Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst priezviská un

starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom; s-é roky; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia rodičov; s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva; hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier; s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy; s. známy; s. Rím, s-í Slovania; S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa; S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt; s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik; expr. s. luhár, hriešnik

s. ako Matuzalem veľmi; iron. s. hríb starý chlap; mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec; na s-é kolená v starobe; za s-ch čias, časov kedysi; expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný; s., ale jarý je ešte svieži; mladý môže, s. musí t. j. zomrieť; s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

starosť2 -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

stará ž.

1. hovor. expr. manželka: moja s.

2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starý ‑ého príd. i m.; staro prísl.
Starý Hrádok ‑ého ‑dku L ‑om ‑u m.; Starohrádočan ‑a mn. ‑ia m.; Starohrádočanka ‑y ‑niek ž.; starohrádocký
Starý Smokovec ‑ého ‑vca m.; Starosmokovčan ‑a mn. ‑ia m.; Starosmokovčanka ‑y ‑niek ž.; starosmokovecký i starosmokovský
Starý Tekov ‑ého ‑a m.; Starotekovčan ‑a mn. ‑ia m.; Starotekovčanka ‑y ‑niek ž.; starotekovský

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bývalý ktorý bol, jestvoval, platil niekedy v minulosti, dávnejšie (op. terajší, dnešný, súčasný) • niekdajšívoľakedajšídakedajší: stretnúť bývalého, niekdajšieho priateľa; nespoznať niekdajších, voľakedajších, dakedajších spolužiakovpredchádzajúcipredošlý (ktorý predchádzal terajšiemu, dnešnému): vrátiť sa na svoje predchádzajúce, predošlé pracoviskostarý: prešla popri svojom bývalom, starom byte

p. aj minulý


dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší


dedo 1. otcov al. matkin otec • starý otec: môj dedo, starý otec pochádza z Liptovakniž. dedhypok.: dedkodeduškohovor. starký: starký sa hrá s vnukomsubšt. ópapa

2. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža: dedo Janohovor.: ujosvákostrýcstrýkohypok.: dedkodeduškoujkosváčkostrýčkozastaráv.: báčikbáčibáčinobáčinko

3. p. starec 4. p. tlačenka


dlhoročný ktorý trvá, jestvuje veľa rokov • mnohoročný: dlhoročná, mnohoročná práca; dlhoročný, mnohoročný správcadlhodobý (op. krátkodobý) • dlhý (op. krátky): dlhodobá činnosť; dlhodobý, dlhý vývindlhotrvajúcidlhoveký: dlhotrvajúce priateľstvo; dlhotrvajúce, dlhoveké úsiliedávnystarý: dávny, starý kamarát

p. aj dlhodobý, dlhý 2


historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmenadejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúradobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmystarýstarobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miestzried. minulostný

2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objavepochálnyprevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný činkniž. svetodejinnýzastaráv. svetodejnýzastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť


manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


nadriadený2 funkčne vyššie postavený pracovník riadiaci iných pracovníkov (op. podriadený) • vedúci: poslúchať príkazy nadriadeného, vedúcehopredstavený: rešpektovať predstavenéhovrchnosť (nadriadené osobnosti): nariadenie vrchnostihovor. expr. starýhovor. šéfexpr. šéfkoslang. šerif

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starý, 2. st. starší príd.

1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena; starší pán, staršia pani o ľuďoch pokročilého veku; s. kôň, s. strom, s-á hora; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov; s. ako svet veľmi

mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku; mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku; mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi; hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;

2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy

na s-é kolená, na s-é dni v starobe;

3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn; Slečny neboli ani také staré. (Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.); s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena; s. mládenec slobodný starší muž; zostať s-ou dievkou nevydať sa; zostať s-ým mládencom neoženiť sa

je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;

spodst. starý, -ého m. a) expr. fam. manžel: môj s.; b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);

stará, -ej ž. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)

4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;

5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb; s-é hnevy (Tat.); s-é nezhody (Žáry); s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);

6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie; s. zvyk, s-é priateľstvo; s. známy;

geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá; zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov; bibl. Starý zákon prvá časť biblie

poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre; s-á láska nehrdzavie (prísl.) trvá stále, nikdy neprestáva; hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;

7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy; s-í Slovania, s-í Gréci; s-á pravda; s-é obchodné cesty (Jil.);

8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok; Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto. (Tomašč.); s. rok ktorý uplynul, minulý;

9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;

10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo

hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;

11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;

12. obvyklý, normálny: položiť niečo na s-é miesto; Nepriberal sa do starej roboty. (Švant.)

Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.

13. dávno známy, otrepaný: s. história

hovor. s-á pesnička známa vec;

14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista; slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;

po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.; všetko ide po s.; všetko ostane pri s.;

staro prísl. k 1: vyzerať s.

Morfologický analyzátor

starý podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (o) starom; (so) starým;

(štyria) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (o) starých; (so) starými;


starý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starého; (o) starom; (so) starým;

(dvaja) starí; (bez) starých; (k) starým; (vidím) starých; (o) starých; (so) starými;


(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršieho; (o) staršom; (so) starším;

(štyria) starší; (bez) starších; (k) starším; (vidím) starších; (o) starších; (so) staršími;


(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršieho; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(štyria) najstarší; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstarších; (o) najstarších; (s) najstaršími;


mužský rod, neživotné

(jeden) starý; (bez) starého; (k) starému; (vidím) starý; (o) starom; (so) starým;

(tri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jeden) starší; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) starší; (o) staršom; (so) starším;

(štyri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jeden) najstarší; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstarší; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(dva) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;


ženský rod

(jedna) stará; (bez) starej; (k) starej; (vidím) starú; (o) starej; (so) starou;

(štyri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jedna) staršia; (bez) staršej; (k) staršej; (vidím) staršiu; (o) staršej; (so) staršou;

(štyri) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jedna) najstaršia; (bez) najstaršej; (k) najstaršej; (vidím) najstaršiu; (o) najstaršej; (s) najstaršou;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;


stredný rod

(jedno) staré; (bez) starého; (k) starému; (vidím) staré; (o) starom; (so) starým;

(tri) staré; (bez) starých; (k) starým; (vidím) staré; (o) starých; (so) starými;


(jedno) staršie; (bez) staršieho; (k) staršiemu; (vidím) staršie; (o) staršom; (so) starším;

(dve) staršie; (bez) starších; (k) starším; (vidím) staršie; (o) starších; (so) staršími;


(jedno) najstaršie; (bez) najstaršieho; (k) najstaršiemu; (vidím) najstaršie; (o) najstaršom; (s) najstarším;

(tri) najstaršie; (bez) najstarších; (k) najstarším; (vidím) najstaršie; (o) najstarších; (s) najstaršími;

stará p.
starý


staro p.
starý


starý príd
1. majúci veľa rokov, vysoký vek, op mladý: my Petr Polak, foyt, y wssechna rada miesta Zyline dolepsana, yakozto Michal Prchala, Martin Massar, Propheta stary, Matieg Mandel žk 1459; dotikuge se gedneho welikeho stareho duba podle cesty stogiciho zvolen 1567; mnoho rokou magjcy baba stara biwa bezzuba kob 1666; swine stare dwe a mladych čtworo turiec 1736; pren aby geho staru hlawu cztil, to mu prikazuge mošovce 1578 ako dospelú osobu
o pretoze geho stary otiecz k teg puol cztwrtine nemal zadneho prawa a moczy prodawaty p. ľupča 1582 otec otca al. matky, dedo; tamten (:mladoženjch:) sweho družbu, pitacža neb stareho swata ma kob 1666 starosvata; ad consuetudinem redire: k staré zwyklosti se nawrátiti wu 1750 k tradíciám; s-á mať, matka, mater matka otca al. matky, babka: zadagicz od Girika Mrwy a Martyna dwa juncze, kere gemu stara matka na testamente porucžyla sliače 1580; gakozto stara mati tu polowicy Durykowi, wnuku swemu, gak kopanice, lazy odewzdawa očová 1640; pustily sme nasseg časzky materinskeg z nebosstižky nasseg stareg matera (!) urozeneg nekdy Anny Almassy v. kubín 1686; s. vek, s-é dni, letá staroba: ze Sophia Drgowa, bywssy w swich starich letiech, swobodnim trhom sprodala dwa kwentiny na obidwa polie p. ľupča 1585; uznawagicze sama w sobe, gsauce w mem starem weku postawena, ze sme wssickny smrtedlny krupina 1647; na moge starge dny mna z djtkamj zhana (z úžitku) liptov 1754; s. kalendár, s-é kalendárium juliánsky kalendár: dan (list) z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru roku Pane 1585 nemce 1585; letha Pane 1587 posledniho dne mesicze mage, podle stareho calendarium w dome richtarskem stala se gest zmluwa dubnica n. v. 1587; s. človek (ľudia), s-á osoba dospelý človek: tento lekwar gest dobry od wsselikeho gedu w čas mornj, stareg sobe za geden lieskowy orech, mlademu neco meneg; nech se da staremu čloweku co dukat odwažj w spusobneg wodce; pre mlade y stare lidy, ktery pretrhlinu pupkowu nagi rt 17. st
• mladost – radost, stary človek – nemoc, bolest, žalost rl 1578; ale potreba gest take, abychom my zložiwsse z sebe toho stareho Adama, (:to gest:) zbawiwsse se hřychow swych, obliekli na sebe toho noweho Adama, (:to gest:) Syna Božyho, Pana G. K. bag 1585 náb o žití bez evanjelia Ježiša Krista; hamba ti tu ležat a walati se yako stareg krawe krupina 1643 o nepotrebnosti; staremu kmetowy pekna panna se narody pg 1656 o šťastí; z starú paniú mussý gjsti, dlaň ljzati sin 1678 o pochlebovaní; sekass s tim gazikom gako stara trlicza krupina 1734 o nadávaní; tesska wec gest starym noham po pisku choditi, ale težssa pokognemu z gazyčnicu žiti gv 1755 o náročnosti
2. majúci istý vek, väčší počet rokov al. dní: ted pro swedecztwi posylame swaka tiech detek y bratrza s tiech syrotek starsseho martin 1561; ponewadž pak z gruntu wyplaczen gest naystarssy bratr Martin turany 1621; a wezmy slepe ščencze, ktere 4 lebo 5 dny stare su rn 17.–18. st; bimensis: dwogmesyčny, dwúch mesycúw stary ks 1763; hle, kteriss syn bil starssi od matki sweg? gk 1779; nech nebude semeno kapusne wisse 5 neb 6 rokow stare pr 18. st
o ten stary dyabel w gakowem spusobu ge anebo fforme a w parsume? Ako stary mladenecz krupina 1675 slobodný starší muž; Anna N., stara diewka, ze zebranim se ziwy prešov 1784 slobodná staršia žena; s-é trávy, sená, seče ktoré sa kosia nepravidelne: na stareg trawe wissny tal blatnica 1675; kdy se luky na stare sena hagily; po skosenj starjch traw tež (stádo) wzdičky pasaly turiec 1721; toho toku zasek sme slavne panstwi nasleduvali o te stare seče, aby nam do pasinku uš boly pustene naháč 1786 lp
3. (o veciach, javoch) už použitý, opotrebovaný; nie čerstvý, op nový: dwe jalowicze, dwe swine, dwe kolesa starymy ssiny okowane p. ľupča 1558; strany Wasseho wina stareho, ktere W. W. piti raczila holíč 1607; czkel nowych y starych lietava 1633; kapusti stareg konom na nohi, d 5 žilina 1710 e; nedawa se nowe wino do starych sudkuw, gako mluwi Krystus gk 1779
4. pochádzajúci z blízkej, nedávnej minulosti, vzniknutý prednedávnom, niekdajší, dávny, minulý, op nový, starší; pôvodný: giz rozumieyte o starem pokogi, kteryzto czysarska moc potwrdila gest žk 1473; o stawy, syla w horach at pany Swetoganssczy stary zwyk zachowagy l. ján 1480 sčl; aby geden druheho ssanovaly, predne pana tatika, potom take pani matku y starssych tovaryssov, a ktery by toho neučžinil, bude trestan staru pokutu, to jest s korbačzom ca 1556 e; za gegi žiwota nachazelo se gako na dwa fl starich penezij zvolen 1633; striebra stareho, co nazbyeral z hrobuw mrtwych krupina (1684); yarek do stareho žrjedla, kade predtjm tjekawal, za zahradu opet naprawity dulice 1726
o že dobre pamatuge za starich panow, panow Wiskelethy Thomassa a ginssich, kedy odbiraly od Mlinarowiczow becžki s. l. 17. st predchádzajúcich; antiqvarius: milownjk starych wec ks 1763 starožitník; kde starje polja zarostli a znovu jich vyrobili tisovec 18. st prv obrábané; vedľa s-ej obyčaje, s-o obyčaja, podľa s-ch zvykov práv na základe starých právnych predpisov, noriem a tradícií: tiech sto zlattych panu Krysstoffowi Kubinskemu ukladali sme y podle prawa nassyho a starych zwykow nassych geho zdrziwali sme p. ľupča 1564; a na toto nadoussecko wedle stareg običagj a wedle meskiho prawa od každeho zlatiho peniz Hans Pok dolu položil bátovce 1628; wino dano panom messtanom wedle stareho obycege na kazdy dom per sext 2 zvolen 1635
5. kt. trvá, pretrváva, je neliečený, zastaraný: pryskyryce (zmiešaná) z octem tielo čysty, pyta stary kassel hogy; lysty geho stare rany hogy hl 17. st; flayster, ktery gest osožnj k starym y nowym rankam rt 17. st; pro stare rany flastr tt 1745
6. dávno známy, dávnoveký; overený, skúsený: lekary stary tyto weczy w gedne mocy y spusobu byty položyly su hl 17. st zo starých čias; annales: kronika, poznamenanj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwnych wu 1750; stara lest a chitralost pekelného hada gest prjliss podwodná vp 1764; gestli Jannes, Jambres mohli znati čáry, pročež by y ginných nevčil had starý? stn 1785
o aby ste se naucžili a napomenuli a wediely, yako Pysmo Swate, tak Noweho, yako y Stareho zakona, mluwy o stawu swatom manželskom bag 1585 bibl prvá časť Svätého Písma; (v nadávkach) bezcharakterný: zlodey dokonaly, pes stary nepocztliwy turiec 1589; aha, nicžomnycza stara krupina 1692; Duch ten, kterjz otcum starjm predpowedel o vtrpenjch Kristowjch wo 1670 náb duchovným správcom, kňazom; že by toho stareho plessiucza, ktery sa k ničemu nerozumie, neposluchali necpaly 1749; zlá zwiklost a lstiwost starého hada mne očj zaslepili vp 1764 náb diabla; veterator: stary ssybal ap 1769 prešibaný človek; s. jarmok, trh známy, chýrny svojím trvaním a svojou pravidelnosťou: marnomluwenj abys na stari trch winassel, potrebne nebylo duh 1723; plac, na kterem i predešle jarmoky držane byli, když i starje jarmoky prestali, predce však obvatele mestečka Tisoltza slobodne a bez všeho platu užiwali tisovec 18. st
• stara to piseň známa vec, nič nové; člowek stareho sweta, t. g. sprosty, tichy sin 1678; nebo obyčag žiwota starého nebywal, aby dedictwi ženi mezy muzskym pohlawjm losowali blr 18. st niekedy, v starých časoch to nebolo zvykom
7. kt. sa minul al. skončil pôsobnosť, službu, predošlý, bývalý, niekdajší, op nový: my zwrchupsany foyt y wssechna rada nyne swrchumenowana wyzwamy (!), ze gest opatrny muz Martin Polacowycz, nass miessczenyn, puostawyl staru radu, menem Nycussie, stareho foyta; ze gest przistupyla przed nas, plnu radu stara rada y wysnala pred namy žk 1459; 1464; potom take meczy nymy mesto nasslo, aby rychtare stareho po Nowem rocze yakekolwek dawffky (!) zassly l. trnovec 1576; wssak pro pokutu, že nieco Duro proti starimu richtarowy preriekol, mestu do 2 tydnow fl 2 ma položitj; rowas richtarsky winy stariho pana richtare pre mesto rozličnim spusobem s. ľupča 1603; 1666; exconsul: pudmjstr stary, ktery byl za pudmjstra ks 1763; že swetkow esste otgecz od wolakeho pana, ktereho starim doctorom zo Stiawnice wolaly n. ves 1776
o veteranus: stary wogak vtl 1679 vyradený z evidencie, vyslúžilec; hle guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku ms 1758 minulého; zawirka stareho roku aneb podekowani Bohu za prigate dobrodenj le 1730 náb omša na tento účel
• nigdy staru cestu pro nowu, negistu neopussteg pv 1652 drž sa toho, čo poznáš; gestli comunicant na to wssecko hned zapomina a na stare chodniky se oddawa, pri tem čloweku absolutio gest daremna sp 1696 robiť si po svojom
8. kt. slúži, vykonáva niečo dlhší čas, dlhodobý: Mikulass piwowarcžy, Wassy milosti stary služebnik lipník 1569 kl; pritele stareho oddawna znameho pro noweho nenechass bv 1652
9. náb kt. je hriešny, nekoná podľa evanjelia:
• ktery (Kristus) prigde w čase swogem, stary swet obnowi 1758 zvíťazí Kristovo evanjelium; každú swú wúlu neb pohledáwanj wysleč, celého čloweka starého wysleč blr 18. st obnov sa, premeň svoje konanie; subst
s. m
1. starý človek, starec: gak nám nassj starý rozpráwali p. ľupča 1566 e; starim, dussnim a kasslawim na noc zrezaty z omannem a z zazworem smyssety, smisity a zapity (dať) hl 17. st; gest to prirozenj nemoc, ktera gak na starjch, tak y na mladych pripade ht 1760; gerusia: zhromážďenj aneb zebránj starych, sspital starych ks 1763
• yako stari spywagj, tak mladj prywykagj sin 1678 starší majú byť príkladom; stary swogu radu cžiny mladim zwadu, neb se gim blaznowstwj zda pv 1652 ich rada je podnetom k hádkam; protož na to pomňy každý, budto starý, nebo mladý, w čem tobe Krystus poslúžil cc 1655 náb človek každého veku; wssecj, ktery z rodičuw swich nagprw se zrodilj, starj y mladj, w gednu noc zemrelj kt 1753 náb bez rozdielu; a bar sa (jablko) nadaleg odkotuly, preca ze stupku swogu obraty sa k stromu, nebo gako stary spywagu, tak mlady po nich hwyzdagu, gako stary kračagu, tak mlady skakagu ská 18. st starší sú vzorom; obkličily mužy mesta wůkol dum geho od mladence až do stareho, wssecek lyd spolu mc 18. st všetci; bohactwo starych negsu ssediwe wlasy, ale pilnost mladosty mc 18. st o múdrosti
2. (pra)dávny človek, predok: starj na tabličkach powoskowanjch, aby se zetryety mohlo, listy pisawaly kob 1666; baxeae: čzrewjki starych; chalcus: maly penjz meďénny u starych ks 1763
3. obyč. v pl otec a matka, rodičia: rozdil ma se včinity mezi ditkamy a starimj za 1676; pren a yak smutňe mladý wrabec osamelý narýka, že su ho starý odleťeli cc 1655
• korúna starych synowé synúw a sláwa synúw otcowé geych kb 1757 o pokračovaní života rodu
4. expr manžel: tu wecz oznamila sem hnedky mogemu staremu tri dvory 18. st;
s-á ž
1. stará žena: teg stareg pak swedek powedel, aby se nekam odpratala y skowala pukanec 1787; vezmem staru, o dva zuby, bude perdzec na dva truby pv 1798
2. expr manželka: Wassu uprimnu pani manželku pozdrawugem, y moga stara ružomberok 1764
P tpn Stara 1273, Ystara 1279 obec staré v zemplíne vso; Stara 1352 obec starina v šariši vso

starý
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) starý
G (bez) starého
D (k) starému
A (vidím) starého
L (o) starom
I (so) starým
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (dvaja) starí
G (bez) starých
D (k) starým
A (vidím) starých
L (o) starých
I (so) starými

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STARÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 86×, celkový počet lokalít: 34, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ZÁHORSKÁ BYSTRICA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
ŠUĽANY (obec HORNÝ BAR), okr. DUNAJSKÁ STREDA – 5×;
HORNÉ OTROKOVCE, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 5×;
HOLÍČ, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
POPUDINSKÉ MOČIDĽANY, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 4×;
PODUNAJSKÉ BISKUPICE (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
BANSKÁ BELÁ, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 3×;
LEVICE, okr. LEVICE – 3×;
...
V obci STARÝ HRÁDOK (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁČ 8×; MOLNÁR 7×; ZOMBORSKÝ 6×; ERFAŇUCH 5×; GÖDÖLLEI 5×; MLADONICKÁ 4×; GÖDÖLLEY 4×; MOLNÁROVÁ 4×; VARGA 3×; FIGECKÁ 3×; KISS 3×; ZOMBORSKÁ 3×; BELUŠOVÁ 3×; LAKATOŠ 3×; MÉSZÁROS 3×; KURUC 3×; MLADONICKÝ 3×; VARGOVÁ 3×; KAMENSZKÁ 3×; PÓLYOVÁ 3×; KAMENSZKI 3×; GARAIOVÁ 3×; GÖDÖLLEIOVÁ 3×; KURUCOVÁ 2×; TURCSÁN 2×; SZILVÁŠ 2×; KISSOVÁ 2×; ŠIMKO 2×; GŐDŐLLEYOVÁ 2×; GAJDÁCS 2×; HOREČNÝ 2×; NAGYOVÁ 2×; SZABÓOVÁ 2×; KOVÁČOVÁ 2×; KRESZTYANKÓOVÁ 2×; ILKUV 2×; MÉSZÁROSOVÁ 2×; HUDECOVÁ 2×; ŠIMKOVÁ 2×; BAKOS 2×; BELUŠ 2×; CHLADNÝ 2×; HUDEC 2×; HURTOŠ 2×; PAGÁČOVÁ 2×; KOŠICKÁ 2×; NÁDASDI 2×; HUSÁROVÁ 2×; NAGY 2×; TURCSÁNOVÁ 2×; GABULYA 1×; TÚRCSANOVÁ 1×; KOHÚTIK 1×; KULCSÁROVÁ 1×; RÓZSA 1×; FIGECKÝ 1×; LACZJÁKOVÁ 1×; HURTOŠOVÁ 1×; VELKI 1×; ERFANÚCHOVÁ 1×; HOMOLA 1×; BENČ 1×; ERFAŇUCHOVÁ 1×; BAREC 1×; HUSÁR 1×; FIACSAN 1×; ZELENYÁNSZKÁ 1×; BÍRÓOVÁ 1×; LEVÁKOVÁ 1×; SZILVÁS 1×; APPELOVÁ 1×; RAJNOHA 1×; BÁLINT 1×; BÁLINTOVÁ 1×; MESÁROŠOVÁ 1×; KOSTOLECKÁ 1×; GABULYOVÁ 1×; SZILVÁSOVÁ 1×; SÝKOROVÁ 1×; GYURJÁN 1×; KULČÁROVÁ 1×; GAJDÁCSOVÁ 1×; SEMANOVÁ 1×; CHLADNÁ 1×; SZIKORA 1×; SÝKORA 1×; SEMAN 1×; LACZJÁK 1×; BÓNOVÁ 1×; FIGECZKI 1×; HAJDÚ 1×; BÉRESOVÁ 1×; RAUSZOVÁ 1×; ZOMBORSZKÁ 1×; PÓLYA 1×; KIŠŠ 1×; GARAI 1×; APPEL 1×; SZABÓ 1×; KRESZTYANKO 1×; PALENČÁROVÁ 1×; KULZSÁR 1×; PALENČÁR 1×; BÍRÓ 1×; ŠUBA 1×; HAJDÚOVÁ 1×; GABULYAOVÁ 1×; PECKOVÁ 1×; FRANCZEL 1×; BAKOŠOVÁ 1×; KOŠICKÝ 1×; DÁNIEL 1×; HOMOLOVÁ 1×; KRIŠTOFOVÁ 1×; FIGECZKÁ 1×; TÓTH 1×; KOHÚTIKOVÁ 1×; KIŠOVÁ 1×; LEVÁK 1×; BARTOŠOVÁ 1×; NADASDIOVÁ 1×; KURUCZOVÁ 1×; KIŠŠOVÁ 1×; KOVÁCS 1×; KAMENSZKA 1×; KRESZTYANKÓ 1×; LAKATOŠOVÁ 1×; ZOMBORSZKY 1×, ...
V obci STARÝ SMOKOVEC (okr. POPRAD) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: RUSNÁK 18×; RUSNÁKOVÁ 16×; ŠIMKOVÁ 9×; GLATZ 9×; PAVLÍK 8×; ANDRÁŠ 7×; KOVÁČOVÁ 7×; PITOŇÁK 7×; DZUGASOVÁ 7×; BUDZÁKOVÁ 7×; PITOŇÁKOVÁ 7×; ANDRÁŠOVÁ 7×; ŠIMEKOVÁ 7×; GLATZOVÁ 7×; LEHOTSKÝ 7×; FÁBRYOVÁ 7×; KOVÁČ 6×; NAVRÁTIL 6×; BUDZÁK 6×; FIALA 6×; SULÍROVÁ 6×; OLEKŠÁKOVÁ 6×; RÁKOCZY 6×; PAVLÍKOVÁ 6×; LEHOTSKÁ 6×; DZUGAS 6×; HADIDOMOVÁ 5×; PAVLIKOVÁ 5×; ŠRAMKOVÁ 5×; DOLINKA 5×; MAREČÁKOVÁ 5×; BARTOŠOVÁ 5×; DZIAK 5×; JAMNICKÁ 5×; GÁNOVSKÝ 5×; MATEJOV 5×; VALOS 5×; FÁBRY 5×; OLEKŠÁK 5×; TURČEK 5×; ŠIMKO 5×; NOVOTNÝ 5×; REITMAYER 5×; KRUČAY 5×; STOSIL 5×; AUGUSTÍN 5×; KOSTOLNÍK 5×; FIALOVÁ 5×; MAREČÁK 5×; BALIŠOVÁ 5×; KLEMPA 5×; KURŇAVA 4×; STRACHAN 4×; MATOŠOVÁ 4×; KOSMÁK 4×; DOLINKOVÁ 4×; VALOSOVÁ 4×; MAČÁK 4×; HLINKOVÁ 4×; ZENÍKOVÁ 4×; ROTHOVÁ 4×; KRUČAYOVÁ 4×; LIŠKA 4×; HOMZOVÁ 4×; GÁJOVÁ 4×; ZEMAN 4×; MIKOVÁ 4×; GÁNOVSKÁ 4×; VARHOLÁK 4×; REITMAYEROVÁ 4×; KOVALČÍK 4×; ŠTOFAŇÁK 4×; BÁNYÁSZ 4×; KROLÁKOVÁ 4×; NAVRÁTILOVÁ 4×; MIŠKOVIČOVÁ 4×; HLINKA 4×; JASEŇÁKOVÁ 4×; KONTRÍK 4×; DACH 4×; HOMZA 4×; REPKOVÁ 4×; FRISOVÁ 4×; VÝROSTEK 4×; VALLOVÁ 4×; KOVALČÍKOVÁ 4×; FRÁKOVÁ 4×; PAPP 4×; BLIZMAN 4×; KLOUDOVÁ 4×; MALOVCOVÁ 4×; DZIAKOVÁ 4×; LIPTAJOVÁ 4×; MAJERČÁK 4×; DECKÝ 4×; MAŠLEJ 4×; PAPPOVÁ 4×; PACIGA 4×; HOMOLIAK 4×; ŠRAMKO 4×; LEGUTKÝ 4×; KOLLEGA 4×; ANDERKO 4×; LENGVARSKÁ 4×; BÁNYÁSZOVÁ 4×; JURČOVÁ 4×; KORENKOVÁ 4×; JARČUŠKA 4×; TURČANOVÁ 4×; KONEČNÁ 4×; GÁJ 4×; BĚLOHLÁVEK 3×; ANDERKOVÁ 3×; ČIŽMÁROVÁ 3×; NEMEŠÁNYOVÁ 3×; ZEMKO 3×; URBANOVIČOVÁ 3×; MUSZELA 3×; ROGOVSKÝ 3×; PACIGOVÁ 3×; VESELKA 3×; SEMAN 3×; GALLIKOVÁ 3×; TOMAŠKO 3×; MATEJOVÁ 3×; JEZERČÁKOVÁ 3×; GABAJ 3×; KRAUS 3×, ...
V obci STARÝ TEKOV (okr. LEVICE) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: HAJKOVÁ 63×; HAJKO 55×; BÁTOVSKÁ 37×; BÁTOVSKÝ 37×; KÚDELOVÁ 31×; ŠUMERAJ 29×; ŠUMERAJOVÁ 28×; KOSORÍNOVÁ 27×; SOLMOŠI 26×; SOLMOŠIOVÁ 26×; HORNIAK 26×; KÚDELA 25×; FABIAN 25×; FABIANOVÁ 25×; LECKÁ 24×; LECKÝ 24×; SENCIOVÁ 23×; HORNIAKOVÁ 23×; KÚDEĽA 20×; KOSORÍN 20×; JANČO 19×; JANČOVÁ 19×; SENCI 18×; JENESOVÁ 17×; KÚDEĽOVÁ 15×; HOSTINSKÁ 14×; ŠEBOVÁ 14×; KOSORIN 12×; HANCKOVÁ 12×; BÉREŠ 12×; BÔŽIK 11×; BÉREŠOVÁ 11×; HRÍBIK 10×; HANCKO 10×; KUPČOVÁ 10×; ŠEBO 10×; KOVÁČ 9×; KUPČA 9×; NESPEŠNÁ 9×; HOSTINSKÝ 9×; ŠTIPKA 8×; BÔŽIKOVÁ 8×; JENES 8×; NICHTOVÁ 8×; ŠVARALOVÁ 8×; KOVÁČOVÁ 8×; PACALA 8×; NESPEŠNÝ 8×; HRÍBIKOVÁ 7×; HRÚZ 7×; NICHTA 7×; HALABUK 7×; HALABUKOVÁ 7×; MARTINKOVÁ 7×; ŠVARAL 7×; IZÁKOVÁ 7×; SLUŠNÁ 7×; PACALOVÁ 7×; HRÚZOVÁ 7×; TRPÍŠKOVÁ 6×; HAVRANOVÁ 6×; PÁLENÍKOVÁ 6×; TRENČIANSKA 6×; KOSORINOVÁ 5×; IŽOLDOVÁ 5×; KOTORA 5×; TRPÍŠKA 5×; ČÍKOŠ 5×; KOTOROVÁ 5×; GRMANOVÁ 5×; ĎUROVSKÁ 5×; RAJECKÁ 5×; BEDNÁRIK 5×; KINČOKOVÁ 5×; GRMAN 5×; GUĽA 5×; TARIŠKOVÁ 4×; MAĎAR 4×; PRADID 4×; ANGLETOVÁ 4×; TANYASI 4×; DÓCI 4×; BEDNÁRIKOVÁ 4×; BÁNSKY 4×; HOMOLA 4×; SVOREŇOVÁ 4×; MARTINKA 4×; POLOVKOVÁ 4×; VASARÁB 4×; KUČERKOVÁ 4×; PRADIDOVÁ 4×; ČÍKOŠOVÁ 4×; MÉSZÁROS 4×; ĎUROVSKÝ 4×; ANGLETA 4×; POLOVKA 4×; BREZINA 4×; SLUŠNÝ 4×; GOCIAN 4×; LELOVSKÝ 4×; BAČÍKOVÁ 4×; HAVRAN 4×; DOROTOVIČ 4×; BAČÍK 4×; DÓKA 4×; SENEŠI 3×; BARANEC 3×; POTOČOVÁ 3×; PALENČÁROVÁ 3×; SENEŠIOVÁ 3×; ZOMBORSKÁ 3×; JELENKOVÁ 3×; KRAJČÍK 3×; PÁLENÍK 3×; POTOČ 3×; MESÁROŠ 3×; HUTTA 3×; POPRACOVÁ 3×; ČÍK 3×; RAUSOVÁ 3×; PRASLIČKOVÁ 3×; GOCIANOVÁ 3×; MÁČAJOVÁ 3×; TIVADAROVÁ 3×; PAPCUN 3×; ŠTIPKOVÁ 3×; MARČOK 3×; TAKÁČOVÁ 3×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum STARÝ BLICH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BARDEJOV
Urbanonymum STARÝ HÁJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 3):
KRUPINA; MOSTOVÁ; TOMÁŠIKOVO
Urbanonymum STARÝ JAROK v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SPIŠSKÉ PODHRADIE
Urbanonymum STARÝ MOST v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SEREĎ
Urbanonymum STARÝ PARTIZÁN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SLIAČ-KÚPELE (SLIAČ)
Urbanonymum STARÝ RAD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MOŠOVCE
Urbanonymum STARÝ TRH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KEŽMAROK
Urbanonymum STARÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
GBELCE

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor