Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma hssjV subst

stôl stola m.

1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.; sedieť za s-om, pri s-e; prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie; pozvať k s-u pozvať jesť; nosiť na s. podávať jedlá;

pren.: bohatý, chudobný s. hojné, skromné jedlo, stravovanie

2. zariadenie podobné stolu: operačný s.; biliardový s.

(terén ap.) rovný ako s. úplne; udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť; publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti; zasadnúť za → okrúhly s.;

stolový príd.: s-á doska, lampa, s. olej; s-é hry;

stolný príd.: s. tenis pingpong;

stolík -a m. zdrob.: konferenčný, servírovací s.; nočný s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stôl stola m.; stolový, stolný; stolík ‑a m.

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


stôl 1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. na podstavci: písací, jedálenský stôltabuľa (slávnostne prestretý stôl)

2. p. jedlo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stôl, stola m.

1. druh nábytku zhotovený zo širokej tabule (dosky) vodorovne spočívajúcej na podstavcoch, tzv. nohách (obyč. štyroch), používaný pri práci, pri podávaní jedál ap.: drevený s., štvorhranný, okrúhly, rozťahovací s., kuchynský, umývací s., pracovný, písací, konferenčný, redakčný s., predsednícky s.; sadať, sadnúť (si) za s., k s-u, sedieť za s-om, pri s-e; vstať od s-a; udierať, buchnúť päsťou na s., do s-a; prikryť, prikrývať s. (obrusom); prestrieť, prichystať na s.

robiť niečo za zeleným stolom radiť sa, pretriasať veci bez spojenia s praxou, bez zreteľa na prax; rozhodnúť o niečom za okrúhlym stolom bez ohľadu na zainteresované stránky; vyložiť niečo na stôl (Tat.) predložiť, vysvetliť; byť s niekým za jedným stolom (Krno) držať spolu;

2. technické zariadenie podobné stolu: otočný, sklopný, odvratný, skladací s.; meračský s. s rysovacou doskou a kresliacim papierom; observačný s. do triangulačnej veže vstavaná nezávislá konštrukcia; operačný s. na ktorom sa vykonávajú chirurgické zákroky; hrnčiarsky s. okrúhla doska na podstavci otáčajúca sa okolo osi; obuvnícky s.;

3. jedlo, strava, stravovanie; spoločný s., plný, bohatý, hojný s., chudobný, skromný s.; odlúčiť niekoho od s-a (Kuk.);

stolový, zried. i stolný príd.: s-á lampa, s-á zásuvka, s-á noha; s-á hra na stole; šport. stolný tenis; tech. s-á fotogrametria s použitím meračského stola; kuch.: s-á bielizeň, s-é náčinie; s. olej, s-é ovocie, s-é zemiaky, s-é hrozno, s-á horčica; zastar. s-á miestnosť, izba jedáleň; s-á spoločnosť skupina (známych) ľudí pri jednom stole (obyč. v kaviarni, v reštaurácii)

Morfologický analyzátor

stôl podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) stôl; (bez) stola, stolu; (k) stolu; (vidím) stôl; (o) stole; (so) stolom;

(dva) stoly; (bez) stolov; (k) stolom; (vidím) stoly; (o) stoloch; (so) stolmi;

stolný p.
stôl


stôl [-ôl, -ol, -ul] m
1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: slysste o muzskem erbu, kterzyz gemv przyslussen gest po otney smrti, yako zyto y slaniny, zytne sskrzynie y stolce y stoly žk 1473; Benczo geden stuol sobe zustawil p. ľupča 1556; obrusow tkadelskych na geden stuol w počtu no dwanast trenčín 1580; 1646; na stuol obrusmy prikrity ssagby a čtwerrohe tanjre se kladu kob 1666; strogil se obet pre tich wsseckich, ktery pri wečery bily a k tomu se gich gesste wic zebralo, nebo se na dwa stoly dawalo žilina 1699; 1712; pan Yeszenszky ku nawsstiweny domini fatentis prissedsse, yak se k stolu posadil, tak spokogne y sedel príbovce 1727; (dieťa) bolo velmi pluhavuo, až len čuo nemerkovali nan, zvlieklo sa na stuol s. ľupča 1732 cm; pren cysar, gak na trawe sedel, rekl, gsu li (poslovia) lačny, co gest pred rukama, že mohu z nim na trawnjm stole z geho hrnce pogisti a hlad ukrotiti hpp 1754 na trávniku
o Benedik Markusch kupil poradne pred prawom sebe y swym potomkom na erek stuol mesersky nebosskeho Demetra jelšava 1595 slúžiaci na spracovanie mäsa; (počítať) skrze početné groše na početném stole kob 1666 na stole na počítanie, účtovníckom stole; w kamene hráme na wrchcabnjm stole, kdežto samy kunsst panuge op 1685 na stole určenom na staročeskú hru s kameňmi a kockami; obrusy tkacke, ktere byly dluhe, na stuol swadobny gsuce turiec 1671 na stolovanie pri svadobnej hostine; triclinarius: ktery pri stole služy hd 1706–07 kto obsluhuje stolujúcich; Geho Milosti hnedky misto za stolom daly martin 1734 usadili ho k stolu; trapeza: menjčny stúl, preménny stúl určený na menenie peňazí; (hráči) magicze swug hráczky stúl pod lypu znowa na hru penize zložily pep 1770 na ktorom sa hrajú hazardné hry; abacus: kredencnj stúl grp 1771 na ktorom sú pri hostine položené jedlá; zložjce na stul cechowski Mychael Korjtar zakažku fl 1 na mlade misterstwo ca 1781 do cechovej pokladne; náb kdy wy k tomu nebeskemu stolu geho prystupugete a geho negswategsse dary požiwat budete, pokleknete a modlite se ags 1708; k oltáru; w tých končinách mnoho mnostwj milionuw nabožných a k stolu Páne často pristupugjcých krestianúw se wynacházá ia 1708 k svätému prijímaniu; (Židia) nemagj ani Geruzalem, ani chram, ani oltar, ani archu, ani stul poswatnjch chlebuw a bez tjch wecj služiti Panu Bohu se nemohlo lka 1736 hostiu; na teg hore Krystus Pan nakrmil pet tysicuw lidu zazračne, odkud ta gista hora nazjwa sa až podnes stolem Krista Pana a učedlnikuw geho cs 18. st
• gma-li on tu swuog stuol bozeyniczsky, gest duostogen tu sedieti a gednaczem byti žk 1473 funkciu boženíka; nemnohe tolare na stole brynkagy kdo pracowat leny se bez práce nie sú koláče; zleho napominat, psu na stul hlawu cpat, wždycky pes pod stul hledj ťažko je pomáhať tomu, kto o to nestojí bv 1652; nezwanych hostj pod stul sadzagj sin 1678; manželka Pauka wiznala, že widela, ked Lurko uderil Beniacku, ona pak že mu ocžj zakidala blatom a lala kurwačz, nehoden sy w poctiwom stole sediet p. ľupča 1691 zdržiavať sa v slušnej spoločnosti; zle tu bywa opatrenj, kdež na stole soli neni mbf 1721 bez soli sa ťažko žije; když budess pri cudzem stole, té zachowag wecy, ponagprw to, aby nebil rozpustily w rečy gv 1755; na návšteve sa správaj slušne; (muž) s chudjm lazarem tak pohrdál, že gemu ani ty drobky, genž z geho stolu padali, neprjl vp 1764 nedoprial mu nič; Andreas Holecz mnoho nakladal, do skuol takoweho (syna) wyprawal, statočne ho zaodgewal, stuol mu w školach držgawal l. mikuláš 1770 platil mu školné; Aloyzyus wždycky takowý žiwot wedel, že w každu hodinku k stolu angelskému hodne pristupiti mohel pia 1782 zomrieť; nech bi mu gen stúl ustawične pod gídlámi pukal bn 1790 aby mal vždy hojnosť
2. jedlo, strava; stolovanie: do zamku czo se ma minut pre pansky stuol k. n. mesto 1690 na stravu pre panstvo; mensa optima; hógny stúl ks 1763; každi pán powinen gest prislussni stul, trunk a wssetko z počatku služby služebnikowi prislubene wždi dati nj 1786–88
o po stole po jedle: na welikich swadbach, pry welikich hostinach welka pompa po stolu bv 1652; tehotne ženy mohu gisty po stole, neb dety wesele s toho miwagj hl 17. st; wina strowilo se pri stole, nebo boli tam pan Sentiwani, pan Perhat sudouskiho wina od pani Duločzki zagdli 59 krupina 1706 pri jedle; convictor: učastnjk stolu, stráwnjk wu 1750 stolovník
žiť, zostávať pri jednom s-e spoločne sa stravovať: w meste Lobayna zustawali dwa žaci wgedno na gedneg hospode a pri gednom stole ms 1758; do tehože harka familie tabuly se zapisugu, kterýkolwek pri gedném stole, chlebe žigu so 1785; (matka) v starssieho syna Laczlawa budye k hotowyemu stolu sedaty za dwa aneb try mesycze marcelová 1621 bude sa stravovať; strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj, abi se gim potrebne weczy dostateczne drzalj trstín 1658 stravujú sa; žiwot čloweka toho, kteryž mohauce pracowat, hledj k cyzymu stolu, nema počitan byti za žiwot sp 1696 žije ako príživník; Sztranyowszky powinnen bude tuže wdowu w swem dome držat a gi pri swem stole wichowawat žilina 1699 starať sa o ňu; tri kuni ay lisski tri wzal od swedka ay ptaki kdi dostali wzdiczki a to wsseczko na swog stuol obratzal jasenica 1704 pre vlastnú potrebu; stul pak spoleczni držali prednegšy, s mima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe pruské 1718 spoločne stolovali; benedicere mensam: k stolu se modliti wu 1750 požehnávať pokrm pred jedením; páňi pre swe chiry blaznow pri stole chowagu gv 1755 vydržiavajú si; branj mne geho hul, krmj mne geho stul mik 18. st stará sa mi o stravu
3. funkcia, úrad: my rychtar a wssecka poctiwa radda mesta tohoto slibugeme y to, že žadne wecy potagemne, ktere se w stole poctiwem radnem dokonawagj a zawiragj, wen nazgewno newyneseme ružomberok 1642 pri zasadaní rady; nowy cechmister hned po wiwoleni swem ma sobe zo swich spolumistrow k stolu swemu tolko prisažnych wywolity, kolko potreba bude ukazowat ca 1675; ket som gjm oddal do stola mandat, wssecy nosy obesily a žaden nisst newrawel laclavá 1718 zložil som funkciu; za rychtarstwy Gunda Martina predstupil spolu nass obywatel pred stuol rychtarsky, že odkupil od Kukurdy dolnyu sstwrtinu čajkov 1721 pred richtára;
-ový, -ný príd k 1: trapezophoron: strnoži pod stolem aneb stolowá noha ks 1763; dúm, abi w nem príležité bidlo bilo, musí biťi wnitrňe zaopatrený stolem, stolicámi, sem prislúchá wsséliký rad kuchínský, swétničný, stolný osobitňe bpr 1787; stolove solnički, suľ v kuchni, v komore v sudku mvv 1779–85; Anni stolowe pak hodiny a poharik s flasskamy a solnickamy (zanechávam) s. ľupča 1784; dwa nowe stolne obrusy kur 18. st
o od ručnjekow stolných per den 3 bytča 1616 obrúskov; poznamenanj stolowych ssat skalica 1683 súboru obrusov, obrúskov ap.; triclinarius: prikrywač stolowy kto prestiera na stôl; accubita: postélka stolowá ležadlo pri stole ks 1763; starost meg, z čjtánj wždy sobe netco pamatowati tak, abys nikdá z refektára bez negakého užitečného upamatowánj, z čjtánj stolnjho pochopeného, newycházal mps 1777 pri stole; prileg zatim geden poharček stolny wyna a geden poharček lanoweho olege nn 18. st; k 2: triclinarius: obedowy, stolowy ks 1763; pren utykala w zamdleny swém zahružená misel od stolowych roskossy, temer slinu wiwolat mohúcé bohum pt 1778 príjemných myšlienok na jedlo
o diaetarius: stolowy služebnjk kto obsluhuje pri stolovaní; fabulae convivales: stolowé reči zertowné žartovanie pri stolovaní; trapezologia: stolná rozpráwka rozhovor pri stole; triclinium: stolowá gizba jedáleň; syssitus: stolny aneb stolowy towaryss spolustolovník ks 1763; když do refektára wcházýss, techdy s druhými magjce sklonené oči k zemi, pobožne modlitbu stolnj wykoneg mps 1777 pomodli sa pred jedením; Filipp, špaňelský král, stolowímu swému bláznowi na rúcho kázal dáťi 26 koronuwaních penízuw bu 1795 zabávajúcemu pri stolovaní


stolový p.
stôl

Stůl_1 Stůl Stůl_2 Stůl
stôl
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stôl pozn. B. Š.), kde stál iba dubový stôl a červená lavička“. Aj nám padne
G (bez) stola požiadať o prepáčenie, vstať od stola , nájsť Nell a povedať jej, že
D (k) stolu nech si presadneme k inému stolu , alebo odídeme niekam inam.
A (vidím) stôl Vrchný komisár udrel kladivkom o stôl . Mierne podráždeným hlasom sa
L (o) stole Po každej vete udrela dlaňou po stole . Teraz tresla po ňom, až soľnička
I (so) stolom sme sedeli na zemi, takmer pod stolom , a zdôverovali sa so všetkým,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) stoly pečené prasiatko, kačicu, švédske stoly , kapustnicu, teplý a studený
G (bez) stolov zmestil aspoň tucet biliardových stolov . A ako skutočný krt pospájal
D (k) stolom miestnosti, nebadane sa blížila k stolom a krúžila okolo hláv, kde ‐ tu
A (vidím) stoly sklené tabule Eliot zazrel pracovné stoly , výlevky, počítačový terminál
L (o) stoloch Pri slávnostne prestretých stoloch sa však podáva „iná káva“. K
I (so) stolmi v tzv. College Hall s dlhými stolmi a lavicami zo l7. storočia.

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor