Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj ma hssjV priezviská

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchaný • ošúchaný • obdraný • obdratý • odratý • odraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávy • starý • starší: staré, staršie šatstvo • zánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šaty • zodraný • zodratý • chatrný • vetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odev • znosený • vynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň

obstarný expr. (o človeku) nie mladý; (o veciach) nie nový; pomerne starý (op. mladý; nový) • expr.: obstarožný • obstarnejší • obstarožnejší • starší: obstarný, obstarožný pán; obstarnejšia, obstarožnejšia dáma; obstarný, starší kabát • hovor. postarší (viac starý ako mladý al. nový): postarší človek; postaršia pleť • starnúci (na ktorom sa prejavujú znaky staroby): starnúci donchuan; starnúca tvár • nemladý (iba o človeku): nemladá učiteľka

p. aj starý 1

starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starší, -ieho m. zastar. člen mestskej al. obecnej rady: starší mesta Viedne (Kal.)

Morfologický analyzátor

starý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (o) starom; (so) starým;

(štyria) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (o) starých; (so) starými;


(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršieho; (o) staršom; (so) starším;

(dvaja) starší; (bez) starších; (k) starším; (vidím) starších; (o) starších; (so) staršími;


(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršieho; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(dvaja) najstarší; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstarších; (o) najstarších; (s) najstaršími;


mužský rod, neživotné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starý; (o) starom; (so) starým;

(tri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) starší; (o) staršom; (so) starším;

(tri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstarší; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(dva) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;


ženský rod

(jedna) stará; (bez) starej; (k) starej; (vidím) starú; (o) starej; (so) starou;

(dve) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jedna) staršia; (bez) staršej; (k) staršej; (vidím) staršiu; (o) staršej; (so) staršou;

(tri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jedna) najstaršia; (bez) najstaršej; (k) najstaršej; (vidím) najstaršiu; (o) najstaršej; (s) najstaršou;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;


stredný rod

(jedno) staré; (bez) starého; (k) starému; (vidím) staré; (o) starom; (so) starým;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jedno) staršie; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršie; (o) staršom; (so) starším;

(tri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jedno) najstaršie; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršie; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(dve) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000*.

starší príd (z dvoch al. viacerých) dôležitejší, skúsenejší, vyššie spoločensky zaradený úradný činiteľ: poslali ginssich lidy a starssich obecznich, totyžto pana Gergrel Pocžtare, Pawla Doroticze ružomberok 1576; woliti sobe magu každy rok na Kraczun dwoch cechmistrow, starssyho a mladssyho ca 1585; za richtarstwa pana Slanj Paula, geho starssich prisedicich Szabou Georgj, Strusska Ambross, y wsseckeg radie bátovce 1628; Pawel ap. k starssjm zboru rjkal: Ay ga nynj wim, že giž wjce neuzryte twari mé sp 1696; kdis towaris priwandruge a da sebe wedle obicsage robotu hledaty, mosi starsi towaris aneb starsi decan recseny ponegprwek u czechmistra gemu robotu hledat ca 1794; grajczaruw muze zarobity garnsky czimerman, haspliar starsy 9 š. dolina 18. st; subst
s. m
1. starý človek, starec: a to pak vstawicžne mislich swimi starssimi cžastu praczi a starost y rady ssyroke sem delal, kterak by mezi nami a starssimi potomky pewnost, pokoy a gednostaynost stati mohla l. trnovec 1563; tzo sztoji v piatem (prikázaní)? Abi já sztarsich i vsich tich, ctoré szu odo mnye vissé, ljubél, potzluivél (!) a jim poszlusni ból v Pánu mca 1750; image maiorum: obraze starssych ks 1763
2. predok: czely dum a dwor gegjch zemanskj w predrečeneg dedine Bobrownjku w stoliczy Trencžanskeg postaweny, w kteremžto domu pokognem panowanj onj y starssj a otczowe gegjch odstarodawna messkali bratislava 1559; nechoď mimó rozpráwki stárssych, nebo ony se naučili od otcúw swych kb 1757; čo vice kopanice, ktere naši starši i my sme vyklčovali, nekteri gazdove i od padesati i od tridcati rokov boli (v) užitku (uhrovec) 1776 lp
3. otec a matka, rodičia: o dietech, kterze su odpraweny od swych starssich žk 1473; a druha strana, Michal Ffarkass powiediel, zie starssych nassych ta kopanicza byla a oni giu vzywali topoľčany 1551; starssym mogym z powinnosti poslussny gsem nebyl, any gych necztil bag 1585; a to sem slichal od swogich starssich, že tam uhlisstia mali Kolpassania krupina 1643; nechoď mimó rozpráwki stárssych, nebo ony se naučili od otcúw swych kb 1757
4. dôležitejší, skúsenejší člen cechu, nadriadený: štelliare anebo bratřy dluzny a powinny budu swogym (sta)rssym aneb cechmestrom pocztliwost ay poslussnost oddawaty; pakli by se niektery proti swogym (st)arssym spurne a odporne chowal ca 1585
5. práv člen mestskej al. obecnej rady, boženík, prísažný: my Matieg Kotrsse, foyth tehdy w Zilinie, a starssij gmenem Blassko Rassowsky, Diuro Brodniansky, Aaron, Mako, Wrtiak, Wayczar, Mathuss Dyak, Krzissko, Gardoss, Mistr Jan, Thursky, Matieg Kolar wyznawamy tiemto pismem žk 1482; a to wyznany uczinila pred starssymy tohoto mesta p. ľupča 1540; mudrim a opatrnim panom, panu richtarovi y panom starssim y mestu wssem Presspurku etc. znamo czinim soblahov 1564 e; za rychtarstwy Petra Ffricza y wsseckich prisedicich stal se zapis a starssi nagprw su tito bolj (!) gmena starssich sliače 1600; toto ffraymarčenia stalo se za pana rychtara w pritomnosti panow starssich a boženjkow bátovce 1605; dali sme pre panou starssich na meso d 20; starssymu chodicymu strany ohna po meste wyna d 24 krupina 1692; 1706
6. cirk vyšší protestantský hodnostár, superintendent: negaký superintendent, jináč staršý rečený, choďil s tak nazvanú wizitáciú, anebožto navšťiwuwal swého okrsleku predikantuv a gegích lid bu 1795; subst
s-ia ž staršia, stará žena: Zlatoústy w r. 59 na knihu Národuw slišícý, že (Jákob) wzal staršú bn 1796

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STARŠÍ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
PODLAVICE (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Starší pacienti Atopická dermatitída ≈ Starší pacienti Atopická dermatitida
Starší pacienti Účinnosť a ≈ Starší pacienti Účinnost a
Starší syn mu padol ≈ Starší syn mu padl
Starší Talian sa usmieval ≈ Starší Ital se usmíval
Starší z Törökovcov, otec ≈ Starší z Töröků, otec

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

mladší alebo starší ako ≈ older or younger than
rodičia a starší bratia ≈ parents and older brothers
rokov starší ako Eragon ≈ years older than Eragon
starší a väčší ako ≈ older and bigger than
starší brat a sestra ≈ older brother and sister
že rodičia a starší ≈ that parents and older

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor