stály príd
1. (o veciach) neprerušený v čase, neustály, ustavičný: hledme biti ohrazeni a ozdobeni takowto modlitbow stalow a pewnow, abi tak tento sseredni diabel nad nami nemohol ukrutenstwi swe prowoditi tc 1631; zdrawi staleho a pokoge žadostiweho na mnohe letha winssugem kevice 1699; nebesa tak dywnim krutenym, tak stalym a polahodnym poradkem se sprawugj pp 1734; bog stalj a ustawičnj gest žiwot na tegto zemy kt 1753; okolo 22. dne mesice (februára) stala zima gus widrzj do konce pr 18. st
o takoweho kazatele bychom nykoly nechwalyly, že nowym a teprwa gako z negake sskorepyny wylyhlych czyrkwy a sektam takowy staly wek prypysuge šv 1675 stálosť; czo sem y tam chodyl tymyto czasy z hagnyky do pola, nebywsse staleho czasu, zadney (zveri) sme nedostaly krome zagaczow nemšová 1687 ustáleného počasia
2. nemenný, pevný, konečný: na to wedle obyczege lydkupp nalili tak, ze ta kupe ma byti stala a od nikoho porussena p. ľupča 1552; prawo poctywe twrdy a zmocnuge testament dobreg pamety Jakuba Lacowyca, aby byl pewny a staly s. ľupča 1613; tento zapys podle doswečeny staleho swedectwy se dal zapysaty turany 1670; (drevo cédrové) stale gest, čerw ho newerta tep 1746; rozkas krale ma bit staly, gak ge dobry w sobe gv 1755 konečný
o ostatnu cžastku mne stalim prawem prinaležegicy a Gych Milostiam w tento čas odewzdanu, w tisicz tollyarech wladaty a užiwaty mohly bystrička 1742 ktoré je v platnosti; inerrantes stellae: stálé, neblúdné hwezdj ks 1763 astron stálice; s. a pevný, s. a nepohnuteľný, s. a nedotknuteľný adm kt. je neporušiteľný v právnom zmysle: aby ta kupe stala byla a pewna sliače 1578; tento testament činil gsem hlubokým rozwaženjm, aby byl stálý a nepohnutedlný s. l. 1627 e; chtegic, žeby (statok) bol we wssetkych punktoch staly a nedotknutedlnj orlové 1694
• držať niečo za s-e práv pokladať za nemenné niečo: tuto mu posledny wuly we wssetkych punktoch a clausulach za staly držely žilina 1649; na co y prystawame a za stalu wecz az do smrty nasseg drzety chceme krupina 1683
3. kt. sa pravidelne niekde, v niečom vyskytuje, pravidelný: od pameti G. Milosty yarek in deutro specifikowany staleho odteku prez mjsto gjste nemjwal turiec 1726; mnoho k wecy tegto osoži stály porádek zachowáwati, proto má statku čtyrykráte cez den w gednakém cžasu, w gednakeg miry vov 1779; w starosti syce ňeosožy, že nas hrychi zaňechawaju, než potrebno jest, aby sme y mi wšecke hrychi umyslné a stalé zaňechali cdu 18. st
4. (o človekovi) nemeniaci svoje názory, city, presvedčenie, majúci pevný charakter: ty toliko staly a pewny bucz w wiere bag 1585; polozili petadwaczet zlatich prwssiemu mlinarowy, kteri bil dal takowe penize Geho Welkomožnosti, abi gim tim stalssy a gistegssy bil domaniža 1664; Salomon Lazary wyznal, že kdy ssiel do Sswedliare, odkazala Orteyna skrze neho gednemu Danielowi, že čy gest stali sweg wjry slavoška 1667; prosime tobe, (Bože), abis nas račil posilnity a stalich včinity ags 1708; gako na stribrnem stlupe ge koruna, tak manželka w dobrem stala a w srdcy swem swata gv 1755; (diabol) stále w Bohu srdce ani z misslenkámi, ani z ginjm fortelem a ossemetnosti nemuže prewratiti vp 1764
• byť s. v reči, v rečiach, v slove, byť s. ako v reči, tak i v skutku konať tak, ako sa povedalo, nemeniť povedané: tito, kdy byly spytowany, nebyly staly w teg recžy p. ľupča 1691; nebo ona slibuje, že chce stála v svých řečech byti a jednému každému, mládencu i vdovcu, chutne držati a dosť učiniti rl 17. st; neb kdy se komu zawaže swjm pjsmem člowek, tehda, bytby zatjm chtel zelhati, nemuže, neb ho zapis geho zadrži w tem, že musj staly byti w swem slowe lka 1736; (Jan Krstiteľ) že gest zmužily a staly gak w rečj, tak y w skutku cs 18. st
5. kt. sa stal, odohral: chronica: o stálich vecech psane knihy ld 18. st;
-e prísl k 1: w tem gest nassel na nassem cztnem prawe, ze ma platiti od teho dworu dewet quent., a to ma byti stale až naweky p. ľupča 1512; jak v duchovnych, tak take i v telesnych vecech vinšovati neprestavame, pritom swu poddanost stale oferujeme kľačno 1647 lp; weči a wečy terchy na tych guž pram žebraku nassych poddanych sa stale ukladagu vršatec 1685; modlitba stale stala cirkwj krestianskeg za Petra, abj mu Buch wssemohucj pomohl wigitj z wezenj toho kt 1753; continuate: ustawjčňe, stale, zetrwáňliwe; continuo: ustawjčňe aneb stále pracugem, bez prestánku robjm, ďelám; profluus: stale tekúcy ks 1763; k 2: aby ta wecz napotom po weky bez porusseny zadneho moczne a stale trwala p. ľupča 1549; neb sskarlaty od mastj wzacny od zlich hostj zridka stale obstogj bv 1652; toto pak dokonalj, abi se buducnymj časmj pak skrze predgmenowanych p. bratou, tak y Gich Milostj, stale a nepremenitedlne zadržalo sučany 1677; k 3: ktera (smrť) stale lidi morduge a zabiga kt 1753; (poddaní) hotar swuog na try pola magu rozdeleny, ktere role stale magu každy ku swogim gruntom a sedlactwu helcmanovce 1771 e; rúcho, kterím sa stále odíváš br 1785; k 4: žaden was z ruky geho newytrhne, gen pri nem stale a mocne zustawegte sp 1696; tota jeszt obetzna kresztzánszká véra, chtorú volyáchto stsire i sztálye nyeveruje mca 1750; negare aliqvid et in eo perstare: až dokónca ňečo zapjrati ks 1763
• abychom w nadiegy gistee spolu y z ginymi cztnostmy krestianskymy tobe se lybiczimy rozmahali a rostli a stale w slowu twogom swatom a prawom poslussenstwy až do koncze zetrwali bag 1585 náb plnili Tvoje nariadenia, príkazy; s. sa mať náb nepodliehať ničomu, nemeniť sa, zostať verný: a kdjbj na nas pripadlo (pokušenie), nekwapme, ale stale se megme; pripraw dussy twu ku pokussenj, spraw srdce twe, stale se meg a nekwap, kdjž bj na te uwedeno bjlo cs 18. st;
-osť ž
1. (o veciach) nemennosť, pevnosť, trvanlivosť: tehda zadna nebude tomuto konanj a talowany stalost zvolen 1547; pro pewnegssy gistotu tegto sweg zmlowy pyly pred prawom lydkup a pro stalost gegy daly do meskich knich swu kupu zapsaty p. ľupča 1585; abi tato wecz swu stalost mela sliače 1602; a tak tento mug testament prosim, aby po meg smrti w stalosti zachowan byl zvolen 1635; abi predpisani geg testament a ostatni wule wečži wažnost a stalost mela prešov 1700; (hájna hora) w stalostj pre mogu potrebu rostla a zustawala liptov 1774
o dictorum conventorumque constantia et veritas: stálost smlúwi aneb pogednaňá ks 1763 neporušenosť; žeby list gednakeg stalosty sa obdržal, magu šnury na slobodne wiwesene byty wt 1790 získal určenú rovnakú kvalitu; s. a pewnejšiu istotu, istotu, pevnosť a s., s. a pevnosť, s. a úrečitosť, s. a upevnenie, s. a istotu a zdržanie, s. a verenie, s. a bezpečnosť práv v záverečnej formulke záruku, že sa bude konať podľa práva: a my pro stalost a pewneyssi istotu to w knyhi nasse gsmie kazaly zapsaty žk 1473; pro lepssy pak stalost a pewnost gedney kupe y druhey dali sobie do mestkych knych zapsati p. ľupča 1586; w ktereg transactij pro wedssy stalost a vrečitost dali sme tento nass podpečetenj list pred zwrchunapsanjmi panmi a prjtelmi nassymi krupina 1633; kteryžto pro lepssy tegto weczy stalost a vpewneny znamo se cžiny bánovce n. b. 1636; my zrwchupsany cechmyster pro lepssy stalost a ystotu a zdrženy y pamatku wečitu k tymto artykulom aneb sprawam pečet prytysknuty sme poručyly ca 1698; pre lepssy pak tegto weczy stalost a wereny, dalj sobe zapisatj; pro lepssy tegto wecy stalost a bespecnost bánovce n. b. 1713; 1715
2. nemennosť, názorov, citov, presvedčenia, pevnosť charakteru: kdi Duch Swati wedie a ridi čloweka ku praweg znamosti Božeg, k praweg wire, k nadegi, k Panu Bohu, ku trpezliwosti a stalosti tc 1631; na čem se tuto wice diwiti mass? Na stálosti-ly newinneg matrony aneb na bogazliwem srdcy mladence? sk 1697; Kristus Pan chwalil sw. Jana pro jeho stalost, že se any na ohled na Herodesa krale, anj skrze bazenj žalare odstrassity nedal le 1730; dag mi stálost w srdci, abych ho (diabla) zapowrhla kb 1757
o Andreas Bobak aby nabuducne swjch rečý stalost zachowawatý se naučil s. ľupča 1782 plniť vyslovené
3. stav, pevnosť, tvrdosť niečoho: wssecky stranky sweta tohoto w takowemto newyslowitedlnem porádku pres tolko tysic lét tak welku stálosty trwagu pp 1734; hrnčar ohňem swoge hrnce ku stalosti pali, neňi dobry hrňec, ktery w ohňi se rozwali gv 1755; soliditas: pewnost, twrdost, stalost; commoditas corporis: dobrá stalost ťela ks 1763