starec -rca m. starý muž: múdry, šedivý s.
● marec, poberaj sa s.;
starecký príd.: s. krok, s-á zábudlivosť;
starecky prísl.;
stareckosť -i ž.;
starectvo -a s. starecký stav;
starček -a mn. -ovia, starík -a mn. -ci/-ovia m. zdrob. expr.
starček2, -a, mn. č. -y m. lúčna rastlina väčšinou so žltými kvetmi; bot. s. dutý (Senecio congestus)
starec, -rca m. starý muž: šedivý s., striebrovlasý s.; chodiť, vyzerať ako s.; blazeovaný mladý starec (Vaj.) predčasne zostarnutý človek; duševný starec (Taj., Fr. Kráľ) človek so skostnatenými názormi; [Ide] marec, poberaj sa starec. (prísl.);
starecký príd.: s. hlas, s. krok, s. pohľad, s-á tvár, s-á pochabosť (Zúb.);
starecky prísl.: s. začnú tancovať (Stod.);
starectvo, -a str. i stareckosť, -ti ž. starecký stav, starecký ráz;
starček1, -a, mn. č. -ovia i starík, -a, mn. č. ovia/-ci m. zdrob. expr.
(jeden) starček; (bez) starčeka; (k) starčekovi; (vidím) starčeka; (hej) starček!; (o) starčekovi; (so) starčekom;
(traja) starčekovia; (bez) starčekov; (k) starčekom; (vidím) starčekov; (hej) starčekovia!; (o) starčekoch; (so) starčekmi;