stúpať, -a, -ajú, rozk. stúpaj nedok.
1. ísť, kráčať smerom hore, dohora, vystupovať do výšky: s. po schodoch, schodíkmi, hore schodmi, hore lesom; Stúpal som strmou ulicou. (Žáry) Išli za sebou, stúpajúc hore príkrym svahom. (Pláv.) Rušeň namáhavo stúpal do kopcov. (Sev.); pren. Podporovaný vysokopostavenou osobou, stúpal zo schodíka na schodík (Vaj.) postupoval v služobnom postavení.
2. (o ceste, svahu ap.) viesť smerom nahor, pozvoľna al. príkro sa zdvíhať, mať stúpanie: Vpravo nízkym krovím stúpa ledva viditeľný chodník šikmo nahor. (Vaj.) Cesta stúpa do výšky. (Al.) Poľské svahy Piľska stúpali k hraniciam. (Urb.) Skoro po nebeskú klenbu stúpali polia. (Švant.)
3. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, nadobúdať vyššiu polohu: Slnko pomaly stúpalo hore vrchmi. (Fig.) Aero [lietadlo] stúpa hor’ do výšky. (Šteinh.); voda, hladina vody stúpa; para, dym, hmla stúpa; ortuť stúpa (v teplomere); Teplý, suchý vzduch stúpal z radiátorov. (Min.) Z obrobených polí stúpala vlhká vôňa. (Zel.); pren. víno stúpa do hlavy (Kuk.) spôsobuje závrat; Červeň stúpa do tvári (Kuk.) tvár červenie, rozpaľuje sa. Do svalov mu stúpa sila (Žáry) silnie. Radosť zo šťastia stúpala chlapcom do hlavy. (Švant.)
4. zväčšovať sa čo do počtu, množstva, ceny, intenzity, sily, významu ap.: mzdy, platy, ceny stúpajú, akcie stúpajú; životné náklady stúpajú, životná úroveň stúpa; produktivita práce stúpa; teplota, tlak, horúčka stúpa; drahota stúpa (Švant.); Svätopluk cítil, ako v ňom stúpa zášť a hnev proti Nemcom. (Jégé) Rozhorčenosť pracujúceho ľudu stúpa. (Fr. Kráľ) Nálada stúpala z hodiny na hodinu. (Letz) Agnešina úzkosť o syna stúpa a klesá ako na vlnách. (Zát.); pren. Pán Eduš stúpa v priazni županovej (Kuk.) teší sa väčšej a väčšej priazni. Majiteľ panstva stúpal v očiach stolice (Kuk.) získaval vážnosť.
5. ísť, kráčať, uberať sa: Stúpa si ľahostajne z nohy na nohu, hundrúc čosi pod nosom. (Kuk.) Tri dni a tri noci stúpali bratia spolu, až prišli na krížne cesty- (Dobš.) Veselo stúpal lúkami. (Vaj.) V krpcoch sa tak ľahko stúpa. (Hviezd.)
6. (na čo, do čoho, po čom) klásť nohu na niečo, do niečoho, šliapať, našľapovať: s. niekomu na nohu, po nohách; A ty mi nestúpaj po čižmách. (Ráz.) Pri hovore jednostaj stúpa Marošovi na plátenky. (Ráz.) Jeho mocné nohy neprestávali pravidelne stúpať na podnože. (Vaj.)
● s. niekomu na päty a) byť stále pri niekom, domŕzať niekoho: Motkal sa okolo nich, krútil, stúpal im na päty. (Ráz.-Mart.) Akej slečinke si to stúpal na päty? (Fr. Kráľ); b) prenasledovať, stíhať niekoho, tiesniť niekoho: Červená armáda Hitlerovi už stúpa na päty. (Mor.); expr. s. niekomu na krk potláčať, utláčať, obmedzovať niekoho, robiť niekomu násilie; hovor. s. niekomu do svedomia vyčítať niekomu niečo, hrešiť niekoho; hovor. s. niekomu do poctivosti urážať niekoho;
dok. k 2, 3 stúpnuť;
k 6 stúpiť
stúpnuť, -ne, -nu, -pol dok.
1. zaujať vyššiu polohu, dostať sa vyššie, zdvihnúť sa, vzrásť: voda (v rieke, v potoku, v kanáli) stúpla; hladina vody stúpla; krivka plnenia plánu stúpla; pren. životná úroveň stúpla zlepšila sa; pren. Do slúch mu stúpla žiarlivosť a zlosť (Žáry) začal žiarliť a hnevať sa.
● hovor. stúpla mu sláva do hlavy, stúplo mu to do hlavy spyšnel, stal sa namysleným;
2. nadobudnúť väčšiu silu, intenzitu, hodnotu, zvýšiť sa, zväčšiť sa (kvantitatívne i kvalitatívne), vzrásť: výkon stúpol, produktivita práce stúpla; počet (nezamestnaných) stúpol; odvaha stúpla; výroba, spotreba stúpla; tlak stúpol; ceny, akcie stúpli; Jeho radosť ešte stúpla. (Žáry) Stúpli na cene aj staré hrnce (Tomašč.) zdraželi. Zaraz sme stúpli v očiach neveriacich. (Mor.)
3. nohou šliapnuť, stúpiť, kročiť: Iba raz som stúpol do mokrade, čo sa roztekala od pramienka. (Ondr.) Ani had, na ktorého stúpla noha znezrady. (Hviezd.);
nedok. stúpať
|| stúpnuť si zried. zaujať postavenie na určitom mieste, postaviť sa, stať si niekam: Jeden z murárov vliezol do jamy, druhý si stúpol na kameň. (Zúb.)