starec -rca m. starý muž: múdry, šedivý s.
● marec, poberaj sa s.;
starecký príd.: s. krok, s-á zábudlivosť;
starecky prísl.;
stareckosť -i ž.;
starectvo -a s. starecký stav;
starček -a mn. -ovia, starík -a mn. -ci/-ovia m. zdrob. expr.
starec -rca pl. N -rci m.
starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)
starec, -rca m. starý muž: šedivý s., striebrovlasý s.; chodiť, vyzerať ako s.; blazeovaný mladý starec (Vaj.) predčasne zostarnutý človek; duševný starec (Taj., Fr. Kráľ) človek so skostnatenými názormi; [Ide] marec, poberaj sa starec. (prísl.);
starecký príd.: s. hlas, s. krok, s. pohľad, s-á tvár, s-á pochabosť (Zúb.);
starecky prísl.: s. začnú tancovať (Stod.);
starectvo, -a str. i stareckosť, -ti ž. starecký stav, starecký ráz;
starček1, -a, mn. č. -ovia i starík, -a, mn. č. ovia/-ci m. zdrob. expr.
starec m starý muž: (umenie) mladency k hodnostj, starcy k weselosty vprimne dopomaha (PV 1652); abi na was Spasitel, nesslechetny starcy, swim obetowanim se za was na križy, Otcy swemu zaslužil (ZA 1676); rozkas (Bože), śebi eklesia tvoja svetá bula, jako rozkosná zahrada rájszká, u kterej bi mládzentzi, panni i sztartzi rosztnulyi a ovotzo hojné prinásalyi (RSP 1758); to widime na Simeonowy, starcowy, ktery biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho, abi ho na ramena wzal (SJ 18. st) F. na tem sem byl, aby ze sslapage starcuw ňewistúpil (PP 1734) zachovával tradície; -ček [-ček, -čok, -eček], -íček dem 1. staručký človek: ya také bijdný starčok, abych v ruce tyranských žoldnerůw nepryssel, musel sem putowati (s. l. 1627 E); na žadost toho hore gmenowaneho Gregore Tkacza, dobreho a podtiweho (!) staryczka (HAČAVA 1660); w ssedesaty rokoch starček ostarely gednu nohu gjž w hrobe magjci a giž do zeme hladicy (KoB 1666); toho cžlowek gest negprwe dijte, potom pachole, zatjm mladenec, odtud ginoch (:mlady muž:), k tomu muž, potom zatjm stary muž, naposledy starček (OP 1685); tak umrel Simeon, stareček bohabogny, spiwaga pred swau smrtu pijsen tuto (SK 1697); starček, který nad hrobem chodí, stogí, dláždenj počitá, gednu nohu w hrobě má (WU 1750); ten pak staríček stál gedine pri dwerách (BA 1789) 2. bot repík lekársky Agrimonia eupatoria: garyophillata: starček (DQ 1629); repyczek anebo starček gest bylina, po polych obeczne roste (HL 17. st); gessto (zuby) oteku, tež war z octem starčzek a plesnywecz a par sebe tym zuby (KLe 1740); wezmi repicek a nekteri mu rikagi starček, war u wode, deg koni piti (RG 18. st)