Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stať si, stať² stane stanú staň! stal dok.

1. zaujať postavenie v stoji, postaviť sa, zastať si: s. si pred zrkadlo, do radu, na špičky; s. niekomu do cesty

2. iba stať² kniž. zastať (význ. 1), zastaviť sa: čo je? – s-ú zarazení;

nedok. k 1 stávať si, stávať³ -a

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore; lístok na s-tie; hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú); zákaz s-tia (motor. vozidla); stoj! zastaviť s.! povely; hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke; v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať; s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia; s. na čele i fraz. viesť; s. na vysokom stupni (vzdelania ap.); s. pred úlohami; s. v ceste i fraz. prekážať; s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa; s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve; dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách; s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu; s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne; s. na vlastných nohách byť nezávislý; nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty; → rozum mu nad tým s-í; aby → reč nes-la; to nes-í za → reč; s. na prahu niečoho byť na začiatku; s. (si) na svojom neustupovať; vlasy mu → dupkom s-a; → oči mu s-li stĺpkom; (odvtedy,) čo → svet svetom s-í; ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

opak. stávať¹ -a

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún; koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí); nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy; s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l; s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností; to nes-í za reč je bezvýznamné; to nes-í za nič je bezcenné; môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom; expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

opak. k 1, 2 stávať² -a

stať sa, stane sa, stanú sa, stal sa, rozk. staň sa dok.

1. (z koho, z čoho; kým, čím, akým) nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejakým, prejsť do istého stavu: Stal sa z teba statočný, poriadny človek. (Kal.) Aký pekný, urastený človek sa z neho stal. (Gráf) Cez noc sa stal milionárom. (Jaš.) V detstve stala som sa samotárkou. (Fig.) Stať sa strelcom nie je taká jednoduchá vec. (Zúb.) Po revolúcii sa stal učiteľom. (Jil.) [Surinský] sa stal strediskom celej spoločnosti. (Vaj.) Táto príhoda stane sa príčinou hotovej vojny. (Ráz.) Stala sa vážnou, zádumčivou. (Čaj.); hovor. toto sa stalo módou obľúbeným, módnym;

2. (komu i bezpredm.) prihodiť sa, udiať sa, porobiť sa: stala sa mu nehoda; nešťastie sa mu stalo; niečo zlého sa mu stalo; Čo sa mi môže horšieho stať? (Zúb.) Stalo sa, že vietor otvoril klietku. (Taj.) Čo sa stalo, zle sa stalo. (Kuk.) Dobre sa jej stalo. Takto jej bude ľahšie. (Bedn.) On hýbal rukou, akoby sa nič nebolo stalo. (Urb.) Nič vážneho sa mu nestalo. (Bedn.) Čo sa stalo, už sa neodstane. (úsl.)

● nič sa nestalo replika na ospravedlnenie niekoho;

3. uskutočniť sa, udiať sa: Verila, že po modlitbách stane sa zázrak. (Fig.) A tak sa aj stalo, na druhý deň ho už vrátil. (Taj.) V spálni sa stala tiež príjemná premena. (Vaj.); stalo sa mu po chuti, po vôli; stala sa mu krivda, škoda

● hovor. neos. stalo sa nedá sa nič robiť; rado sa stalo replika na ďakovanie;

4. nastať, vzniknúť, urobiť sa: V izbe sa stala tma. (Kuk.) I zvada i bitka stala sa v jednom okamihu. (Kal.) Poriadok musí sa stať jednako niekedy. (Tim.) Naraz sa jej stalo akosi smutno (Kuk.) zosmutnela;

nedok. stávať sa

stáť¹, stojí, stoja, stál, rozk. stoj nedok.

1. zaujímať miesto v obvyklej priamej polohe, na nohách (o ľuďoch a o zvieratách): s. v pohove, s. na špičkách, s. v pozore, s. v zákryte, s. v rade; hovor. s. na lístky do divadla; expr. s. ako peň, ako drúk, ako (soľný) stĺp, ako kôl, ako socha, ako zarezaný, ako pribitý, ako prikovaný, ako (ani) obarený, ako prirastený, ako priklincovaný nepohnute, nehybne; s. ako na tŕňoch netrpezlivo; Poliak stál celý zarazený. (Taj.) Vojaci vrátili sa zmorení tak, že ledva stáli na nohách. (Urb.) Pod okienkom stojí Maťo. (Jil.) Stál za pultom a usmieval sa. (Čaj.) Stál opretý o vysoký doštený plot. (Bod.) Nezbadala, že jej stoja za chrbtom. (Ondr.) Pri žľabe, žerúc sečku, stál krásny gaštan. (Urb.) Na hlave stáť nie je príjemná vec (Jes-á) robiť stojku.

● s. na vlastných nohách byť samostatný; s. na hlinených nohách mať slabé základy; s. jednou nohou v hrobe, s. nad hrobom byť blízko smrti; s. s niekým na vojnovej nohe byť s niekým pohnevaný, rozvadený, hnevať sa; S tými musíme na dobrej nohe stáť (Jégé) dobre s nimi nažívať, nepohnevať si ich; s. ako múr a) pevne, b) iron. nehybne (o ťarbavom človekovi); s. pred súdom byť súdený; s. pri kormidle mať v rukách vládu, moc; s. stráž (Štítn.), s. vartu (J. Kráľ) strážiť; s. nad niekým dozerať na niekoho; s. bokom, stranou nezúčastňovať sa na niečom; s. v slove dodržiavať, spĺňať daný sľub; s. v úžase, v údive žasnúť, diviť sa; hosp. s. nasucho (o krave pred otelením) nedojiť;

2. (o stojatých predmetoch, o stromoch ap.) nachádzať sa, byť umiestený, postavený niekde v obvyklej (stojatej) polohe: Na masívnej skrini stáli hodiny. (Vaj.) Golierik stojí dohora. (Kuk.) Štvormetrové drúčiky stáli opreté o traverzy. (Hor.) Srsť stojí každá osebe ako je- žovi. (Tim.) Do takto roka moja hrobka musí stáť. (Žáry) Stoja tam dve vrecia so zrnom. (Ráz.-Mart.) (Na stoloch) sklenice, poháriky a misky ešte od včerajška stáli. (Kal.) V kúte stála stolička. (Min.) Pri maštali stála vysoká hruška. (Krno) Stojí vysoká divá Poľana ... (Sládk.) Zámok stál na vysokej skale. (Janč.); pren. Akási priehrada stála medzi ňou a mužom (Vaj.) niečo ich rozdeľovalo, rozdvojovalo.

● expr.: vlasy mu dupkom stoja je veľmi prestrašený; oči mu stĺpkom, stĺpom stáli a) hľadel meravo, b) bol mŕtvy; Dlho hľadela očami dupkom stojacimi na syna. (Kuk.)

3. zostávať na jednom mieste, nehýbať sa z miesta, nekonať pohyb, nepohybovať sa: vlak, auto stojí; Začali sme badať, že stojíme a nehýbeme sa. (Kuk.) Tomáš ostal stáť pri vrátach. (Zúb.) Videl tam už stáť zástup zvedavých žien. (Urb.) Povozy stoja radom. (Kuk.) Povetrie stálo ako stojatá teplá voda. (Tat.) Čas nestojí. (Hor.); roztok. necháme cez noc stáť; pren. Ďatelina stála na ostrvách (Fig.) neodvážali ju; pren. hovor. expr. robota mi stoji nikto za mňa nepracuje;

4. nebyť v činnosti, v chode, nefungovať, nejsť: hodiny, hodinky stoja; stroje stoja; továreň, fabrika stojí nepracuje sa v nej; Motory stoja. (Bedn.) Píla stojí. (Švant.) Stavba stála dvadsaťjeden dní (Karv.) nepracovalo sa na nej. A ty čo stojíš? (Ráz.) expr. prečo nepracuješ?

● hovor.: aby reč nestála aby sa o niečom hovorilo; nad tým mi rozum ostáva stáť, nad tým mi rozum stojí žasnem nad tým, to je pre mňa nepochopiteľné;

5. zaujímať isté miesto, nachádzať sa niekde, vyskytovať sa na nejakom mieste: Za plotom k slanici stoja dielne a sklady na tovar. (Tomašč.) Kde stála prvá škola, nevedno. (Vans.) Dookola stoja šiatre. (Al.) Slnko stojí na nebi. (Červ.) Nad domom stoji akási hmla. (Kuk.) Vysoko stáli biele obláčky. (Vaj.); pren. Medzi nimi dievča stojí (Tat.) hnevajú sa pre dievča. Tichá noc stála nad krajom (Vaj.) bola.

