Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ma hssjV

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;

starobylo prísl.: s. pôsobiť;

starobylosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starobylý; starobylo prísl.; starobylosť ‑i ž.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší

historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmena • dejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúra • dobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmy • starý • starobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miest • zried. minulostný

2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objav • epochálny • prevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný čin • kniž. svetodejinný • zastaráv. svetodejný • zastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť

minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režim • skorší • predchádzajúci • predošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutí • niekdajší • dakedajší • voľakedajší • hovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľ • dávny • zastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastia • starý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenosti • starodávny • starobylý • zabudnutý • zapadnutý • kniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásou • kniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečný • posledný • včerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vlády • hovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľu • kniž. pominulý

starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštiele • dávny • dávnoveký • mnohoveký • pradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúra • starý (op. nový): staré pohanské zvyky • starosvetský • staromódny • nemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostým • muzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatka • archetypálny: archetypálny spôsob života • archaický • zried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazyk • patriarchálny: patriarchálny spôsob života • zastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý

starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

Morfologický analyzátor

starobylý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) starobylý; (bez) starobylého; (k) starobylému; (vidím) starobylého; (o) starobylom; (so) starobylým;

(štyria) starobylí; (bez) starobylých; (k) starobylým; (vidím) starobylých; (o) starobylých; (so) starobylými;


(jeden) starobylejší; (bez) starobylejšieho; (k) starobylejšiemu; (vidím) starobylejšieho; (o) starobylejšom; (so) starobylejším;

(štyria) starobylejší; (bez) starobylejších; (k) starobylejším; (vidím) starobylejších; (o) starobylejších; (so) starobylejšími;


(jeden) najstarobylejší; (bez) najstarobylejšieho; (k) najstarobylejšiemu; (vidím) najstarobylejšieho; (o) najstarobylejšom; (s) najstarobylejším;

(dvaja) najstarobylejší; (bez) najstarobylejších; (k) najstarobylejším; (vidím) najstarobylejších; (o) najstarobylejších; (s) najstarobylejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) starobylý; (bez) starobylého; (k) starobylému; (vidím) starobylý; (o) starobylom; (so) starobylým;

(dva) starobylé; (bez) starobylých; (k) starobylým; (vidím) starobylé; (o) starobylých; (so) starobylými;


(jeden) starobylejší; (bez) starobylejšieho; (k) starobylejšiemu; (vidím) starobylejší; (o) starobylejšom; (so) starobylejším;

(tri) starobylejšie; (bez) starobylejších; (k) starobylejším; (vidím) starobylejšie; (o) starobylejších; (so) starobylejšími;


(jeden) najstarobylejší; (bez) najstarobylejšieho; (k) najstarobylejšiemu; (vidím) najstarobylejší; (o) najstarobylejšom; (s) najstarobylejším;

(tri) najstarobylejšie; (bez) najstarobylejších; (k) najstarobylejším; (vidím) najstarobylejšie; (o) najstarobylejších; (s) najstarobylejšími;


ženský rod

(jedna) starobylá; (bez) starobylej; (k) starobylej; (vidím) starobylú; (o) starobylej; (so) starobylou;

(štyri) starobylé; (bez) starobylých; (k) starobylým; (vidím) starobylé; (o) starobylých; (so) starobylými;


(jedna) starobylejšia; (bez) starobylejšej; (k) starobylejšej; (vidím) starobylejšiu; (o) starobylejšej; (so) starobylejšou;

(tri) starobylejšie; (bez) starobylejších; (k) starobylejším; (vidím) starobylejšie; (o) starobylejších; (so) starobylejšími;


(jedna) najstarobylejšia; (bez) najstarobylejšej; (k) najstarobylejšej; (vidím) najstarobylejšiu; (o) najstarobylejšej; (s) najstarobylejšou;

(dve) najstarobylejšie; (bez) najstarobylejších; (k) najstarobylejším; (vidím) najstarobylejšie; (o) najstarobylejších; (s) najstarobylejšími;


stredný rod

(jedno) starobylé; (bez) starobylého; (k) starobylému; (vidím) starobylé; (o) starobylom; (so) starobylým;

(štyri) starobylé; (bez) starobylých; (k) starobylým; (vidím) starobylé; (o) starobylých; (so) starobylými;


(jedno) starobylejšie; (bez) starobylejšieho; (k) starobylejšiemu; (vidím) starobylejšie; (o) starobylejšom; (so) starobylejším;

(tri) starobylejšie; (bez) starobylejších; (k) starobylejším; (vidím) starobylejšie; (o) starobylejších; (so) starobylejšími;


(jedno) najstarobylejšie; (bez) najstarobylejšieho; (k) najstarobylejšiemu; (vidím) najstarobylejšie; (o) najstarobylejšom; (s) najstarobylejším;

(tri) najstarobylejšie; (bez) najstarobylejších; (k) najstarobylejším; (vidím) najstarobylejšie; (o) najstarobylejších; (s) najstarobylejšími;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

starobylý príd
1. pochádzajúci z dávnych čias, starodávny: yaka bi to bila sprawedlywost, zeby farar weliczansky swim farnikom bes wsseho platu a duochodu starobileho mel darme slúžity madočany 1582; zachowati ton starobili trenčín 1598–1600; aniž v niczem v slobode richtarskeg starobileg gich aneb potomkuv gegich turbovati chcem strečno 1669 e; oni se osvečuji, že oni všecko starobyle dokonania zrušia w gídáňú boca 1686 cm; kterežto (lazy a kopanice) gjm od gegjch starobilich predkuw gsau zanechane martin 1745; žárt o mírnosťi starobilích Slowákuw w gídáňú be 1794
o práv y to poriadok starobily sebu nese p. ľupča 1713 staré právne predpisy; podľa, vedľa s-o obyčaja (a zriadenia), podľa obyčaje a zvyku s-ého, podľa, vedľa s-ej zvyklosti (a ustanovenia) podľa starých platných právnych predpisov: z toho panu foytowy wedle obiczege starobileho zitta dany kor 1 žilina 1609; v kterejžto (krčme) pan velikomožný krčmare svého drži a jemu (podľa) zvyklosti a ustanoveni starobyleho, podle konvencii a zmluvý učinenej plativa se ze zamku bojnice 1614 u2; y do spoleczenstwj sauseduow se prigme (Jano Dodor) podle obiczegi a zwiku starobileho žilina 1622; vedle starobyleho obyčaju a zrizeni neb dokonani s predky našimi starhrad 1652 cm; ostatny mistry o predgmenowanich grznarskich mistruw sinkuw magy starost znassety podle starobileg zwiklosty n. baňa 1706
2. starý, zostarnutý: mal pak pry sebe (Malchus) gednu prjliss starobylu žensku osobu vp 1764; ponewadž ga w stawe samotnem pozustawagjcy pre mug starobily wek a nedužiwost tela yrečky moge obrabaty nemužem pukanec 1796; subst
s. m
1. dávny predok: po tegto radosti tužily starobily; starobili tuto nedelu nazvali Trogičnu, prvu po Zeslani S. Ducha ss 18. st
2. starý, zostarnutý človek: posluhowal on (Pachomius) starobilim a nedužiwjm, gak take y mladjm a maljm djtkám vp 1764;
-osť ž
1. starý vek, staroba: stareček dluhoweky wssetku swjch uduw silu giž bil stratil, a tak od starobilosti do této psoti upadl vp 1764; kteražto (matrona) giž pro swau starobylost žádné djtky ploditi nemúže stn 1785
o s. veku zostarnutosť: (učeníci) pro geho starobilost weku gemu (Antonovi) posluhowali vp 1764
2. starodávnosť: staweny raduge se w sweg starobilosti, awssak w teg sweg starobilosti ostarugi se, padagj, zmijzagj sk 1697; antiquitas: starobylost, starožitnost pd 18. st; lapides adest: starobilosti derave kamene ld 18. st
o vedľa s. podľa starodávneho zvyku: dalj sme p. katoliczkim zgakom, kterj spiewaly passyu, wedle starobidlosty (!) wina zagdly 8 krupina 1709
3. hromad starí ľudia, starci a starenky: tuto nedelu starobilost sporadala prvnu postnu ze sedmy tidny ss 18. st

Zvukové nahrávky niektorých slov

starobylý: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a posvätný oheň starobylej ≈ a posvátný oheň starobylé
jednej z najstarších krajín ≈ jedné z nejstarobylejších zemí
najstarších krajín na svete ≈ nejstarobylejších zemí na světě
Pichanda sa v starobylom ≈ Pichanda se v starobylém
sa v starobylom meste ≈ se v starobylém městě
starobylej katedrály v Mcchete ≈ starobylé katedrály v Mcchetě
starobylej veže baziliky svätého ≈ starobylé věže basiliky svatého
z najstarších krajín na ≈ z nejstarobylejších zemí na
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

do tohto starobylého domu ≈ into the old house
smerom k starobylému hradu ≈ toward the ancient castle
starobylé miesta a bol ≈ old places, and be
starobylé železné pánty, aby ≈ ancient iron hinges to
starobylých domov vo Francúzsku ≈ ancient houses in France
starobylých kamenných mostov, ktoré ≈ ancient stone footbridges that
v tomto starobylom meste ≈ in this ancient city
zo starobylých domov vo ≈ from ancient houses in
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor