starec m starý muž: (umenie) mladency k hodnostj, starcy k weselosty vprimne dopomaha pv 1652; abi na was Spasitel, nesslechetny starcy, swim obetowanim se za was na križy, Otcy swemu zaslužil za 1676; rozkas (Bože), śebi eklesia tvoja svetá bula, jako rozkosná zahrada rájszká, u kterej bi mládzentzi, panni i sztartzi rosztnulyi a ovotzo hojné prinásalyi rsp 1758; to widime na Simeonowy, starcowy, ktery biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho, abi ho na ramena wzal sj 18. st
• na tem sem byl, aby ze sslapage starcuw ňewistúpil pp 1734 zachovával tradície;
-ček [-ček, -čok, -eček],
-íček dem
1. staručký človek: ya také bijdný starčok, abych v ruce tyranských žoldnerůw nepryssel, musel sem putowati s. l. 1627 e; na žadost toho hore gmenowaneho Gregore Tkacza, dobreho a podtiweho (!) staryczka hačava 1660; w ssedesaty rokoch starček ostarely gednu nohu gjž w hrobe magjci a giž do zeme hladicy kob 1666; toho cžlowek gest negprwe dijte, potom pachole, zatjm mladenec, odtud ginoch (:mlady muž:), k tomu muž, potom zatjm stary muž, naposledy starček op 1685; tak umrel Simeon, stareček bohabogny, spiwaga pred swau smrtu pijsen tuto sk 1697; starček, který nad hrobem chodí, stogí, dláždenj počitá, gednu nohu w hrobě má wu 1750; ten pak staríček stál gedine pri dwerách ba 1789
2. bot repík lekársky Agrimonia eupatoria: garyophillata: starček dq 1629; repyczek anebo starček gest bylina, po polych obeczne roste hl 17. st; gessto (zuby) oteku, tež war z octem starčzek a plesnywecz a par sebe tym zuby kle 1740; wezmi repicek a nekteri mu rikagi starček, war u wode, deg koni piti rg 18. st