starec -rca m. starý muž: múdry, šedivý s.
● marec, poberaj sa s.;
starecký príd.: s. krok, s-á zábudlivosť;
starecky prísl.;
stareckosť -i ž.;
starectvo -a s. starecký stav;
starček -a mn. -ovia, starík -a mn. -ci/-ovia m. zdrob. expr.
starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)
starec, -rca m. starý muž: šedivý s., striebrovlasý s.; chodiť, vyzerať ako s.; blazeovaný mladý starec (Vaj.) predčasne zostarnutý človek; duševný starec (Taj., Fr. Kráľ) človek so skostnatenými názormi; [Ide] marec, poberaj sa starec. (prísl.);
starecký príd.: s. hlas, s. krok, s. pohľad, s-á tvár, s-á pochabosť (Zúb.);
starecky prísl.: s. začnú tancovať (Stod.);
starectvo, -a str. i stareckosť, -ti ž. starecký stav, starecký ráz;
starček1, -a, mn. č. -ovia i starík, -a, mn. č. ovia/-ci m. zdrob. expr.
(jeden) starec; (bez) starca; (k) starcovi; (vidím) starca; (hej) starec!; (o) starcovi; (so) starcom;
(štyria) starci; (bez) starcov; (k) starcom; (vidím) starcov; (hej) starci!; (o) starcoch; (so) starcami;
starec m starý muž: (umenie) mladency k hodnostj, starcy k weselosty vprimne dopomaha pv 1652; abi na was Spasitel, nesslechetny starcy, swim obetowanim se za was na križy, Otcy swemu zaslužil za 1676; rozkas (Bože), śebi eklesia tvoja svetá bula, jako rozkosná zahrada rájszká, u kterej bi mládzentzi, panni i sztartzi rosztnulyi a ovotzo hojné prinásalyi rsp 1758; to widime na Simeonowy, starcowy, ktery biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho, abi ho na ramena wzal sj 18. st • na tem sem byl, aby ze sslapage starcuw ňewistúpil pp 1734 zachovával tradície; -ček [-ček, -čok, -eček], -íček dem 1. staručký človek: ya také bijdný starčok, abych v ruce tyranských žoldnerůw nepryssel, musel sem putowati s. l. 1627 e; na žadost toho hore gmenowaneho Gregore Tkacza, dobreho a podtiweho (!) staryczka hačava 1660; w ssedesaty rokoch starček ostarely gednu nohu gjž w hrobe magjci a giž do zeme hladicy kob 1666; toho cžlowek gest negprwe dijte, potom pachole, zatjm mladenec, odtud ginoch (:mlady muž:), k tomu muž, potom zatjm stary muž, naposledy starček op 1685; tak umrel Simeon, stareček bohabogny, spiwaga pred swau smrtu pijsen tuto sk 1697; starček, který nad hrobem chodí, stogí, dláždenj počitá, gednu nohu w hrobě má wu 1750; ten pak staríček stál gedine pri dwerách ba 1789 2. bot repík lekársky Agrimonia eupatoria: garyophillata: starček dq 1629; repyczek anebo starček gest bylina, po polych obeczne roste hl 17. st; gessto (zuby) oteku, tež war z octem starčzek a plesnywecz a par sebe tym zuby kle 1740; wezmi repicek a nekteri mu rikagi starček, war u wode, deg koni piti rg 18. st