staroba, starosť2 ž
1. pokročilé al. posledné obdobie života, vysoký vek: kterehoz czlowieka starost nemuoz poznati žk 1473; kterak se muoj otecz w tom wydyeku skoro do starosty zachowal handlová 1573; ceri meg i zatjovy, očekawagice od njch lasku detjnsku a opatrowany w starobe meg, poruczam dane zeme vrútky 1675; nowinu na Muolkny mladssimu sinu, ponewačž se mnou y w mogeg starosty dobre činil a nakladal krupina 1684; w čem čo by o nas mládež zmisslela, gedine že sme se na starost zblaznili, skrze čo len by sme gjnym k pohorsseny byli dur 1719; neslawnú starost a newládnú meci bolestámi tahám pt 1778
o (deti) czjmradeg opustiwsse mne y na tuto mu poslednj starost se zapamatowaly a mne w niczemz neffedrowaly žilina 1561 posledné dni života; ze pro starost a zessly wek swůg nemůhol sem daley toho pol dworu sweho odbywaty l. trnovec 1597; aby ony (synovia) mely na ni, swu milu mattku gyss w starosty postawenu, starost marcelová 1621 starú; kterežto pol winicj ona Zaruba Susanna swogeg staroby (!) a w ubostwe postawena, založila bola do Pečenicz Holj Kassparu za fl 82 bátovce 1636 stará a nevládna; guž starobu obklicženy wirobit sobe nic neumim h. srnie 1733 ako starý človek; že gest uloženo každemu umrity, biwsssy ja tež z poddanstwy toho a juz w starobe žywota meho konecz zywobity meho kazde okamženy očekawagicz nitra 1748 súc starý; ga w starobe mogeg a w nemocy welikeg postawena nováky 1762 prežívajúc starý vek; preco sme teba (synu) poslaly putovati, kteri gsi bil swetlo očy nassich, palica starosti nasseg káz 18. st opora v starobe; dospelá, veľká s., vek veľkej s-i vysoký vek: tak žyl potom Vellius ass do weku welkeg starosty pep 1769; ponewač sem guž w starostj welikeg a w nemocj zborov n. k. 1790; byl Dawyd na ten čas guž w dospeleg starosti cdu 18. st; do šedivej s-i, do s-i a šedivého veku, do s-i a šedivosti do zošedivenia vlasov ako znaku vysokého veku: ktery (Simeon) biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho sj 18. st; welike zaiste milosrdenstwi gest Bozske očekawani na nasse obraceni, nyni čeka, zhowiwa, trpi deset y dwacet roku, ano až do starosti a ssediweho weku, na pokani nasse sq 1781; wypráwat budem čudné weci twe až do starósti a do ssediwósti blr 18. st; s-i dôjsť, do/k s-i ísť, prichodiť/prichádzať starnúť: teprw (človek) k sobe prigde, kdyz starosty dogde pv 1652; gako strom cedrowy njkdy k starostj nepricháza, ale wždycky roste mp 1718; sskopy, kteřj zubu nemagj a do starostj gdau hrk 1773; ponewadž pak ga guss do staroby prjchodjm liptov 1780; mi ve dne v noci od mladosťi až do skrivenéj starobi, až do smrťi hovadňe robiťi ňeprestáváme br 1785 vekom zničení
• starost ne sama prychodj, mnoho chorob s sebů wodj sin 1678 staroba – choroba; hle, guss tuto w sedemdesati, w osemdesati rokoch člowek zustawa stary podle znameho pryslowi: že ge starost sama chorost gk 1779 staroba – choroba; ta mladost wažnegssy, ktera podobna starosty o hodnote života; po zime každoročne nasleduge jar, ale po starosty nikda mladost o následnosti; chlipna a neporadna mladost neplodně oddawa tělo starosty o premárnenej mladosti mc 18. st; tak se časy nasse minu y roky w starosti zhynu se 18. st o smrteľnosti; z mladosty až do s-i počas života: nezapomynagicze y mogu wlast anebo mesto, w kterem sem se ucztywe z mladosty az do starosty, ano az do ssedyn mogich wychowawal krupina 1685
2. starostlivosť; úcta: ay ona bude prj nem zustawat a chowat se do smrti sweg, ale tak abj w pocztiwostj, w starobe, w poslussnostmj predchazela žilina 1622; kterich on podobne w naležiteg uctiwosty a w starobe powinen bude mit a zachowawat zborov n. k. 1794
starosť1 ž
1. nepokoj mysle spôsobený ťažkosťami a problémami, obavami o dobrý výsledok niečoho, súženie, trápenie, ťažkosť: na misto do miesta Sstiawnice meme beze wssy gegich starosti a protahuw nassych (100 štvrtní žita) priwestj bátovce 1586; než ponewacz mnohe a rozlicžne starosti a tesskosti podstupil strani mesta ružomberok 1609; ponewadž we wynycach gesste dalsse pracze a starosti nasledugj, zanechawagi se w swem spůsobu gesste nedelene krupina 1691; wssak mimo ineg starosty a tyasskosty meg obzwlasstnu a nagwatssu sem dostala rozvadze 1710
o aby se geho synowe nebo geho dietky po geho smrti neprawotili ani nesudili a starost ginssym nezawdawali jelšava 1604 e neoberali o čas; wssak mimo ineg starosty a tyasskosty meg obzwlasstnu a nagwatssu sem dostala rozvadze 1710; mať, (dobrú, pilnú) s., mať zrenie (na práce a) s. obávať sa o niečo, trápiť sa: strany dosak mam starost, abj se mohlj co najskorej dolu odeslat trnava 1549; osnamugem, aby ste starosty nemiely o to rokowany, neb nebude zadnych praw (b. štiavnica) 1556; že geg sin Petro Petussa ma starost na odbitok tassky, ktery znassat musy w hospodarstwy očová 1706; s. najsť, nachodiť, prinášať, robiť, zavdávať komu pridávať niekomu problémy, zamestnávať niekoho niečím: zeby ste to odpustyly, ze ya w teto czasy starost nayssla som Wassjm Milostem ladomer 1575; a potem zeby byl pokog a panom swym aneb ginim susedom starosty nezawdawaly sliače 1589; aby mu toliko den od Wassej Opaternosty vloženy prissiel a zeby Michl Srnkowj takowu starost nassiel d. štubňa 1595 e; zeby zatjm počtjweg wrchnostj starost nerobjlj krupina 17. st; ne wzdicky ma sluzebnik i pana unuwal w maleg wecy a starost prinassel s. l. 18. st; mať inú, inšiu s. mať inakšie trápenie, problémy: lebo sama dobre wiem, ze ynssu starost mate, Wasse Mylost, y ya stale tez mam ladomer 1575; nechtela to trpet, y dala mu prez hubu, aby mlčžal, že ona ma ginu starost bratislava 1681
• starosti je dost na mogeg hlawe mám veľa starostí; y ten mi starost zawalil na hlawu nechal to na mňa radvaň n. h. 1714 e; 1714; animo molestias abigere: starosti z mysle wyrazyti hodiť za hlavu; fallere non soleo: starosti swé spánjm zaháněti zaháľať wu 1750; srdce me cele gsem odewzdal marnostem a starostem sweta pi 1749 podľahol zvodom života; domitor curarum somnus: dobry sen na starosti zapomjna keď sa nám darí, nemyslíme na ťažkosti; perimere curas vino: zatlačiti starost wjnem (o oddialení riešenia problémov); deponere curam: složiti ze seba starost ks 1763 zbaviť sa problémov; ale zlož na Boha starosť twu dc 1797 náb spoľahni sa na Boha; (ne)byť v s-i (ne)mať ťažkosti, problémy: že yakžiw (richtár o sebe) w takoweg starostj nebil, yako ge wčyl dobrašov 1654; mlinar batizovski, gak som virozumel, že ge v starosti, a to preto, markussowskeho rodina napletla, že musi ze mlina ven batizovce 1756
2. starostlivosť, úsilie o úspešný vývoj niekoho al. niečoho: wyrozumewssy techda pany Vherskeg zeme z listuw Geho Yasnosti kralowskeg weliku ochotnost a starost ku sweg patrii ružomberok 1605; potom znamena se tymto krjkem milost Spasitele Krysta, peč a starost geho k tym, kterym chce swau pomocy prispety sp 1696; materská starost a bedliwe, které na rozmnoženj nasseg premileg Vherskeg kragny vžitkuw máme pečowanj, dobrotiwu mysel nassy napomenulo ph 1770
o giz sme toto po tretyu k nym posilame, na to nicz nechtey starost mjty (nemce) 1585 nedbajú; zito wimlacene tohoto roku zanechawa se wssecko Andreasowy Ruckowy proto, že nemalú starost okolo neho podstupil krupina 1644 veľké úsilie; on pry warowany wecy y divisij testamentu nemalu pradcy a starost prowedl trenčín 1645; on pak woliako w nocj gako rab mel starost na sebe, ussiel preč a oslobodil se č. brezovo 1727 postaral sa o seba; mať (pilnú) s., niesť, nosiť, pridať, priniesť, viesť, znášať s. prejavovať záujem o niečo: dluhy wssecky ma odbywat a starost znassel Spephan Baczyak sliače 1589; na to vzlasstny museli sme starost niestj bytča 1605; Mikulass aby k materj prjssel a na ten statek starost nosyl zvolen 1618; na chram božy pylnu starost maly p. ľupča 1691; wiem, že dobru starost (sirotní páni) woditi budu (o syna a majetok) po smerti mogeg prešov 1697; len za turaki magte starost radvaň 1707; o tom wedeti nemuže, ponewadž pečj na to nemala a starosti k tomu nepridala (martin) 1727; aby totiss timto čakanem zamordowan byl ten, ktery wicz o dety, ness o seba wede starost pep 1769; gedine swůg interes a starost priniesli lu 1775
• i lyem na szvoj bruch sztarosztz maju u kázdich tzaszoch dnyóv szvojich dž 1752 starajú sa len o seba