starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;
starobylo prísl.: s. pôsobiť;
starobylosť -i ž.
starobylosť -ti ž.
starobylosť starý ráz, charakter, pôvod niečoho • starodávnosť: starobylosť, starodávnosť jazyka • zastar. starovekosť: starovekosť rodiny
strobylý príd. pochádzajúci z dávnych dôb, starodávny, starožitný: s. hrad, kaštieľ, kostol, s-é mesto; s-é piesne; s-é hodinky (Tat.);
starobylosť, -ti ž. starý ráz, charakter, pôvod niečoho: s. jazyka, národa