Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stŕpnuť -e -u -pol dok.

1. stať sa meravým, zmeravieť, zdrevenieť: nohy, ruky mu s-li; zuby mu s-li po niečom kyslom, trpkom ap.; s-tie šije

2. zľaknúť sa, zaraziť sa, zmeravieť: s. od ľaku, údivu; s-l nad takým činom;

nedok. stŕpať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stŕpnuť ‑e ‑u ‑pol dok.

stŕpnuť -pne -pnu -pni! -pol -pla -pnuc -pnutý -pnutie dok.

naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromelizmeravieťznehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybnelistuhnúťstŕpnuťkniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕplaokľavieťskľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

2. p. ochromiť 1


stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

p. aj naľakať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stŕpať, -a, -ajú nedok.

1. stávať sa meravým, meravieť, trnúť, tŕpnuť: Necíti chvenie, iba divú úzkosť, z ktorej mu stŕpali čeľuste. (Bod.)

2. triasť sa, otriasať sa: Pilier nechce ísť do zeme, stŕpa. (Kuk.) [Horička] striasa sa, stŕpa. (Pláv.) Ide krokom a hlava mu stŕpa. (Jaš.)

3. mať obavy, obávať sa, trnúť, tŕpnuť, meravieť od strachu: Ja som strpala, bála sa o matku. (Fig.) Ja stŕpam a strachujem sa vždy o ňu, keď ju vyprevádzam v zime do školy. (Šolt.) Čakala a stŕpala, či ju zbadá, až pôjde pomimo. (Chrob.);

opak. stŕpavať, -a, -ajú;

dok. stŕpnuť


stŕpnuť, -ne, -nu, -pol dok.

1. stať sa meravým, strnutým, stŕpnutým, zmeravieť, strnúť, zdrevenieť: stŕpli mi ruky, nohy, zuby; Keď mu stŕpol driek, vyvrátil sa naznak na seno. (Pláv.) Celé telo mu stŕplo. (Bedn.) A na staré dni, keď ti žily stŕpnu, tiež aby si pamätal. (Taj.) Na chvíľu som stŕpol ako kameň. (Červ.)

2. zľaknúť sa, podesiť sa, užasnúť, zaraziť sa, zmeravieť, strnúť: Stŕpla som v ľaku. (Zel.) Keď videl na nich kráľov podpis, od údivu stŕpol. (Fab.) Stŕpla som aj nad tým menom, lebo som ho už vyše roka nepočula. (Bedn.); pren. bás. Hvizdom hora stŕpla v čude, kto to také nôty hudie. (Pláv.)

3. expr. znehybnieť, zastať, ostať na jednom mieste, zastaviť sa: Čas akoby zastal, stŕpol, neutekal. (Pláv.) Člny stŕpnu a postavy z nich sa odrazu rozsypú na všetky strany do vody. (Gráf) Kto prejde ponad bariny prepadlé, kde každá riečka stŕpne. (Brez.); pren. Hneď mu úsmev stŕpol. (Fig.) prestal sa smiať;

nedok. stŕpať


tŕpnuť, -ne, -nu, -pol nedok.

1. (o tele a údoch) stávať sa stŕpnutým, meravým, drevenieť, tuhnúť, meravieť: telo mi tŕpne, ruky, nohy, údy (mu) tŕpnu; zuby tŕpnu; Voda studená, ľadová, až žily tŕpnu. (Taj.); pren. Počúvala moje čítanie a tŕpla obdivom (Jes-á) prejavovala obdiv, žasla.

2. (nad čím, pred čím, o čo, o koho, bezpredm. i so spoj. že, či, aby) obávať sa, báť sa, strachovať sa: Slováci tŕpli nad osudom svojich hraníc. (Urb.); t. o svoju budúcnosť; t. strachom, obavou, hrôzou; Tomáš tŕpol, že idú neskoro. (Zúb.) Začal som tŕpnuť, či nebude neskoro. (Král.) Janko tŕpne, aby sa odrazu nezjavili (mamenka) vo dverách. (Ráz.-Mart.);

dok. stŕpnuť

stŕpnuť dk
1. stať sa meravým, strnulým, stŕpnutým, zdrevenieť: když strpňe ud popaleny y citliwost trati (GŠ 1758); ta ryba weliku zlost w sebe ma, nebo když gu rybar polapi a chiti, ona zlosti swogeg do ruki geho popusti, až mu cela ruka tak strpňe, že gu udržeti nemuže a musy gu z ruki pustiti (GK 1779); kulcha kwonj, kdis sebe lebo kopito w cestach otlče, lebo dluho w mastali stogjce do nwoch swich mnoho zgjdenich wlchkosti, oklawne a strpňe (PR 18. st)
2. zľaknúť sa, zmeravieť: (ľudia) widic zle priležitosti, w kterych w swete žili, strpnu w srdcy, když poznagu, že blisko nich bili (GŠ 1758); do pekla strčen budess, kterykolwek na tebe pozre, strpnu (SJ 18. st)
F. gestli budess syna maznat, k strachu ťe prinutu, gak se budess s ňim zihrawat, srdce twe zarmuťi, neusmiweg se ku ňemu, prigde w leta swoge, uwidiss ho zle čyňiti, strpnu zuby twoge (GV 1755) o následkoch zlej výchovy dieťaťa; -ňovať ndk k 2: adstupeo: strpňugem, lakám se (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu