Slovenské slovníky

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky; s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

stať¹ -e ž.

1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela); s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

stať ‑e ‑í ž.

stať sa stane stanú staň! stal dok. (prihodiť sa)

stať si, stať stane stanú staň! stal dok. (postaviť sa)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopise • stať (väčší odborný článok): úvodná, novinová stať • štúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdia • príspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevok • poznámka (veľmi krátky článok)

2. p. zložka, časť, ohnivo 1

postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstať • povstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohár • vzpriamiť sa • napriamiť sa • vztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčil • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihli • vzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stolu • hovor.: pozbierať sa • zozbierať sa • hovor. expr.: zviechať sa • schabrať sa • zrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohy • expr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sa • povstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať si • stať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k obloku • zastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňa • zaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniec • popostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvoch • nastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať

stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo

stať si, stať p. postaviť sa 2

stať 1. p. článok 1 2. p. časť

úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní • fragment: fragment eposu • výňatok: výňatok z opery • zlomok: zlomok rukopisu • ukážka: predniesť ukážku z diela • útržok: útržky z rozhovoru, textu • výťah: klavírny výťah • kniž. úlomok: úlomky básne • kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti • pasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románu • partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela • kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu • kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti

zastúpiť 1. urobiť niečo za niekoho • nahradiť • zastať: na porade ma musí niekto zastúpiť, nahradiť; syn ho už v obchode zastúpi, zastane • hovor. expr. zaskočiť: rád zaskočím za chorého kolegu • kniž. substituovať: substituovať neprítomnosť výživných látok • suplovať (nedok.): učiteľ nemôže suplovať rodičov vo všetkom

2. (v spojení so substantívom cesta) zabrániť v ďalšej chôdzi, pren. aj v inej činnosti • postaviť sa • stať si (do cesty): zvedavcom zastúpili cestu, postavili sa do cesty • zastať • zahatať • prekaziť • prekrížiť • skrížiť (cestu): nerátal som, že mi dakto prekríži, skríži cestu za mojím cieľom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

stať sa, stane sa, stanú sa, stal sa, rozk. staň sa dok.

1. (z koho, z čoho; kým, čím, akým) nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejakým, prejsť do istého stavu: Stal sa z teba statočný, poriadny človek. (Kal.) Aký pekný, urastený človek sa z neho stal. (Gráf) Cez noc sa stal milionárom. (Jaš.) V detstve stala som sa samotárkou. (Fig.) Stať sa strelcom nie je taká jednoduchá vec. (Zúb.) Po revolúcii sa stal učiteľom. (Jil.) [Surinský] sa stal strediskom celej spoločnosti. (Vaj.) Táto príhoda stane sa príčinou hotovej vojny. (Ráz.) Stala sa vážnou, zádumčivou. (Čaj.); hovor. toto sa stalo módou obľúbeným, módnym;

2. (komu i bezpredm.) prihodiť sa, udiať sa, porobiť sa: stala sa mu nehoda; nešťastie sa mu stalo; niečo zlého sa mu stalo; Čo sa mi môže horšieho stať? (Zúb.) Stalo sa, že vietor otvoril klietku. (Taj.) Čo sa stalo, zle sa stalo. (Kuk.) Dobre sa jej stalo. Takto jej bude ľahšie. (Bedn.) On hýbal rukou, akoby sa nič nebolo stalo. (Urb.) Nič vážneho sa mu nestalo. (Bedn.) Čo sa stalo, už sa neodstane. (úsl.)

● nič sa nestalo replika na ospravedlnenie niekoho;

3. uskutočniť sa, udiať sa: Verila, že po modlitbách stane sa zázrak. (Fig.) A tak sa aj stalo, na druhý deň ho už vrátil. (Taj.) V spálni sa stala tiež príjemná premena. (Vaj.); stalo sa mu po chuti, po vôli; stala sa mu krivda, škoda

● hovor. neos. stalo sa nedá sa nič robiť; rado sa stalo replika na ďakovanie;

4. nastať, vzniknúť, urobiť sa: V izbe sa stala tma. (Kuk.) I zvada i bitka stala sa v jednom okamihu. (Kal.) Poriadok musí sa stať jednako niekedy. (Tim.) Naraz sa jej stalo akosi smutno (Kuk.) zosmutnela;

nedok. stávať sa

stať si i stať, stane, stanú, stal, rozk. staň dok.

1. (kam) zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: s. si do kruhu, do radu, do frontu; s. si na prsty, na špičky nôh; [Dievčatko] stalo si k obloku. (Janč.) Stal som si do dvier, aby ma previalo. (Taj.) Stal si naprostred cesty, rozkročmo. (Urb.) Stali sme si na roh a čakali. (Kuk.) Beta stane na dlhšiu nohu. (Tim.) Stane pred zrkadlo. (Ráz.); s. niekomu do cesty znemožniť mu ísť ďalej, pokračovať v ceste; pren. Za právo chudoby stal každý chlap do chlapa (Pláv.) povstal. Chladný pot stal mu na čelo (Dobš.) vystúpil, oblial ho.

● s. (si) medzi niekoho pridať sa k niekomu, zaradiť sa medzi niekoho: Medzi renegátov nikdy nestane. (Šolt.) Tomáš, nestal by si medzi nás? (Ráz.); s. si k veslu (Hor.) ujať sa vedenia, začať riadiť niečo; s. si na stranu niekoho zastať sa niekoho: Vedel si stať na stranu potláčaných. (Chorv.); zastar. s. u niekoho do služby, do roboty začať slúžiť, pracovať; Šli a stali za vojakov (Dobš.) vstúpili do vojska. Turčín mladý so starkou stal do vady (Chal.) začal sa vadiť. Stane si s ním do príbuzenstva (Šolt.) vstúpi s ním do príbuzenstva.

2. kniž. zastať, zastaviť sa: Pán ako stĺp stane. (J. Kráľ) Čo to? — stanú zarazene. (Ráz.) Raz stanú nado mnou jak nad zlomeným klasom. (Rúf.)

stať, -te ž.

1. kratší literárny útvar (obyč. s odborným obsahom), článok: polemické s-e, publicistické s-e;

2. uzavretá, ucelená časť väčšieho literárneho diela, kapitola: úvodná, záverečná s.; Pri výcviku prebrali stať o poplachu. (Sev.)

3. les. osnova celého jedného obmýtia pri určitých zariaďovacích metódach;

staťový príd. k 3: s-á sústava spôsob časovej a priestorovej úpravy lesného hospodárstva

Morfologický analyzátor

stať dokonavé sloveso
(ja) stanem VKdsa+; (ty) staneš VKdsb+; (on, ona, ono) stane VKdsc+; (my) staneme VKdpa+; (vy) stanete VKdpb+; (oni, ony) stanú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) stal VLdsam+; (ona) stala VLdsaf+; (ono) stalo VLdsan+; (oni, ony) stali VLdpah+;
(ty) staň! VMdsb+; (my) staňme! VMdpa+; (vy) staňte! VMdpb+;
(nejako) stanúc VHd+;

stať podstatné meno, ženský rod

(jedna) stať; (bez) state; (k) stati; (vidím) stať; (hej) stať!; (o) stati; (so) staťou;

(štyri) state; (bez) statí; (k) statiam; (vidím) state; (hej) state!; (o) statiach; (so) staťami;

Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať)

z r. 2000^*.

stanúť p.
stať

stať sa, vsl
stanúť sa dk
1. nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejaký, prejsť do istého stavu: žena se stala towaryssom Judassowym, nebo se obesyla na rebryku wo dwore p. ľupča 1679; my nuzni poddani josagu drenčanskeho od davnych časuv byli sme se sirotkami stali drienčany 1683 lp; takim gazdom gest, ze gemu tu okolo rowen neny, ze zarobku pak on by nemohel takim gazdom se staty pukanec 1787; a ga se stanem mnichem v klastore a ty zustaness cundra ve dvore kc 1791
• a my Wassim Milostiam za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane h. beňadik 1584 vám vyhovie
2. komu i bezpredm prihodiť sa, porobiť sa, udiať sa: pakly by se to nestalo, musil bich to wznesty na toho najbach 1460 e; on obdrzy swe penize, czoz gest dal, za tu kupi aneb na pogiczku wedle swey bozby, yakz se kolwiek kradmo stalo žk 1473; ktera zmluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy p. ľupča 1540; za dobrey pameti Laczlawa Ssyly stal se gest poradne thestamenth pred lydmi hodnowernimi l. trnovec 1556; o smrtj Samuel Erssekoweg newiem nic, yako se stala krupina 1643; žebi pani sirotni na dwe gednake čžastky meczi timi dwoma sirotami rozdelili, žebi ani gedneg ani druheg kriwda se nestanula prešov 1696; y to wyznawa fatens, že času toho, kdy zagimanya se stalo tychže owgecz liptov 1732; ya, weru, nedam, nebo kosa ge ostra, lachko bi sa mohlo nečo stat n. mesto n. v. 1746
• co se stalo, to se stalo sin 1678 čo sa stalo, sa neodstane, darmo plakať za rozliatym mliekom
3. zrazu, náhle nastať, vzniknúť, urobiť sa; strhnúť sa: za času richtarstwi Gyrika Hanna stal se nasylny wietor a priwal wichorny p. ľupča 1566 strhol sa; s tých dwacatj toljarj že se pre ne zlost stala lietava 1684; w ktereho dome stane se ohen, za pokutu položy 12 Rfl b. štiavnica 1697 e; a wiďel Bůh wssecký weci které stworil a byli welmy dobré. Y stal sa wečer a ráno deň ssésty kb 1757;
stávať sa ndk k 1: ten (hriech), w kterem se počjname a stawame se hrjssnj z hrjssnjch rodičuw zplozeny lka 1736; śe ja tak pevnye utsesznim sztavám u Kristusovém svetém tzelu i krivi mca 1750; stawa se take mutne a wlačkowite wino pr 18. st
• kdo blaznu prst dawa, bezprstý se stawa (o poučení); welmy se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (o namyslenosti) sin 1678; k 2: a to se stawa po dessatky, gestli dessatnik nechcze wzyti od nieho žk 1473; ale stawa se gjm to, co y biskupum a židowskemu pokoleny se stalo wo 1670; velkým pánom se to stává, že jim zelhat se pridává pch 17.–18. st; gestly by se pak, čuo se nekdy stawa, y prytreffylo záborie 1714; kdo komu dobru radu dáwa, tomu sa naylepssy stáwa mp 1718; k 3: tak sa stawa y podnes, že welike cysarowne a kralowne toho se (smrti pri pôrode) odrecy nemohau ags 1708; zakona vstanowitel na to pozorowal, co se obyčagně stáwa mp 1718; k 4: že skrze mlynara w Gedlowe huore welyka sskoda se stawa šš 1610; hrjch sice w okamženj stáwa se a pomina, ale mezjtim hressycj wražedlnjkem dussy sweg zustawa sk 1697; takže mnohokrat s tych weci mnoho zlorečeny, materowany, strelowany, ba ano y bitky se stawaly kláštor p. z. 1724

stať, vsl
stanúť dk
1. kam, k čomu zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: ocza sweho nehal a od neho odiduwse, k swemu warstatu stal s. ľupča 1730; tis (Ježiš) pomotz moja, mnye nyeopustsaj, sztany pri mnye dž 1752; ten Jesus sztanól pred Bohom nam posztrednykom i ku nám prereknól z tim szlovom hps 1752; wczil mu stan za chrbet a chit ho obidwuma rukamj za golljer ca 1780; když měl král prigjt, do frontu (vojaci) sy stali mkh 1799
2. ku komu akým náb vyrovnať sa niekomu v niečom: Usál na szebe (Ježiš) szpravodlyivu tslovetsu dusu i tzelo, k nám vsitkém rovnim sztanól, okrem hrécha; bo on taki ten, chtori ból, i takim sztanól, jaki nyeból, preto jeszt lyem jedná oszoba mca 1750; to nemluvnyátko barz motznim sztalo, nyeprátzelyov polámalo hps 1752
o Panye, kedz já prachom sztanu, jak já tze vichvalyatz budu dž 1752 zomriem
3. začať nej. činnosť (rečou al. inak): ale Pán pustil weliky wétr na more y stala búrka weliká na mori kb 1756; nedaleko gezero gest Pilata nazvane, do kterého čožkoly uhodiss, hnedky welyka búrka stane krp 1760; nato stali prisahac abov 18. st lp
4. kde, za čo nastúpiť do služby, zamestnať sa u niekoho: kdyz ktery včzen k mistrowi stane, ma cechmister gemu pekne naučzeny dat, gak se ma sprawowat ca 1675; potom ale w Gyongyesy stanuce do wogny, wrchnosty odpisal prievidza 1796; pojdem do Trnavy, stanem za husára ad 18. st
o do žgarskeho mlina prigduce, tam za towarissa stal sluzjt l. mikuláš 1762 začal pracovať
5. kým vziať na seba niečo, stať sa niekým: jako on (Ježiš) sztanól tslovekom?; tsom on (Boh) Ottzom nasim sztanól prék Kristusa; alye Jesus Kristus, nász z nyim pomerél, tslovekom sztanól i chrechu zlomu konyetz vrobél hps 1752
6. (na čom) zotrvať, zostať: Anycska moga mila, uss ty y pred Bohom y pred swetom odpustim, sse si my urobila tim swinam. Nech uss na tom stane, len uss aby my nazatim nekapalo, gestly sy prichowam trenčín 1735 e; item prišli odpoludni, stanuli toti na noc janovík 18. st lp
7. čo komu byť dostatočný, stačiť niekomu: však ale tento plat furmanovi na strovu nestane na taku cestu čičmany 1771 lp
8. na čom obstáť pred niekým: gestli ty mne bidnemu (:neg:) na pomoci nebudess, gako na tym strassnim sude Bozskym stanem? bd 1768
o do utzekányá nyeprátzelyów mich zplasis, nyitsim sztanu v rukoch tvojich dž 1752 neobstoja, rozprášiš ich
9. zastať, zastaviť sa: w Betleme (hviezda) zgewne stala, tam dum prstem ukazala kk 1709; gako nablížili sa k sebe, i táto tamtú, i tamtá túto za strašidlo držíce, stali bu 1795;
stávať ndk k 1: (rajtári) welmi těžce a nesnadno w obuwych swých choďjtj možu, takže sotwi krok za krokem stawagu mp 1718 sa udržia, obstávajú na nohách; centurio: po stu ďeljm, po stu merám, čitám, stawám ks 1763; k 3: kde jse z ohnem práca vykonáva, teda ma jedna druhu až do šiestej hodiny večernej očekavati a prvej nepodpalovati neb ohen nestavatí mb 1759; k 5: parcus in aedificando: maló stawá ks 1763; k 9: kdiž ručnice stavat nekce ca 1647 fungovať