Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sss ssj ma hssjV

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starať sa ‑á ‑ajú nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotudaťpotrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlovidieťhľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospechdržať: drží na oblečeniepričiňovať sausilovať sasnažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v bytebedliťbdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detívšímať sibrať ohľaddávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory inýchzachovávaťrešpektovaťuznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu


miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sastarieť sazamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestartehovor. expr.: pliesť samontovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecíhovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušujezasahovaťzakročovaťzapájať saangažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujúhovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývalikniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupuprelínať sa: červená sa prelína s fialovouzried. miesiť sa


obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starať sa, -á, -ajú nedok.

1. (o koho, o čo i so spoj. aby) pričiňovať sa, snažiť sa, aby niekto mal prospech, úžitok, aby niečo bolo v poriadku: s. sa o dieťa, o starých rodičov, o siroty, s. sa o poriadok, o čistotu; Keď si komunista, staraj sa o družstvo. (Tal.) V dome bola bieda, lebo som sa celý rok o hospodárstvo nestaral. (Kal.) O maštale sa nemá kto starať. (Smrč.) Nestará sa o ženu, o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo — o nič. (Kuk.)

2. (o čo, o koho) snažiť sa niečo al. niekoho si zaopatriť, zaobstarať: Stará sa o pokrm pre deti. (Jégé) Nech sa starajú o to povolenie na stavbu kolíb. (Laz.) Hneď po žatve staral sa o slúžky a sluhov. (Taj.) Matka starala sa už o nevestu. (Kuk-) Ja som sa staral o nápoje (Al.) mal som na starosti nápoje.

3. (o koho, o čo; do koho, do čoho) všímať si niekoho, niečo, zaujímať sa o niekoho, o niečo, venovať pozornosť niekomu, niečomu, dbať o niekoho, o niečo: Málo sa staral o svoj úrad. (Vaj.) Nik sa o gazdovstvo nestará. (Tim.) Ja nestaral som sa do sveta. (Botto) Darinka nestarala sa do jeho vecí. (Vans.) Nik sa nestará, či mu chuti polievka. (Fr. Kráľ) Staral sa len o svoju prácu. (Zúb.) O cudzie smetisko sa nestarám (Fel.) chyby druhých ma nezaujímajú. O perspektívu sa staral ako o lanský sneh (Jes-á) vôbec ho nezaujímala-

Morfologický analyzátor

starať nedokonavé sloveso
(ja) starám VKesa+; (ty) staráš VKesb+; (on, ona, ono) stará VKesc+; (my) staráme VKepa+; (vy) staráte VKepb+; (oni, ony) starajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) staral VLesam+; (ona) starala VLesaf+; (ono) staralo VLesan+; (oni, ony) starali VLepah+;
(ty) staraj! VMesb+; (my) starajme! VMepa+; (vy) starajte! VMepb+;
(nejako) starajúc VHe+;

starať sa, starieť sa ndk
1. na koho, pre čo, za čo, o čo pričiňovať sa, usilovať sa, aby niekto mal prospech, úžitok, aby niečo bolo v poriadku: famae suae curam gerere: swu čest a poctiwost opatrowati, o dobré gméno se starati wu 1750; trahere animis: na nych starati se; operam do: starám se, posluhugem, pomáhám ks 1763; widjc swaty muž, že by pro geho wižiwnost mnozi se starali vp 1764; jak dlho žijete (rodičia), pilne sa za dobre uhowani, za dobre mravi ditek vasih starajte sj 18. st
2. o koho, čo, na čo usilovať sa niekoho, niečo si zaopatriť, zaobstarať si niečo: budeme se kazdy o sebe starat hatvan 1595; pak ya sem se hned o penyze staral príles 16. st; o wiziweny musime se z inych chotaruw starat šariš 1682; když uwidiss prekažku k dobremu umriti, starag se, abys gi hned oddalil sk 1697; nemam čzo gineho čzinit, krom abich sy ženu pogal, na dom sa staral a zle dny mal? ža 1732
3. o koho, čo, za koho, čo, o čom venovať pozornosť niekomu, niečomu, všímať si niekoho, niečo, zaujímať sa o niekoho, niečo: mlowyl ostatnym Kubo: Nestaregte sa, mam ga zbrogu y pistolu ilava 1648; nic zlého se nám ňemá staťi, neb se On (Boh) za nás stara cc 1655; mlad sem byl a staral sem se a newydel sem sprawedliweho (človeka) opusteneho ca 1698; cso se ty stargeš o pengaze krupina 1745; kterj wjce o sebe, než o giných sa staragu mps 1777; muži a ženi o ničem sa v raji ňestarajíc, na hedbavních poduškách ležať a seďeť budú br 1785; on (malý Jozef) se gich (rodičov) pita daleg, gestly by se Búh y za male deti staral; nikdo se w lete za zimu nestaral abc 1782; 1786
4. do koho, čoho, medzi koho, na čom pliesť sa, miešať sa do niekoho, medzi niekoho: nestaregte se, nic wam nebude bardejov 1660; nestarte sa, moga dusicka, na tom radvaň 1714; howorila Watouskeg, čuo bi sa starela do nieg krupina 1735; ponewadž sa nikdy medzj panow nestaral; swedek, gakossto služebnj paholok, do takowich weczy sa nestaral turiec 1774; 1778
5. o koho, na čom mať obavy, zhrýzať sa, trápiť sa o niekoho, pre niečo: nestarag se, Koniačku, na buducu nedelu ya wam penize dam lehôtka 1673; ale sa na tom seci starame, ze Nemec tak sa priblizil k nam sklabiňa 1705 e; moge miluo srdecko, nestarteže sa o mna radvaň 1714; onficior: starám sa, sužugem sa, trápjm sa; exedor: hrjzem sa, starám sa ks 1763
6. stávať sa starým, starnúť, prežívať, žiť niekde a zostarievať: ya sem se na Petroweg Lehothie rodyl a tham sem se y staral trenčín 1587; wye o tom dobre fatens, nebo se na tom hudymačzkowskem dwore narodil y staral bobrovník 1699; když se starass, ztahness ruce swe a gynj te opasse sp 1696; maceror: starám se, wysychám ks 1763; abj ukazal gednak wek angelskj, že se onj nikdy nestaragi, ale gako krasni mladencj naweky zustawagi cs 18. st;
-ávať sa frekv k 1: neb ponewádž sa otec o wižiweňj ďíték predňe a nagwíc staráwá bn 1790


starať, starieť ndk koho (o čo, pre čo, s čím, skrz čo, v čom, za čo) unúvať, zamestnávať, zaťažovať niekoho niečím: kdyby mozna wecz mohla bytty, nerad bych Wassu Mylost staral pro tak male weczy šášov 1579; mi werime, Wassy Opaternost, že to pro nasse spoleczne k Wam odsluženy vczinite a Michala Srnku w tom starety nebudete d. štubňa 1595 e; ony, bogice se za tu pričinu, počely pracowati a staretj farare za to, aby gich rozwedl brádno 1595 e; strani teyže materiznj že nemagi to wicze wyhledawati a že gich wicze w tom stareti take nechczy p. ľupča 1601; Benadik Markuss a Ssteffan Liptak zawiedli se byli pred nasse pocztliwe prawo ay wsseczko mesto, pritom staraly skrze zahrady wisse Stareho brodu jelšava 1603 e; opowazugeme sa s tuto nassu maliczku suplicatigi Wassu Excellentij unuwat a starat v. kolačín 1721 e; a tak newim, čo sestri me na mne hledagu a preczo milostiwu wrchnost nassu staragu hrabovka 1726

starať sa_1 starať sa starať sa_2 starať sa starať sa_3 starať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor