Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

starigáň -a m.

1. pejor. starý muž (obyč. v nadávkach)

2. hovor. mn. N a A -e staré zviera

starigáň, -a, mn. č. -ni m.

1. expr. starý muž (často v nadávkach): Radšej by som mu pierka uvila na širák, nech by omladol, starigáň bruchatý. (Fig.)

2. (mn. č. -ne) staré zviera: Váš vlk, čo vás obchádza, bude starigáň, ktorého odbila svorka. (Ondr.)

(jeden) starigáň; (bez) starigáňa; (k) starigáňovi; (vidím) starigáňa; (hej) starigáň!; (o) starigáňovi; (so) starigáňom;

(dvaja) starigáni; (bez) starigáňov; (k) starigáňom; (vidím) starigáňov; (hej) starigáni!; (o) starigáňoch; (so) starigáňmi;