Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.

1. zatlčením klincov spojiť, zhlobiť, zbiť: s. dve dosky (dovedna)

2. takto zhotoviť, zhlobiť, zbiť: s. lavicu

3. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, zmlátiť: s-li ho do krvi;

nedok. k 1, 2 stĺkať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stĺcť stlčie stlčú stĺkol dok.

stĺcť stlčie stlčú stlč! stĺkol stĺkla stlčúc stlčený stlčenie dok.

pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


stĺcť p. zbiť 1–3


stĺcť sa p. pobiť sa


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

p. aj urobiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stĺcť, stlčie, stlčú, stĺkol dok.

1. (čo, čo z čoho) tlčením, pritlčením zhotoviť, spojiť dovedna, dať dokopy, zhlobiť, zbiť: s. niečo z dosák; s. posteľ, debnu, lavicu; Brvná stlčieme, tehly medzi ne a izbietka je raz-dva hotová. (Zgur.); pren.: Potom jedno štyri stĺkli hlavy dovedna, zvedavé a obveselené (Tim.) utvorili hlúčok, začali si šuškať. Obyčajne stĺkol partiu na biliard (Kuk.) utvoril, zohnal, pozháňal.

2. expr. (koho) zbiť, nabiť, zmlátiť: Deti, čo nevydržali tíško stáť, zavše aj stĺkla. (Zúb.) Ak počujem ja túto pieseň raz len ešte, tak zmlátim, stlčiem vás tu všetkých. (Ráz.-Mart.)

3. (čo) tlčením rozbiť, zničiť, zbiť: Kamenec stlčie vinicu. (Kuk.)

4. zried. s. maslo po zmútení utľap. kať, utĺcť (topárkou);

nedok. k 1, 4 stĺkať


stĺkať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo z čoho) tlčením, pritĺkaním zhotovovať, dovedna spájať, zbíjať: s. debnu, s. policu, s. niečo klincami;

pren. expr. robiť, tvoriť: Veršotepec akýsi, čo stĺkaš básničky. (Karv.) Ešte stĺka Kerský svoju Kolumbiádu? (Vaj.)

2. zried. (čo) ubíjať dohromady, do jednej masy: s. zmútené maslo (Tim.);

3. expr. zried. (o čo) prosiť, drankať niečo: Stĺkali ste o groš. (Žáry);

dok. k 1, 2 stĺcť

stĺcť [stĺ-, stlú-] dk
1. čo tlčením rozbiť, roztĺcť, rozdrviť, zničiť niečo: borowycžna gadra a čerstwa, prwe nežli by zdrewnela, ztlucy a w sladkem wyne waryty a pity (LR1 17. st); dussnotu, kassel, prsuw tesskost, zreny, bobek stlucy a prach smiesity s medem a z zazworem a gesty, zapuczuge (HL 17. st); (Nabuchodonozor) wynesel odtud wssecky poklady chrámu Božiho a stlukl wssecky nádoby zlaté (MP 1718); wssetky pohanky, prosa, ssočzowicze nam dočzista stlukel (príval) a wniwečz obratil (V. KOLAČÍN 1721 E) zbil (o daždi); nekterá bili klasi s pewného obilj opaluwané stlčené w olegi (BPr 1787); wezmi zagači sadlo a stluč geg w starem sadle (RG 18. st);
x. pren ma biti powolan kazatel a slowa Božiho rozhlassitel, kterehossto hlas gako negaky mlat zatwrdile skaly, to gest srdca lidske, abi stlukel (MS 1758) obrátiť ľudí k lepšiemu životu
F. s. obruče dať dolu putá, sňať putá: vlastňú zas rukú mophti obruče jeho (:Renaita:) ztlkel a prosil, bi za ňím pospíchal, čo take učiňil (BR 1785)
2. dohromady spojiť, nakopiť: kalwinuw, kterych wssech gestli by w gednom mažari spolu stlukel, newitisklo by se wssak z njch geden lot praweg theologiae (DuH 1723); po nebi rozprchlé v ťesnú k lodi hromadu ztlkli oblaki, nad to celé zbuďili a z všej svéj more zdvihli propasťi (BR 1785)
3. expr koho nabiť, zmlátiť, zbiť niekoho: Antonin znowu bil zbity a stlučenj, že rani tela negaké slzi a lkánj gemu witlačily (VP 1764); (manželky) biwsse stlčene we wssem a opuchlinu naplnene sotwy zatwirat múžu obočge očú swych (PeP 1771); aj štvrtý temu dával príčinu, který sebe ňé jináč ríkal biťi, než jako bi ho bil ňekdo po všeckích údéch kúlem stlkel (BR 1785); stĺkať, stlčovať, stlkovať [stĺ-, stlu-, stlú-] ndk
1. tlčením rozbíjať, ničiť, biť, roztĺkať, drviť: kdo w kuchini bil a kdo stlukal puta, newim (SKALICA 1675) dávať dolu snímať putá; contundo: potlúkám, stlúkám, rozbjgám, roztlúkám, podrobugem na kusi (KS 1763); contundo: ztlukugi (GrP 1771)
2. čo stláčať, ubíjať niečo: wismywaná bywá do času daremná práca, základi tég ssetricych, která nic oslabuge, nic zwenku uwaluge, nic zwrchu ztlčuge (PT 1778)
3. expr koho, čo biť, mlátiť, udierať niekoho, niečo: zabígagú techdi a wráždníci sú manželi, který tehotné manželki tak stlkagú, že po dwúch, trích mesícéch tehotnosťi swogég ssestonedelkámi zustáwagú a bez díťaťa na úwod chodá (BN 1790); depavio: stlúkám, potlúkám usta (KS 1763)
4. expr zhŕňať majetok: úrad bil náš: žádního bezpečňe ňeprepusťiť, kolik bi jsme mali, vždicki víc žádať, hledať a ztlkať; jestli meňéj lejú, sipú a kidajú z všelikích novonalezeních nástrojov, vtedi jest škamráňí: kemu zbírá, kemu stlká, kďiž vlastních svích ďeďičuv ňemá? (BR 1785); wšak predce peníze i wčiľ zbíráš, zhrňáš, hrabeš, ukládáš, stlkáš, pečeťíš, zawíňáš (BE 1794)
5. dovedna spájať: nelíbí sa mi zagiste, a zdális hodne, súdte, ten spúsob a običag ani we sskolách, kdiž známé z neznámim bíwá w hromadu stlkano (BN 1789); stĺkať sa ndk k 1: wssecko, čo stáw manželský naghorčegssý spúsobuge, rázem sá w hromadu stlká (BN 1796) spôsobuje rozklad, porušuje sa ako celok, rozvracia sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu