Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky; s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

stať¹ -e ž.

1. (väčší odb.) článok: publicistická s., zborník s-í

2. ucelená časť (väčšieho) textového celku: záverečná s. (diela); s. o kultúre (napr. v encyklopédii)

stať si stane si stanú si staň si! stal si stanúc si stanie si, stať stane stanú staň! stal stanúc stanie dok.

stať -te -tí ž. (článok)

stať sa, stane sa, stanú sa, stal sa, rozk. staň sa dok.

1. (z koho, z čoho; kým, čím, akým) nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejakým, prejsť do istého stavu: Stal sa z teba statočný, poriadny človek. (Kal.) Aký pekný, urastený človek sa z neho stal. (Gráf) Cez noc sa stal milionárom. (Jaš.) V detstve stala som sa samotárkou. (Fig.) Stať sa strelcom nie je taká jednoduchá vec. (Zúb.) Po revolúcii sa stal učiteľom. (Jil.) [Surinský] sa stal strediskom celej spoločnosti. (Vaj.) Táto príhoda stane sa príčinou hotovej vojny. (Ráz.) Stala sa vážnou, zádumčivou. (Čaj.); hovor. toto sa stalo módou obľúbeným, módnym;

2. (komu i bezpredm.) prihodiť sa, udiať sa, porobiť sa: stala sa mu nehoda; nešťastie sa mu stalo; niečo zlého sa mu stalo; Čo sa mi môže horšieho stať? (Zúb.) Stalo sa, že vietor otvoril klietku. (Taj.) Čo sa stalo, zle sa stalo. (Kuk.) Dobre sa jej stalo. Takto jej bude ľahšie. (Bedn.) On hýbal rukou, akoby sa nič nebolo stalo. (Urb.) Nič vážneho sa mu nestalo. (Bedn.) Čo sa stalo, už sa neodstane. (úsl.)

● nič sa nestalo replika na ospravedlnenie niekoho;

3. uskutočniť sa, udiať sa: Verila, že po modlitbách stane sa zázrak. (Fig.) A tak sa aj stalo, na druhý deň ho už vrátil. (Taj.) V spálni sa stala tiež príjemná premena. (Vaj.); stalo sa mu po chuti, po vôli; stala sa mu krivda, škoda

● hovor. neos. stalo sa nedá sa nič robiť; rado sa stalo replika na ďakovanie;

4. nastať, vzniknúť, urobiť sa: V izbe sa stala tma. (Kuk.) I zvada i bitka stala sa v jednom okamihu. (Kal.) Poriadok musí sa stať jednako niekedy. (Tim.) Naraz sa jej stalo akosi smutno (Kuk.) zosmutnela;

nedok. stávať sa

stať si i stať, stane, stanú, stal, rozk. staň dok.

1. (kam) zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: s. si do kruhu, do radu, do frontu; s. si na prsty, na špičky nôh; [Dievčatko] stalo si k obloku. (Janč.) Stal som si do dvier, aby ma previalo. (Taj.) Stal si naprostred cesty, rozkročmo. (Urb.) Stali sme si na roh a čakali. (Kuk.) Beta stane na dlhšiu nohu. (Tim.) Stane pred zrkadlo. (Ráz.); s. niekomu do cesty znemožniť mu ísť ďalej, pokračovať v ceste; pren. Za právo chudoby stal každý chlap do chlapa (Pláv.) povstal. Chladný pot stal mu na čelo (Dobš.) vystúpil, oblial ho.

● s. (si) medzi niekoho pridať sa k niekomu, zaradiť sa medzi niekoho: Medzi renegátov nikdy nestane. (Šolt.) Tomáš, nestal by si medzi nás? (Ráz.); s. si k veslu (Hor.) ujať sa vedenia, začať riadiť niečo; s. si na stranu niekoho zastať sa niekoho: Vedel si stať na stranu potláčaných. (Chorv.); zastar. s. u niekoho do služby, do roboty začať slúžiť, pracovať; Šli a stali za vojakov (Dobš.) vstúpili do vojska. Turčín mladý so starkou stal do vady (Chal.) začal sa vadiť. Stane si s ním do príbuzenstva (Šolt.) vstúpi s ním do príbuzenstva.

2. kniž. zastať, zastaviť sa: Pán ako stĺp stane. (J. Kráľ) Čo to? — stanú zarazene. (Ráz.) Raz stanú nado mnou jak nad zlomeným klasom. (Rúf.)

stať, -te ž.

1. kratší literárny útvar (obyč. s odborným obsahom), článok: polemické s-e, publicistické s-e;

2. uzavretá, ucelená časť väčšieho literárneho diela, kapitola: úvodná, záverečná s.; Pri výcviku prebrali stať o poplachu. (Sev.)

3. les. osnova celého jedného obmýtia pri určitých zariaďovacích metódach;

staťový príd. k 3: s-á sústava spôsob časovej a priestorovej úpravy lesného hospodárstva

stanúť p. stať

stať sa, vsl stanúť sa dk
1. nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejaký, prejsť do istého stavu: žena se stala towaryssom Judassowym, nebo se obesyla na rebryku wo dwore (P. ĽUPČA 1679); my nuzni poddani josagu drenčanskeho od davnych časuv byli sme se sirotkami stali (DRIENČANY 1683 LP); takim gazdom gest, ze gemu tu okolo rowen neny, ze zarobku pak on by nemohel takim gazdom se staty (PUKANEC 1787); a ga se stanem mnichem v klastore a ty zustaness cundra ve dvore (KC 1791)
F. a my Wassim Milostiam za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane (H. BEŇADIK 1584) vám vyhovie
2. komu i bezpredm prihodiť sa, porobiť sa, udiať sa: pakly by se to nestalo, musil bich to wznesty na toho (NAJBACH 1460 E); on obdrzy swe penize, czoz gest dal, za tu kupi aneb na pogiczku wedle swey bozby, yakz se kolwiek kradmo stalo (ŽK 1473); ktera zmluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy (P. ĽUPČA 1540); za dobrey pameti Laczlawa Ssyly stal se gest poradne thestamenth pred lydmi hodnowernimi (L. TRNOVEC 1556); o smrtj Samuel Erssekoweg newiem nic, yako se stala (KRUPINA 1643); žebi pani sirotni na dwe gednake čžastky meczi timi dwoma sirotami rozdelili, žebi ani gedneg ani druheg kriwda se nestanula (PREŠOV 1696); y to wyznawa fatens, že času toho, kdy zagimanya se stalo tychže owgecz (LIPTOV 1732); ya, weru, nedam, nebo kosa ge ostra, lachko bi sa mohlo nečo stat (N. MESTO n. V. 1746)
F. co se stalo, to se stalo (SiN 1678) čo sa stalo, sa neodstane, darmo plakať za rozliatym mliekom
3. zrazu, náhle nastať, vzniknúť, urobiť sa; strhnúť sa: za času richtarstwi Gyrika Hanna stal se nasylny wietor a priwal wichorny (P. ĽUPČA 1566) strhol sa; s tých dwacatj toljarj že se pre ne zlost stala (LIETAVA 1684); w ktereho dome stane se ohen, za pokutu položy 12 Rfl (B. ŠTIAVNICA 1697 E); a wiďel Bůh wssecký weci které stworil a byli welmy dobré. Y stal sa wečer a ráno deň ssésty (KB 1757); stávať sa ndk k 1: ten (hriech), w kterem se počjname a stawame se hrjssnj z hrjssnjch rodičuw zplozeny (LKa 1736); śe ja tak pevnye utsesznim sztavám u Kristusovém svetém tzelu i krivi (MCa 1750); stawa se take mutne a wlačkowite wino (PR 18. st)
F. kdo blaznu prst dawa, bezprstý se stawa (o poučení); welmy se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (o namyslenosti) (SiN 1678); k 2: a to se stawa po dessatky, gestli dessatnik nechcze wzyti od nieho (ŽK 1473); ale stawa se gjm to, co y biskupum a židowskemu pokoleny se stalo (WO 1670); velkým pánom se to stává, že jim zelhat se pridává (PCh 17.-18. st); gestly by se pak, čuo se nekdy stawa, y prytreffylo (ZÁBORIE 1714); kdo komu dobru radu dáwa, tomu sa naylepssy stáwa (MP 1718); k 3: tak sa stawa y podnes, že welike cysarowne a kralowne toho se (smrti pri pôrode) odrecy nemohau (AgS 1708); zakona vstanowitel na to pozorowal, co se obyčagně stáwa (MP 1718); k 4: že skrze mlynara w Gedlowe huore welyka sskoda se stawa (ŠŠ 1610); hrjch sice w okamženj stáwa se a pomina, ale mezjtim hressycj wražedlnjkem dussy sweg zustawa (SK 1697); takže mnohokrat s tych weci mnoho zlorečeny, materowany, strelowany, ba ano y bitky se stawaly (KLÁŠTOR p. Z. 1724)

stať, vsl stanúť dk
1. kam, k čomu zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: ocza sweho nehal a od neho odiduwse, k swemu warstatu stal (S. ĽUPČA 1730); tis (Ježiš) pomotz moja, mnye nyeopustsaj, sztany pri mnye (DŽ 1752); ten Jesus sztanól pred Bohom nam posztrednykom i ku nám prereknól z tim szlovom (HPS 1752); wczil mu stan za chrbet a chit ho obidwuma rukamj za golljer (CA 1780); když měl král prigjt, do frontu (vojaci) sy stali (MKH 1799)
2. ku komu akým náb vyrovnať sa niekomu v niečom: Usál na szebe (Ježiš) szpravodlyivu tslovetsu dusu i tzelo, k nám vsitkém rovnim sztanól, okrem hrécha; bo on taki ten, chtori ból, i takim sztanól, jaki nyeból, preto jeszt lyem jedná oszoba (MCa 1750); to nemluvnyátko barz motznim sztalo, nyeprátzelyov polámalo (HPS 1752)
L. Panye, kedz já prachom sztanu, jak já tze vichvalyatz budu (DŽ 1752) zomriem
3. začať nej. činnosť (rečou al. inak): ale Pán pustil weliky wétr na more y stala búrka weliká na mori (KB 1756); nedaleko gezero gest Pilata nazvane, do kterého čožkoly uhodiss, hnedky welyka búrka stane (KrP 1760); nato stali prisahac (ABOV 18. st LP)
4. kde, za čo nastúpiť do služby, zamestnať sa u niekoho: kdyz ktery včzen k mistrowi stane, ma cechmister gemu pekne naučzeny dat, gak se ma sprawowat (CA 1675); potom ale w Gyongyesy stanuce do wogny, wrchnosty odpisal (PRIEVIDZA 1796); pojdem do Trnavy, stanem za husára (AD 18. st)
L. do žgarskeho mlina prigduce, tam za towarissa stal sluzjt (L. MIKULÁŠ 1762) začal pracovať
5. kým vziať na seba niečo, stať sa niekým: jako on (Ježiš) sztanól tslovekom?; tsom on (Boh) Ottzom nasim sztanól prék Kristusa; alye Jesus Kristus, nász z nyim pomerél, tslovekom sztanól i chrechu zlomu konyetz vrobél (HPS 1752)
6. (na čom) zotrvať, zostať: Anycska moga mila, uss ty y pred Bohom y pred swetom odpustim, sse si my urobila tim swinam. Nech uss na tom stane, len uss aby my nazatim nekapalo, gestly sy prichowam (TRENČÍN 1735 E); item prišli odpoludni, stanuli toti na noc (JANOVÍK 18. st LP)
7. čo komu byť dostatočný, stačiť niekomu: však ale tento plat furmanovi na strovu nestane na taku cestu (ČIČMANY 1771 LP)
8. na čom obstáť pred niekým: gestli ty mne bidnemu (:neg:) na pomoci nebudess, gako na tym strassnim sude Bozskym stanem? (BD 1768)
L. do utzekányá nyeprátzelyów mich zplasis, nyitsim sztanu v rukoch tvojich (DŽ 1752) neobstoja, rozprášiš ich
9. zastať, zastaviť sa: w Betleme (hviezda) zgewne stala, tam dum prstem ukazala (KK 1709); gako nablížili sa k sebe, i táto tamtú, i tamtá túto za strašidlo držíce, stali (BU 1795); stávať ndk k 1: (rajtári) welmi těžce a nesnadno w obuwych swých choďjtj možu, takže sotwi krok za krokem stawagu (MP 1718) sa udržia, obstávajú na nohách; centurio: po stu ďeljm, po stu merám, čitám, stawám (KS 1763); k 3: kde jse z ohnem práca vykonáva, teda ma jedna druhu až do šiestej hodiny večernej očekavati a prvej nepodpalovati neb ohen nestavatí (MB 1759); k 5: parcus in aedificando: maló stawá (KS 1763); k 9: kdiž ručnice stavat nekce (CA 1647) fungovať

stávať, stávať sa p. stať, stáť¹