staroba -y ž.
1. pokročilé al. posledné obdobie ľudského života, vys. vek: pokojná, zabezpečená s.; v s-e
2. (o veciach) dlhý vek: patina s-y na nábytku
● s. – choroba;
starobný príd.: s. dôchodok penzia
staroba neskoré obdobie ľudského života: sporil, aby mal pokojnú starobu • starosť: na starosť nemal kam ísť • vek: otec je už vo veku • pren. jeseň: jeseň života (začiatok staroby) • pren. zjemn. šediny: pripomínať niekomu jeho šediny
staroba, -y ž.
1. neskoré obdobie ľudského života, vysoký vek, starosť: Chce mať svoj dom, aby mal zabezpečenú starobu. (Švant.) Nezomrel od staroby, ale po páde do jamy na hlinu. (Chrob.); staroba — choroba (prísl.); Staroba mu už sedela na pleciach (Hor.) bol starý.
2. dlhý vek vôbec: Voľakedy bolo to všetko drevené, zvonku od staroby čierne. (Taj.) Brusel má vyše tisícročnú históriu, ale patinu staroby na jeho uliciach a domoch nevidno. (Len.)
(jedna) staroba; (bez) staroby; (k) starobe; (vidím) starobu; (hej) staroba!; (o) starobe; (so) starobou;
(tri) staroby; (bez) starôb; (k) starobám; (vidím) staroby; (hej) staroby!; (o) starobách; (so) starobami;
staroba, starosť2 ž 1. pokročilé al. posledné obdobie života, vysoký vek: kterehoz czlowieka starost nemuoz poznati žk 1473; kterak se muoj otecz w tom wydyeku skoro do starosty zachowal handlová 1573; ceri meg i zatjovy, očekawagice od njch lasku detjnsku a opatrowany w starobe meg, poruczam dane zeme vrútky 1675; nowinu na Muolkny mladssimu sinu, ponewačž se mnou y w mogeg starosty dobre činil a nakladal krupina 1684; w čem čo by o nas mládež zmisslela, gedine že sme se na starost zblaznili, skrze čo len by sme gjnym k pohorsseny byli dur 1719; neslawnú starost a newládnú meci bolestámi tahám pt 1778 o (deti) czjmradeg opustiwsse mne y na tuto mu poslednj starost se zapamatowaly a mne w niczemz neffedrowaly žilina 1561 posledné dni života; ze pro starost a zessly wek swůg nemůhol sem daley toho pol dworu sweho odbywaty l. trnovec 1597; aby ony (synovia) mely na ni, swu milu mattku gyss w starosty postawenu, starost marcelová 1621 starú; kterežto pol winicj ona Zaruba Susanna swogeg staroby (!) a w ubostwe postawena, založila bola do Pečenicz Holj Kassparu za fl 82 bátovce 1636 stará a nevládna; guž starobu obklicženy wirobit sobe nic neumim h. srnie 1733 ako starý človek; že gest uloženo každemu umrity, biwsssy ja tež z poddanstwy toho a juz w starobe žywota meho konecz zywobity meho kazde okamženy očekawagicz nitra 1748 súc starý; ga w starobe mogeg a w nemocy welikeg postawena nováky 1762 prežívajúc starý vek; preco sme teba (synu) poslaly putovati, kteri gsi bil swetlo očy nassich, palica starosti nasseg káz 18. st opora v starobe; dospelá, veľká s., vek veľkej s-i vysoký vek: tak žyl potom Vellius ass do weku welkeg starosty pep 1769; ponewač sem guž w starostj welikeg a w nemocj zborov n. k. 1790; byl Dawyd na ten čas guž w dospeleg starosti cdu 18. st; do šedivej s-i, do s-i a šedivého veku, do s-i a šedivosti do zošedivenia vlasov ako znaku vysokého veku: ktery (Simeon) biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho sj 18. st; welike zaiste milosrdenstwi gest Bozske očekawani na nasse obraceni, nyni čeka, zhowiwa, trpi deset y dwacet roku, ano až do starosti a ssediweho weku, na pokani nasse sq 1781; wypráwat budem čudné weci twe až do starósti a do ssediwósti blr 18. st; s-i dôjsť, do/k s-i ísť, prichodiť/prichádzať starnúť: teprw (človek) k sobe prigde, kdyz starosty dogde pv 1652; gako strom cedrowy njkdy k starostj nepricháza, ale wždycky roste mp 1718; sskopy, kteřj zubu nemagj a do starostj gdau hrk 1773; ponewadž pak ga guss do staroby prjchodjm liptov 1780; mi ve dne v noci od mladosťi až do skrivenéj starobi, až do smrťi hovadňe robiťi ňeprestáváme br 1785 vekom zničení • starost ne sama prychodj, mnoho chorob s sebů wodj sin 1678 staroba – choroba; hle, guss tuto w sedemdesati, w osemdesati rokoch člowek zustawa stary podle znameho pryslowi: že ge starost sama chorost gk 1779 staroba – choroba; ta mladost wažnegssy, ktera podobna starosty o hodnote života; po zime každoročne nasleduge jar, ale po starosty nikda mladost o následnosti; chlipna a neporadna mladost neplodně oddawa tělo starosty o premárnenej mladosti mc 18. st; tak se časy nasse minu y roky w starosti zhynu se 18. st o smrteľnosti; z mladosty až do s-i počas života: nezapomynagicze y mogu wlast anebo mesto, w kterem sem se ucztywe z mladosty az do starosty, ano az do ssedyn mogich wychowawal krupina 1685 2. starostlivosť; úcta: ay ona bude prj nem zustawat a chowat se do smrti sweg, ale tak abj w pocztiwostj, w starobe, w poslussnostmj predchazela žilina 1622; kterich on podobne w naležiteg uctiwosty a w starobe powinen bude mit a zachowawat zborov n. k. 1794