatočnejšou;

(dve) najstatočnejšie; (bez) najstatočnejších; (k) najstatočnejším; (vidím) najstatočnejšie; (o) najstatočnejších; (s) najstatočnejšími;


stredný rod

(jedno) statočné; (bez) statočného; (k) statočnému; (vidím) statočné; (o) statočnom; (so) statočným;

(tri) statočné; (bez) statočných; (k) statočným; (vidím) statočné; (o) statočných; (so) statočnými;


(jedno) statočnejšie; (bez) statočnejšieho; (k) statočnejšiemu; (vidím) statočnejšie; (o) statočnejšom; (so) statočnejším;

(štyri) statočnejšie; (bez) statočnejších; (k) statočnejším; (vidím) statočnejšie; (o) statočnejších; (so) statočnejšími;


(jedno) najstatočnejšie; (bez) najstatočnejšieho; (k) najstatočnejšiemu; (vidím) najstatočnejšie; (o) najstatočnejšom; (s) najstatočnejším;

(tri) najstatočnejšie; (bez) najstatočnejších; (k) najstatočnejším; (vidím) najstatočnejšie; (o) najstatočnejších; (s) najstatočnejšími;

statočný [-o-, -e-] príd
1. (o človekovi) kt. koná v súlade so cťou, so svedomím (po)čestný, poriadny, poctivý, svedomitý: aby dwa mužy statečny každeho roku bily oddany k posluham kostelnym ca 1579; obzwlassne aby pred nami stoge, tiže swrhugmenowani statečni a welki luda, pozdwihnuwsse dwa prsti praweg ruki pod prisahow wiznali ilava 1594; toto pak zednanja stalo sa w mogom wlasnom dome pred statočnjmj ludmj m. kameň 1676; k potrebam tamteg siroty ma wiplatit z tretyeg czyastky, czo stateczny ludya z uradu naznagu a ussaczugu žilina 1698; statocni ludga preca ma nastiwugu radvaň 1728; kus cwilichu, kteri mi gedna statočna panna zwerila liptov 1761; honestus: poctiwy, uctiwy, statečny; consuprare matronam: posskwrniti statecné ženi ks 1763
o abj zwrchupsaneho Stepana Fagnora za uctiweho remeselnika a statečnich rodičow splozeneho držaly h. krupá 1681 v manželskom zväzku
• p. instansku nedrzi za statecznu zenu skalica 1724 má voči nej výhrady; instansovi na dobrom a statečnom gmene utrhala záborie 1756 ohovárala ho
2. (o veciach) kt. je na úrovni, náležitý, dobrý, kvalitný: mne y mu manzelku smrty dochowal y pohreb statoczny učynil turany 1667; statečny kantar duplowany czynowanym zubadlom zvolen 1669 e; ta pak swadba a hostjna statečná se býtj prawi a wychwaluge, když by se popili mp 1718; že se zawazugem predmenowane dwacat zlaty nagwiceg do svateho Jana bežiciho 787teho roku z interessom gedneho statocžniho wozu dobriho sena tak wiceg s podekowanim giste nawratity b. bystrica 1787 plného
• (humpliari) to činj, že mi s nassjmi manželkamj a djtkamj w tomto meste naš statečny kus chleba mjti nemužeme ca 1681 o nemožnosti zabezpečenia životných potrieb
3. kt. vykonáva dôkladne, zodpovedne svoju prácu, dôkladný, zodpovedný: kterežto (listy) na porucženj W. Oswicenosti hnedkj od stateczneho posla wyprawyl sem do Mezyrziczj bytča 1613; auctor eminentissimus: statečny knjhpjsar; honesta postulatio: statečná žádost ks 1763; nysst tak protiwneho a tasskeho sa newidy nektereg matrone, diewce, panne, neweste a kteregkolwek zenskeg osobe, ktera se drži za stidliwu, poctiwu, statečnu, bohabognu, gako kdy z h(rie)hu hanebneho ma se knezu wiznaty mik 18. st
4. potrebný, užitočný: aby nietco mohly statecžneho dokonati proti takowymto nezbednym a nepokognim lidem ružomberok 1605; gestus urbanus: statečné seba sprawowánj ks 1763; ani remeslá statečné a užitečné sme wipúdili pt 1778
5. schopný, súci, dostatočný: žebys y ty zabawku statečmu mel; odew statečny krp 1760; preto, že sem ledwo statečna bola platit, potom yže druhy neplatily, ktery ode mňa statečnegssy bily kalinovo 1789 e: dones preukazanu summu penazi na moge statočzne wižiweni a mogich dluhuw wimazani et 18. st
6. udatný, smelý, odvážny: pollucibilis: chwostny, wybórny, pánsky, statečny; honestius est aliqvem offendere, qvam odisse: statečňegssá wec gest zgawňe ňekoho obrazyti, nežly potagemňe nenáwiďeti; strenuus: údatny, wyborny, predny, chwostny, statečny ks 1763
7. hodnoverný: aby sme zebrali dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala sitno 1602; ya sam nechticze pomstv činiti, radil sem mudrich a statečnych lidj, czo mam s tim včiniti m. s. ján 1608; ma pocztiwe prawo ztatocznim mestyanom k rukam dat jelšava 1679; sin pak druhi ze setkeho gest spokogeni a wiplaczeny pred hodnowernimi a statečnimi osobami zemanskimi turie 1712; (Jánošík) zbogniczkim a tolvajskim spusobem dobrym a statecžnym lydem, gak kupeczkym, tak tess y gynym poczestnym zastawat o oberat neostychal se l. mikuláš 1713
8. ľudský, humánny, prístupný: officiosus: služebny, w úradu obchodny, prjtelsky, poslussny, powólny, statečny, člowecky; permodestus: wélmy lidsky, člowecky, statečny ks 1763
9. kt. nepohoršuje, tichý, skromný: risus pudens ac liberalis: skrowny, statečny smjch ks 1763;
-e prísl k 1: kteri bi geg hrissne telo po smerti statečžne dal pochowat prešov 1700; moga dieuka, len statoczne žite a po mesky sa držtye diviaky 1736; k 2: kterj dom wšecek bjl spuštenj, ale ho zatjm neboštyckj pan Kubiny Janoš statečne dal reformowat liptov 1668; visahy uherske remenem dobrjm statečne obšite radvaň 1704 e; my pak ked sme nass trunk wypily, statočne sme zaplatily, ssly sme domou spat antol 1748 e; k 3: kerež (listy) meli od nassyho miesta i take s konwenthu, tho prawe a stateczne gest wihledano a dogyssczeno ďurčiná 1551; prigal sem w tegto stolicy službu, abych statečne služil šariš 1612; statečne a werne yako na služebnykou sprawedlywich zaležy služily p. ľupča 1691; murari weru statocne robga radvaň 1707
• podani statečne za pluhom hleb svoj hlada a podla moznosti bližnemu užitečnim bit se usiluje sj 18. st náb (o zodpovednom prístupe k životu); k 5: nech branu na takoweho poruczy, ktery by na mjestje geho mohel statecžnje obstawaty s. l. 1649; Pan Krystus teda ze wsselikimi swymi skutki statečne a dokonale od žadneho smrtedlneho nemuže wypsan byti sp 1696 náb; nižepodepsani znamo činim, že sem ga wichotowil w dome Welkomosneho tri obloki sklene, za ktere y statečne mne wiplatil fiľakovo 1775; k 6: proti bližnemu nesveč falešne, než vdycky mluv pravdu statečne asl 1532; prawda nebeska skrze zmužilych nekterjch wyznawatelu statečne bránená gest sc 17. st; strenue: udatňe, ochotňe, obratňe, statečňe ks 1763; k 7: generose: statečňe, urozeňe; magnificenter: po pánsky, welebňe, wélmy statečňe; pollucibiliter: chwostňe, statečňe, po pánsky ks 1763;
-osť ž
1. poctivosť, počestnosť: hesla duchownyho boge gsu take z mocy Krystowe; nám zretedlňe wyprawugy, k statečnosti nás wzbuzugi cc 1655; lepssa ge twoga statečnost, než ňektery zlaty gv 1755; offendere existimationem: nečj statečnost, uctiwost obrazyti ks 1763
o anj nenj snad mesto, ktereho mestane prewissily by na bohatstwy a statečnost zewnjtrnu toto krp 1760 hospodársky aj mravne
2. zodpovednosť: sinaček hned ay prepusteny bil a towarissem se gmenowal pro geho wetssj w statečnosti cwyk ca 17. st
3. úcta, úctivosť: zhromažďug sy cnosti, budess w statecnosti gp 1782
4. smelosť, odvážnosť, udatnosť: strenuitas: údatnost, schopnost, statečnost ks 1763; fortitudo: statečnost grp 1771; Trojansstj widauce statočnost Hektorowau, statečne se obratili hi 18. st
5. urodzenosť: eminentia: hodnost, statéčnost; generositas: statečnost, urozenost ks 1763

Zvukové nahrávky niektorých slov

statočný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor