stádo -a stád s. črieda: s. kráv;
pren. pejor. väčšia, obyč. neusporiadaná skupina ľudí; ľudia hromadne a nekriticky podliehajúci náladám, názorom ap.;
stádový príd.: s. inštinkt;
stádovo prísl.;
stádovosť -i ž.;
stádočko -a -čiek s. zdrob.
črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu • stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka
2. p. skupina 2
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
stádo 1. p. črieda 1 2. p. skupina 2
stádo, -a, stád str. skupina zvierat, črieda: s. oviec, kôz, hovädzieho dobytka; plemenné s., kmeňové s.;
pren. expr. skupina, masa, množstvo ľudí: s. veriacich (Švant.); pren. bás. hviezdne stáda (Žáry); stáda bachratých veží tu trúbia ako slony (Žáry); pejor. ísť bežať, hnať sa ako s. neporiadne, nedisciplinovane;
stádny príd. pejor. zried. vlastný stádu, stádovitej mase: s-a morálka (Vaj); s. pocit (Karv.) pocit stádovitosti;
stádočko, a, -čiek str. zdrob. expr.
(jedno) stádo; (bez) stáda; (k) stádu; (vidím) stádo; (hej) stádo!; (o) stáde; (so) stádom;
(štyri) stáda; (bez) stád; (k) stádam; (vidím) stáda; (hej) stáda!; (o) stádach; (so) stádami;
stádo s 1. (o dobytku) veľký počet, kŕdeľ, črieda: pasiena (!) stadow a dobytka se dopusstaty zvolen 1567; woleny gest y p(odwr)zeny (!) na aurad meskeho rychtare Ssteffan Sskoda, radnj pani, pisar, potočka meskeho warowčjk, pastjre meskeho stada ružomberok 1599; czo se stada mohlo wilucžiti baranuow štiavnička 1606; walach z pjsstelu, tobolu a kigem pristrogenj stado owecz zenye kob 1666; sam Hospodin ordinowal, že beranek musel byti samec gednoročny ze stada wylaučeny a wywoleny sp 1696; ona tez za geden rok spolu s nim wissnozathureczke stado pásala (martin) 1727; Mogžiss když pasol stado dewera sweho na poli, widel na hore aneb na wrchu Horeb, že ker hory a nezhory ms 1758 o ya sem stado drobne patrowanske pasawal p. lehota 1641 pozostávajúce z kôz, oviec, svíň; buretia: stado howezy np 17. st z hovädzieho, rožného dobytka; eqvitium: stádo koňúw, húff koňúw aneb stádo kónske veľký počet koní; ductor gregis: predcházač stáda, stádnjk vodca stáda ks 1763; kdiž po prwe pusstass owce na stado, rozetry ručničny prach a pomissag z olegom lenowym, potry owcam po hlawe hk 18. st e na pašu • gedna prassiwa owcza wssecko stado nakazuge sin 1678 (o veľkom vplyve); zuby twé gakó stádo owčy, které hore wyssli s kúpela wssecky z dwogakym plodem pekne vedľa seba; wlasi twé gakó stádo kozy, které se ukázalo z Galaád vlasy stojace dupkom a predstavujúce hrozbu kb 1757; Hektor na to rytjrstwo gako lew na stado owcy se obory hi 18. st odvážne 2. (o ľuďoch) množstvo, zástup, húf; náb príslušníci istého vierovyznania, kresťania: Pan Bůh tresce, wedie, a opatruge yako pastir stado swe tc 1631; fararou žadame, aby tez stado sebe napominali b. bystrica 1709; milostiwy nass Pane, my sme stado twe male pop 1723–24 o tak se stane (ovečka), že na ramenách swého milého pastýre k tomu nebeskému stadu swatých angeluw a wywolených Božjch pripogená budess slk 1766–80 získaš kráľovstvo nebeské; s. Božie, (nové) Kristovo, serafínske, všeobecnej Cirkvi Boží ľud: Petr nad stadem Božjm zbraňuge panowat sc 17. st; Kristus Ježiš cele stado wšeobecne Cirkwe pasty a sprawowaty poručil le 1730; abys Kryste toto seraffinske male stado w geho powolanj rozmnoziti racil pi 1749; když uslissite mladenec a panna, mislite sobe, že tito gsu ze stada Krystoweho, ktere widel nekdy s. Jan ms 1758; (Jakub) vprostred zatwrdileho židowstwa stolicu byskupsku a vrad nad nowym stadem Kristowjm (dostal) sj 18. st; což tebu pohnulo, že sy mug owčžynecz opustyl a k wlčžymu stadu se prypustyl? šv 1675 zradil Boha; stádce [-e, -o], -ečko dem k 1: wlk autok činy (:lešuge:) ne na stadce (:czriedu:) male, ale y na welike stado koa 17. st; za tie giste penize sme bily odmenily horepsanych siro grunt, do ktereho sme se z ditkamy a z malicžkym stadecžkom nassym y prestehowaly bystrička 1700; k 2: o, pastyři yzdrahelsky, opatrug male stadcze swe bag 1585; rač chrániti cýrkwe twé, genž stadce twé gest bk 1612; myly Pane Bože, neopussteg nas, male stadečko twoge ags 1708; o, ráts śalobné siroti brányitz i sztzáhnutz zbitkóvnyiki nyepobosné, zachovatz na śemi szvé sztadtzo malé dž 1752; a prenajpervej śe si nász z kresztzanszku véru osvétzil, do tvojoho máloho sztadtza uprovadzél rsp 1758; na které slowa celé stádo zlostnych duchúw zaháňbené odesslo blr 18. st; proto y Kristus Pan cyrkew swu nazjwa maličkym stadečkom cs 18. st