stačiť bud. bude stačiť/postačí nedok. i dok.
1. vyhovovať, vyhovieť požiadavkám, byť dosť, postačovať, postačiť: toľko jedla, peňazí mu s-í, s-í mu málo
2. mať dosť sily, schopnosti, vládať, vystačiť: je starý, už na všetko nes-í; mužstvo s-lo na vyspelého súpera
3. mať dosť času na niečo, stihnúť: ešte s-l odskočiť, do večera s-í navariť
4. nezost(áv)ať pozadu, ísť zarovno (v chôdzi, práci ap.): v behu mu s-í, s. mladším v robote
● beží, usiluje sa ap., čo mu sily s-ia veľmi
stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého
2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel
3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť
stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiť • mať čas • mať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy
2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúť • dostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihneš • zachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v hore • chytiť • dochytiť: ešte som poštára (do)chytil • stretnúť: stretlo ho nešťastie • zájsť • prikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc
3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť
4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3
vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiť • môcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačí • dokázať • postačiť • vystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnými • zastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvo • arch. dolieť • ľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiť • zastar. vládať sa (Tajovský)
stačiť, -í, -ia, bud. bude stačiť i postačí nedok. i dok.
1. (komu i bezpredm.) byť svojimi vlastnosťami (svojím množstvom, veľkosťou, rozmermi, kvalitou ap.) vyhovujúci, vhodný na isté ciele, zodpovedať istým požiadavkám, dostačovať, byť dosť: peniaze mu stačia na nákup; istá dávka lieku stačí; Majú zemiaky, majú kapustu a koľko-toľko zrna. A to im stačí. (Fr. Kráľ) Vyflámovali ste sa do vôle, na niekoľko dní vám to azda stačí. (Ráz.) Mal na sebe zimný kabát, ale istotne po mladšom bratovi, lebo aj plecia mu sťahoval, ani rukávy mu nestačili. (Švant.) Ja som vždy poruke, na mňa stačí kývnuť. (Žáry) Kde im to len stačí ešte i na klobúky? (Al.)
2. (na čo, s neurč. i bezpredm.) byť schopný splniť, zvládnuť nejakú úlohu, mať dosť síl, prostriedkov ap. na vykonanie niečoho: Ako ten môj ľud úbohý toľko bied unášať stačí? (Vaj.) Svojimi [rukami] už na všetko nestačil. (Švant.) (Hanka) beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ) Chlapci spievajú, čo im hrdlá stačia. (Min.) Rozkázal poháňať kone, ako im para stačí. (Jes-á) Detské žiale zakaždým stačí utíšiť blyšťavý peniažtek. (Fig.) Bol rád, že stačil zaplatiť lístok na loď. (Tat.) Ak myslíš, že by som aj na to stačila, dobre. (Bedn.) Samotný nestačil by odolávať otcovi. (Al.) Popíjal nápoje, na ktoré nestačili hostia. (Ondr.) Tu sa na nejaké mazny proste nestačí (Ráz.) nieto na ne času; mužstvo stačilo na svojho súpera bolo mu rovnocenným súperom;
3. (s neurč.) stihnúť urobiť niečo: Ledva sme stačili priskočiť k oknám, už popred ne mihali sa koče. (Fig.) Do večera stačila ešte zmiesť zo stien čiernu pavučinu. (Švant.) Ešte stačil vydať zúfalý zvierací rev, potom naňho dopadla ťažká postava. (Min.)
4. (komu i s kým) ísť zarovno s niekým, vyrovnať sa niekomu v chôdzi, v práci ap., udržovať s niekým krok: Darmo. strýko preplietali starými nohami, nie a nie jej stačiť. (Zgur.) Poskakoval za Bernardom, lebo mu nestačil. (Švant.) Musím i ja stačiť s ľuďmi, ktorí menia toto údolie. (Bedn.)