● stáť dakomu v ceste prekážať, byť na prekážku; hovor. neviem, kde mi hlava stojí som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí;

6. kniž. mať isté miesto, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom pomere al. vzťahu k niekomu al. k niečomu: s. nízko, vysoko nad niekým, nad niečím, s. vyššie, nižšie ako niekto, ako niečo; s. na jednej, na rovnakej úrovni s niekým al. s. niečím; s. na čele, v čele niečoho byť vodcom, zaujímať vedúce postavenie; s. na prvom (na druhom) mieste byť prvým (druhým), pren. byť prvoradý (druhoradý); s. v popredí, s. v pozadí; s. na nízkom, vysokom stupni (napr. vzdelanosti); s. proti sebe, proti niekomu, proti niečomu a) bojovať, byť v nepriateľstve s niekým, s niečím, b) byť v protiklade; s. pred úlohou (úlohami) mať za úlohu (napr. rozriešiť, vypracovať niečo); Ešte nikdy nestáli (žiaci) pred takouto zodpovednosťou (Gab.) nemali takú zodpovednú prácu, úlohu; s. k službám, k dispozícii; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); s. nad stranami byť nestranný

● s. na prahu niečoho začínať, byť na začiatku niečoho; s. na výške úloh byť primerane, dobre pripravený na úlohy; s. na výške povolania (Jégé) dobre sa vyznať v svojom odbore;

7. (ako) nachádzať sa v istom stave, v istom hmotnom položení, v istej situácii: Ja, čo sa gazdovstva týka, dobre stojím. (Skal.) Dozvedel sa, ako stojíme, či je nádej na výhru. (Taj.) Vie, ako stojí jej gazdovstvo. (Kuk.) Vaša vec nestojí dosiaľ zvláštne dobre. (Vaj.); hovor. s. na výhru, na prehru (napr. v šachu);

8. (za kým, za čím, pri kom, pri čom, star. i za koho, za čo) byť na strane niekoho, podporovať niekoho, niečo, držať s niekým: Ostatní stáli za ním ako jeden muž. (Karv.) Robotníctvo stojí do chlapa za Jančovičom. (Smrč.) Za Ferdinandom stojí celá ríša. (Jégé) Stáli za tvojho otca, keď bol slúžnym. (Kuk.)

● s. si za slovom dodržiavať sľub, trvať na svojom rozhodnutí;

9. trochu zastar. (za koho, za čo, pri kom, pri čom) brániť, chrániť niekoho, niečo: Vravia o ňom, že je socialista a že stojí za slovenčinu. (Taj.) Záujmy svoje [národ] zná a svorne stojí za ne. (Záb.) Do smrti pri tebe stojím (Vaj.) budem ťa chrániť.

10. trochu zastar. (za koho, za čo) dávať záruku, ručiť: Pusťte ho, stojím zaň. (Taj.) A stojíte mi za vašich ľudí. (Kal.) Ja ti za to nestojím, že ťa pri živote nechá. (Dobš.) Za to vám stojím, že zakrátko o ňom nič vedieť nebudú. (Záb.)

11. (na čom) nástojiť, trvať, naliehať na niečo: s. na svojom (neústupne) presadzovať svoju mienku, svoje rozhodnutie; socializmus stojí na požiadavke spoločenského vlastníctva; Stáli teda na tom, aby aspoň pokukli do pekla. (Záb.)

12. (o čo, o koho) mať záujem, veľmi sa zaujímať, dbať; záležať niekomu na niečom, na niekom: Stoja o takú protekciu. (Kuk.) Naši susedia o prasa nestoja. (Tat.) O lacnú lásku nestojí. (Šolt.) On neveľmi stál o ne [o dievčatá]. (Zát.)

13. trochu zastar. (v čom, zried. i bezpredm.) byť, trvať, existovať, pretrvávať: V tej doline stálo baníctvo pred vekmi v kvete (Lask.) prekvitalo. Jaroslav stál v priazni u kráľa Matiáša (Kal.) bol obľúbený. Bolo im vzácne dozvedieť sa, kde aká vojna stojí. (Janč.) Stáli [kopáči] v tvrdej robote (Tat.) mali ťažkú robotu. Stál som v ohláškach (Kuk.) bol som v období ohlášok. Anuľka stoji v hre (Kal.) ide o Anuľku; stáť v plameni (Kuk., Škult) horieť

● hovor. odkedy svet svetom stoji oddávna, od nepamäti;

14. (na čom, na kom, s čím, s kým) mať existenciu v niečom, v niekom, existenčne závisieť od niečoho, od niekoho: Treba pestovať spojivá, ktoré sú, nové hľadať a upevňovať. Na tom stojíme. (Kuk.); niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) niečo (niekto) závisí od niečoho (od niekoho);

15. byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: Na prvom kontrakte nestojí o tom, že by sme mali priplácať. (Smrč.) Stálo to aj v novinách. (Laz.) V liste stálo, že je Jano zdravý. (Taj.) Čo už raz stojí na písme, je hotovou vecou. (Gab.); tam to stojí čierne na bielom;

16. hovor. (komu) slušať, svedčať, pristať: šaty mu dobre (výborne) stoja; oblek mu stoji ako uliaty; pren. Pekne ti tie reči stoja (Sládk.) hovoríš výstižne, pekne;

opak. k 1, 2, 5, 6, 13 stávať, -a, -ajú

stávať p. stáť¹

stávať sa p. stať sa

stať sa, vsl
stanúť sa dk
1. nadobudnúť isté (obyč. nové) vlastnosti, začať byť nejaký, prejsť do istého stavu: žena se stala towaryssom Judassowym, nebo se obesyla na rebryku wo dwore p. ľupča 1679; my nuzni poddani josagu drenčanskeho od davnych časuv byli sme se sirotkami stali drienčany 1683 lp; takim gazdom gest, ze gemu tu okolo rowen neny, ze zarobku pak on by nemohel takim gazdom se staty pukanec 1787; a ga se stanem mnichem v klastore a ty zustaness cundra ve dvore kc 1791
• a my Wassim Milostiam za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane h. beňadik 1584 vám vyhovie
2. komu i bezpredm prihodiť sa, porobiť sa, udiať sa: pakly by se to nestalo, musil bich to wznesty na toho najbach 1460 e; on obdrzy swe penize, czoz gest dal, za tu kupi aneb na pogiczku wedle swey bozby, yakz se kolwiek kradmo stalo žk 1473; ktera zmluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy p. ľupča 1540; za dobrey pameti Laczlawa Ssyly stal se gest poradne thestamenth pred lydmi hodnowernimi l. trnovec 1556; o smrtj Samuel Erssekoweg newiem nic, yako se stala krupina 1643; žebi pani sirotni na dwe gednake čžastky meczi timi dwoma sirotami rozdelili, žebi ani gedneg ani druheg kriwda se nestanula prešov 1696; y to wyznawa fatens, že času toho, kdy zagimanya se stalo tychže owgecz liptov 1732; ya, weru, nedam, nebo kosa ge ostra, lachko bi sa mohlo nečo stat n. mesto n. v. 1746
• co se stalo, to se stalo sin 1678 čo sa stalo, sa neodstane, darmo plakať za rozliatym mliekom
3. zrazu, náhle nastať, vzniknúť, urobiť sa; strhnúť sa: za času richtarstwi Gyrika Hanna stal se nasylny wietor a priwal wichorny p. ľupča 1566 strhol sa; s tých dwacatj toljarj že se pre ne zlost stala lietava 1684; w ktereho dome stane se ohen, za pokutu položy 12 Rfl b. štiavnica 1697 e; a wiďel Bůh wssecký weci které stworil a byli welmy dobré. Y stal sa wečer a ráno deň ssésty kb 1757;
stávať sa ndk k 1: ten (hriech), w kterem se počjname a stawame se hrjssnj z hrjssnjch rodičuw zplozeny lka 1736; śe ja tak pevnye utsesznim sztavám u Kristusovém svetém tzelu i krivi mca 1750; stawa se take mutne a wlačkowite wino pr 18. st
• kdo blaznu prst dawa, bezprstý se stawa (o poučení); welmy se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (o namyslenosti) sin 1678; k 2: a to se stawa po dessatky, gestli dessatnik nechcze wzyti od nieho žk 1473; ale stawa se gjm to, co y biskupum a židowskemu pokoleny se stalo wo 1670; velkým pánom se to stává, že jim zelhat se pridává pch 17.–18. st; gestly by se pak, čuo se nekdy stawa, y prytreffylo záborie 1714; kdo komu dobru radu dáwa, tomu sa naylepssy stáwa mp 1718; k 3: tak sa stawa y podnes, že welike cysarowne a kralowne toho se (smrti pri pôrode) odrecy nemohau ags 1708; zakona vstanowitel na to pozorowal, co se obyčagně stáwa mp 1718; k 4: že skrze mlynara w Gedlowe huore welyka sskoda se stawa šš 1610; hrjch sice w okamženj stáwa se a pomina, ale mezjtim hressycj wražedlnjkem dussy sweg zustawa sk 1697; takže mnohokrat s tych weci mnoho zlorečeny, materowany, strelowany, ba ano y bitky se stawaly kláštor p. z. 1724

stať, vsl
stanúť dk
1. kam, k čomu zaujať postavenie v stoji, postaviť sa niekde: ocza sweho nehal a od neho odiduwse, k swemu warstatu stal s. ľupča 1730; tis (Ježiš) pomotz moja, mnye nyeopustsaj, sztany pri mnye dž 1752; ten Jesus sztanól pred Bohom nam posztrednykom i ku nám prereknól z tim szlovom hps 1752; wczil mu stan za chrbet a chit ho obidwuma rukamj za golljer ca 1780; když měl král prigjt, do frontu (vojaci) sy stali mkh 1799
2. ku komu akým náb vyrovnať sa niekomu v niečom: Usál na szebe (Ježiš) szpravodlyivu tslovetsu dusu i tzelo, k nám vsitkém rovnim sztanól, okrem hrécha; bo on taki ten, chtori ból, i takim sztanól, jaki nyeból, preto jeszt lyem jedná oszoba mca 1750; to nemluvnyátko barz motznim sztalo, nyeprátzelyov polámalo hps 1752
o Panye, kedz já prachom sztanu, jak já tze vichvalyatz budu dž 1752 zomriem
3. začať nej. činnosť (rečou al. inak): ale Pán pustil weliky wétr na more y stala búrka weliká na mori kb 1756; nedaleko gezero gest Pilata nazvane, do kterého čožkoly uhodiss, hnedky welyka búrka stane krp 1760; nato stali prisahac abov 18. st lp
4. kde, za čo nastúpiť do služby, zamestnať sa u niekoho: kdyz ktery včzen k mistrowi stane, ma cechmister gemu pekne naučzeny dat, gak se ma sprawowat ca 1675; potom ale w Gyongyesy stanuce do wogny, wrchnosty odpisal prievidza 1796; pojdem do Trnavy, stanem za husára ad 18. st
o do žgarskeho mlina prigduce, tam za towarissa stal sluzjt l. mikuláš 1762 začal pracovať
5. kým vziať na seba niečo, stať sa niekým: jako on (Ježiš) sztanól tslovekom?; tsom on (Boh) Ottzom nasim sztanól prék Kristusa; alye Jesus Kristus, nász z nyim pomerél, tslovekom sztanól i chrechu zlomu konyetz vrobél hps 1752
6. (na čom) zotrvať, zostať: Anycska moga mila, uss ty y pred Bohom y pred swetom odpustim, sse si my urobila tim swinam. Nech uss na tom stane, len uss aby my nazatim nekapalo, gestly sy prichowam trenčín 1735 e; item prišli odpoludni, stanuli toti na noc janovík 18. st lp
7. čo komu byť dostatočný, stačiť niekomu: však ale tento plat furmanovi na strovu nestane na taku cestu čičmany 1771 lp
8. na čom obstáť pred niekým: gestli ty mne bidnemu (:neg:) na pomoci nebudess, gako na tym strassnim sude Bozskym stanem? bd 1768
o do utzekányá nyeprátzelyów mich zplasis, nyitsim sztanu v rukoch tvojich dž 1752 neobstoja, rozprášiš ich
9. zastať, zastaviť sa: w Betleme (hviezda) zgewne stala, tam dum prstem ukazala kk 1709; gako nablížili sa k sebe, i táto tamtú, i tamtá túto za strašidlo držíce, stali bu 1795;
stávať ndk k 1: (rajtári) welmi těžce a nesnadno w obuwych swých choďjtj možu, takže sotwi krok za krokem stawagu mp 1718 sa udržia, obstávajú na nohách; centurio: po stu ďeljm, po stu merám, čitám, stawám ks 1763; k 3: kde jse z ohnem práca vykonáva, teda ma jedna druhu až do šiestej hodiny večernej očekavati a prvej nepodpalovati neb ohen nestavatí mb 1759; k 5: parcus in aedificando: maló stawá ks 1763; k 9: kdiž ručnice stavat nekce ca 1647 fungovať

stávať, stávať sa p.
stať, stáť¹