Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

starosť1 -i ž.

1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i; zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i; buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!

2. starostlivosť: s. o rodinu

vziať si, dostať na s. (deti, záhradu); mať na s-i (domácnosť); mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sa

to je moja s. iba moja vec


starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom; s-é roky; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia rodičov; s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva; hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier; s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy; s. známy; s. Rím, s-í Slovania; S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa; S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt; s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik; expr. s. luhár, hriešnik

s. ako Matuzalem veľmi; iron. s. hríb starý chlap; mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec; na s-é kolená v starobe; za s-ch čias, časov kedysi; expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný; s., ale jarý je ešte svieži; mladý môže, s. musí t. j. zomrieť; s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

starosť2 -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

stará ž.

1. hovor. expr. manželka: moja s.

2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starosť ‑i ‑í ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obava pocit stiesnenosti vyvolaný očakávaním niečoho nepríjemného • starosťtieseň: mať obavu, starosť o deti; prepadla ju obava, tieseň, ako sa to skončíúzkosť (obava z neznáma): prežívať úzkosťnepokojznepokojenie (stav napätia z niečoho) • kniž. bázeň: pociťuje bázeň pred skúškoustrach (obava pred nebezpečenstvom): strach z možnej havárie


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládežezried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o mužaopatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnikdbaťdržaťpestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detíbedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonovhľadieť: hľadí len na peniaze, výhodydozeraťdohliadaťdávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišlihľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávaťzaobstarávaťzaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncertzadovažovaťzaopatrovaťhovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť samať starosťbyť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarítrápiť saobávať saumárať sahovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa


staroba neskoré obdobie ľudského života: sporil, aby mal pokojnú starobustarosť: na starosť nemal kam ísťvek: otec je už vo vekupren. jeseň: jeseň života (začiatok staroby) • pren. zjemn. šediny: pripomínať niekomu jeho šediny


starostlivosť úsilie o dobrý stav, úspešný vývin niekoho, niečoho: sociálna starostlivosť; venovať niekomu starostlivosťstarosť: starosť o rodinu

p. aj opatera


starosť1 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiachťažkosť: finančné, zdravotné ťažkostitrápeniesúženieexpr. súžobapoet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžbahovor. problém: mať problémy so zdravímbremenozáťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťažťarcha: striasť sa ťarchytieseň: finančná tieseňtvŕdza: tvŕdza o robotubieda: po biede chodíútrapy: vojnové útrapykniž. protivenstvonepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemnostíexpr. klopota: denné klopotyexpr. súra: pomáhať tomu, kto je v súreexpr.: peklokalváriaoštara: s autom je len oštarahovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampotyexpr.: hryzoviskozhryzovisko: jeho život je stále hryzoviskohovor. expr. kríž: so ženou mal krížkniž. strasť: životné strastisubšt. trable

2. p. starostlivosť


starosť2 p. staroba


strach duševný pocit vyvolaný hroziacim nebezpečenstvom al. inou nepríjemnou situáciou: smrteľný strach; strach z nešťastia, z vojnyhrôza (veľký strach): zmocnila sa ho hrôzatieseň (pocit skľúčenosti, depresie vyvolaný obyč. z obavy pred niečím): padá naňho tieseňdeszdesenieúdeszhrozenie (veľký strach): mať v očiach des; pochytil ho údes; nastalo všeobecné zdesenie, zhrozenieúzkosť (pocit neistoty z neznáma): srdce mu zviera úzkosťobava: strach, obava o zdraviestarosť: starosť o deti; žiť bez strachu, bez starostí o budúcnosťkniž. bázeň: cítiť bázeňtréma (strach, neistota pred verejným vystúpením): dostať trémuúžas: zmocňuje sa ho úžaszried. postrach (Lenko)lek. fóbia (utkvelá predstava strachu u neuropatov)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starosť1, -ti ž.

1. nepokoj mysle spôsobený životnými ťažkosťami a problémami, obavami o dobrý výsledok niečoho, trápenie: mať s-i; žiť, byť bez s-í spokojne; finančné s-i; Ako pribúdalo detí, pribúdalo i starosti. (Zúb.) Rôčky sa pomaly míňali, starosť, ako sa dostať pod čepiec, rástla. (Čaj.) Mať i v noci prebudí sa od starostí. (Kuk.) Nechajte službu a budete mať po starostiach. (Tomašč.) Vyrozprával mi všetky svoje starosti. (Taj.); mať plnú hlavu (vyše hlavy) s-í veľa; robiť si s-i veľmi sa znepokojovať; Žienka bola plná starostí (Taj.) bola znepokojená; robiť niekomu s-i spôsobovať nepríjemnosti, ťažkosti

to je moja starosť to nech nikoho nezaujíma;

2. starostlivosť, snaha o úspešný rozvoj, vývoj niečoho al. niekoho: s. o rodinu, o deti; Starosť o všetko leží na jednej hlave. (Kuk.) Dal sa oslniť úspechom, vzal na seba starosti. (Bod.) Všetku starosť venujú mládencom. (Kuk.)

mať niečo na s-i, vziať si niečo na s. mať za úlohu, vziať na seba úlohu starať sa o niečo; dostať niečo na s. dostať úlohu o niečo sa starať

starosť2, -ti ž. staroba: Nikdy si tetka nežila tak spokojne ako na starosť. (Skal.) Čo na tom, že starosť strávim osamote? (Kuk.)

Morfologický analyzátor

starosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) starosť; (bez) starosti; (k) starosti; (vidím) starosť; (o) starosti; (so) starosťou;

(štyri) starosti; (bez) starostí; (k) starostiam; (vidím) starosti; (o) starostiach; (so) starosťami;

staroba, starosť2 ž
1. pokročilé al. posledné obdobie života, vysoký vek: kterehoz czlowieka starost nemuoz poznati žk 1473; kterak se muoj otecz w tom wydyeku skoro do starosty zachowal handlová 1573; ceri meg i zatjovy, očekawagice od njch lasku detjnsku a opatrowany w starobe meg, poruczam dane zeme vrútky 1675; nowinu na Muolkny mladssimu sinu, ponewačž se mnou y w mogeg starosty dobre činil a nakladal krupina 1684; w čem čo by o nas mládež zmisslela, gedine že sme se na starost zblaznili, skrze čo len by sme gjnym k pohorsseny byli dur 1719; neslawnú starost a newládnú meci bolestámi tahám pt 1778
o (deti) czjmradeg opustiwsse mne y na tuto mu poslednj starost se zapamatowaly a mne w niczemz neffedrowaly žilina 1561 posledné dni života; ze pro starost a zessly wek swůg nemůhol sem daley toho pol dworu sweho odbywaty l. trnovec 1597; aby ony (synovia) mely na ni, swu milu mattku gyss w starosty postawenu, starost marcelová 1621 starú; kterežto pol winicj ona Zaruba Susanna swogeg staroby (!) a w ubostwe postawena, založila bola do Pečenicz Holj Kassparu za fl 82 bátovce 1636 stará a nevládna; guž starobu obklicženy wirobit sobe nic neumim h. srnie 1733 ako starý človek; že gest uloženo každemu umrity, biwsssy ja tež z poddanstwy toho a juz w starobe žywota meho konecz zywobity meho kazde okamženy očekawagicz nitra 1748 súc starý; ga w starobe mogeg a w nemocy welikeg postawena nováky 1762 prežívajúc starý vek; preco sme teba (synu) poslaly putovati, kteri gsi bil swetlo očy nassich, palica starosti nasseg káz 18. st opora v starobe; dospelá, veľká s., vek veľkej s-i vysoký vek: tak žyl potom Vellius ass do weku welkeg starosty pep 1769; ponewač sem guž w starostj welikeg a w nemocj zborov n. k. 1790; byl Dawyd na ten čas guž w dospeleg starosti cdu 18. st; do šedivej s-i, do s-i a šedivého veku, do s-i a šedivosti do zošedivenia vlasov ako znaku vysokého veku: ktery (Simeon) biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho sj 18. st; welike zaiste milosrdenstwi gest Bozske očekawani na nasse obraceni, nyni čeka, zhowiwa, trpi deset y dwacet roku, ano až do starosti a ssediweho weku, na pokani nasse sq 1781; wypráwat budem čudné weci twe až do starósti a do ssediwósti blr 18. st; s-i dôjsť, do/k s-i ísť, prichodiť/prichádzať starnúť: teprw (človek) k sobe prigde, kdyz starosty dogde pv 1652; gako strom cedrowy njkdy k starostj nepricháza, ale wždycky roste mp 1718; sskopy, kteřj zubu nemagj a do starostj gdau hrk 1773; ponewadž pak ga guss do staroby prjchodjm liptov 1780; mi ve dne v noci od mladosťi až do skrivenéj starobi, až do smrťi hovadňe robiťi ňeprestáváme br 1785 vekom zničení
• starost ne sama prychodj, mnoho chorob s sebů wodj sin 1678 staroba – choroba; hle, guss tuto w sedemdesati, w osemdesati rokoch člowek zustawa stary podle znameho pryslowi: že ge starost sama chorost gk 1779 staroba – choroba; ta mladost wažnegssy, ktera podobna starosty o hodnote života; po zime každoročne nasleduge jar, ale po starosty nikda mladost o následnosti; chlipna a neporadna mladost neplodně oddawa tělo starosty o premárnenej mladosti mc 18. st; tak se časy nasse minu y roky w starosti zhynu se 18. st o smrteľnosti; z mladosty až do s-i počas života: nezapomynagicze y mogu wlast anebo mesto, w kterem sem se ucztywe z mladosty az do starosty, ano az do ssedyn mogich wychowawal krupina 1685
2. starostlivosť; úcta: ay ona bude prj nem zustawat a chowat se do smrti sweg, ale tak abj w pocztiwostj, w starobe, w poslussnostmj predchazela žilina 1622; kterich on podobne w naležiteg uctiwosty a w starobe powinen bude mit a zachowawat zborov n. k. 1794


starosť1 ž
1. nepokoj mysle spôsobený ťažkosťami a problémami, obavami o dobrý výsledok niečoho, súženie, trápenie, ťažkosť: na misto do miesta Sstiawnice meme beze wssy gegich starosti a protahuw nassych (100 štvrtní žita) priwestj bátovce 1586; než ponewacz mnohe a rozlicžne starosti a tesskosti podstupil strani mesta ružomberok 1609; ponewadž we wynycach gesste dalsse pracze a starosti nasledugj, zanechawagi se w swem spůsobu gesste nedelene krupina 1691; wssak mimo ineg starosty a tyasskosty meg obzwlasstnu a nagwatssu sem dostala rozvadze 1710
o aby se geho synowe nebo geho dietky po geho smrti neprawotili ani nesudili a starost ginssym nezawdawali jelšava 1604 e neoberali o čas; wssak mimo ineg starosty a tyasskosty meg obzwlasstnu a nagwatssu sem dostala rozvadze 1710; mať, (dobrú, pilnú) s., mať zrenie (na práce a) s. obávať sa o niečo, trápiť sa: strany dosak mam starost, abj se mohlj co najskorej dolu odeslat trnava 1549; osnamugem, aby ste starosty nemiely o to rokowany, neb nebude zadnych praw (b. štiavnica) 1556; že geg sin Petro Petussa ma starost na odbitok tassky, ktery znassat musy w hospodarstwy očová 1706; s. najsť, nachodiť, prinášať, robiť, zavdávať komu pridávať niekomu problémy, zamestnávať niekoho niečím: zeby ste to odpustyly, ze ya w teto czasy starost nayssla som Wassjm Milostem ladomer 1575; a potem zeby byl pokog a panom swym aneb ginim susedom starosty nezawdawaly sliače 1589; aby mu toliko den od Wassej Opaternosty vloženy prissiel a zeby Michl Srnkowj takowu starost nassiel d. štubňa 1595 e; zeby zatjm počtjweg wrchnostj starost nerobjlj krupina 17. st; ne wzdicky ma sluzebnik i pana unuwal w maleg wecy a starost prinassel s. l. 18. st; mať inú, inšiu s. mať inakšie trápenie, problémy: lebo sama dobre wiem, ze ynssu starost mate, Wasse Mylost, y ya stale tez mam ladomer 1575; nechtela to trpet, y dala mu prez hubu, aby mlčžal, že ona ma ginu starost bratislava 1681
• starosti je dost na mogeg hlawe mám veľa starostí; y ten mi starost zawalil na hlawu nechal to na mňa radvaň n. h. 1714 e; 1714; animo molestias abigere: starosti z mysle wyrazyti hodiť za hlavu; fallere non soleo: starosti swé spánjm zaháněti zaháľať wu 1750; srdce me cele gsem odewzdal marnostem a starostem sweta pi 1749 podľahol zvodom života; domitor curarum somnus: dobry sen na starosti zapomjna keď sa nám darí, nemyslíme na ťažkosti; perimere curas vino: zatlačiti starost wjnem (o oddialení riešenia problémov); deponere curam: složiti ze seba starost ks 1763 zbaviť sa problémov; ale zlož na Boha starosť twu dc 1797 náb spoľahni sa na Boha; (ne)byť v s-i (ne)mať ťažkosti, problémy: že yakžiw (richtár o sebe) w takoweg starostj nebil, yako ge wčyl dobrašov 1654; mlinar batizovski, gak som virozumel, že ge v starosti, a to preto, markussowskeho rodina napletla, že musi ze mlina ven batizovce 1756
2. starostlivosť, úsilie o úspešný vývoj niekoho al. niečoho: wyrozumewssy techda pany Vherskeg zeme z listuw Geho Yasnosti kralowskeg weliku ochotnost a starost ku sweg patrii ružomberok 1605; potom znamena se tymto krjkem milost Spasitele Krysta, peč a starost geho k tym, kterym chce swau pomocy prispety sp 1696; materská starost a bedliwe, které na rozmnoženj nasseg premileg Vherskeg kragny vžitkuw máme pečowanj, dobrotiwu mysel nassy napomenulo ph 1770
o giz sme toto po tretyu k nym posilame, na to nicz nechtey starost mjty (nemce) 1585 nedbajú; zito wimlacene tohoto roku zanechawa se wssecko Andreasowy Ruckowy proto, že nemalú starost okolo neho podstupil krupina 1644 veľké úsilie; on pry warowany wecy y divisij testamentu nemalu pradcy a starost prowedl trenčín 1645; on pak woliako w nocj gako rab mel starost na sebe, ussiel preč a oslobodil se č. brezovo 1727 postaral sa o seba; mať (pilnú) s., niesť, nosiť, pridať, priniesť, viesť, znášať s. prejavovať záujem o niečo: dluhy wssecky ma odbywat a starost znassel Spephan Baczyak sliače 1589; na to vzlasstny museli sme starost niestj bytča 1605; Mikulass aby k materj prjssel a na ten statek starost nosyl zvolen 1618; na chram božy pylnu starost maly p. ľupča 1691; wiem, že dobru starost (sirotní páni) woditi budu (o syna a majetok) po smerti mogeg prešov 1697; len za turaki magte starost radvaň 1707; o tom wedeti nemuže, ponewadž pečj na to nemala a starosti k tomu nepridala (martin) 1727; aby totiss timto čakanem zamordowan byl ten, ktery wicz o dety, ness o seba wede starost pep 1769; gedine swůg interes a starost priniesli lu 1775
• i lyem na szvoj bruch sztarosztz maju u kázdich tzaszoch dnyóv szvojich 1752 starajú sa len o seba

Starosť_1 Starosť Starosť_2 Starosť Starosť_3 Starosť Starosť_4 Starosť
starosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) starosť
G (bez) starosti
D (k) starosti
A (vidím) starosť
L (o) starosti
I (so) starosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) starosti
G (bez) starostí
D (k) starostiam
A (vidím) starosti
L (o) starostiach
I (so) starosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor