stanica -e -níc ž.
1. miesto, kde zastavuje vlak al. kde sa vypravuje (diaľkový) autobus; budova na tomto mieste vybavená na riadenie dopravy: železničná, autobusová s., hlavná, konečná s., vlak vchádza do s-e
2. pracovisko s vybavením na rozlič. služby verejnosti al. výskum: požiarna s., s. prvej pomoci; meteorologická s.; vysielacia s.; → satelitná s.;
staničný príd.: s-á reštaurácia;
stanička -y -čiek ž. zdrob. k 1
nádražie -žia -ží s. 1. žel. ▶ obvod stanice s koľajovým systémom a s príslušnými zariadeniami na určité prepravné a dopravné účely: zoraďovacie n.; vlakové, železničné n.; nákladné n.; depo na odstavnom nádraží 2. správ. ▶ stanica: hlavné n. správ. hlavná stanica; čakať na autobusovom, vlakovom nádraží správ. čakať na autobusovej, železničnej stanici
stanica miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony: železničná, autobusová stanica, nákladná stanica, prestupná stanica • žel. nádražie (obvod stanice s koľajami a príslušným zariadením) • zastávka (miesto, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy): zastávka električky; vystúpiť na ďalšej stanici, zastávke • hovor. zastar. štácia (Plávka)
stanica, -e, -níc ž.
1. miesto, kde zastavuje vlak al. iný hromadný dopravný prostriedok; ústredná budova i s priľahlými budovami nachádzajúca sa na tomto mieste: železničná stanica. hlavná s., nákladná s.; konečná s., prestupná s.; Rýchlik vchádzal do stanice. (Hor.) Šli spolu k najbližšej stanici. (Jégé)
2. miesto, kde pôsobí. vykonáva svoju činnosť nejaká ustanovizeň. technická služba ap.: požiarna s., hygienicko-epidemiologická s.; strojová a traktorová s.; výskumná s., pokusná s., šľachtiteľská s.; čerpacia s.; meteorologická s., záchytná s. miesto, kde zadržujú opilcov a rušiteľov verejného poriadku; rozhlas. vysielacia s.; televízna s.;
pren. hovor. miesto na stupnici rádiového prijímača. kde možno zachytiť vysielanie príslušnej vysielacej stanice;
3. zastar. pôsobisko. obyč. učiteľa al. farára: Otca prehadzovali zo stanice na stanicu. (Vaj) Radil sa [Tichý] so ženou ohľadom detí, a prichystal sa aj na zmenu stanice. (Taj);
staničný príd.: s-á budova, s-á reštaurácia, s-é hodiny, s-á pokladnica, s-á čakáreň; s. personál, s. dispečer;
stanička, y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) stanica; (bez) stanice; (k) stanici; (vidím) stanicu; (hej) stanica!; (o) stanici; (so) stanicou;
(dve) stanice; (bez) staníc; (k) staniciam; (vidím) stanice; (hej) stanice!; (o) staniciach; (so) stanicami;