stádo -a stád s. črieda: s. kráv;
pren. pejor. väčšia, obyč. neusporiadaná skupina ľudí; ľudia hromadne a nekriticky podliehajúci náladám, názorom ap.;
stádový príd.: s. inštinkt;
stádovo prísl.;
stádovosť -i ž.;
stádočko -a -čiek s. zdrob.
stádo -da stád s.
črieda 1. väčšia skupina zvierat, obyč. kopytníkov žijúcich zväčša spolu • stádo: črieda, stádo hovädzieho dobytka
2. p. skupina 2
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
stádo 1. p. črieda 1 2. p. skupina 2
stádo, -a, stád str. skupina zvierat, črieda: s. oviec, kôz, hovädzieho dobytka; plemenné s., kmeňové s.;
pren. expr. skupina, masa, množstvo ľudí: s. veriacich (Švant.); pren. bás. hviezdne stáda (Žáry); stáda bachratých veží tu trúbia ako slony (Žáry); pejor. ísť bežať, hnať sa ako s. neporiadne, nedisciplinovane;
stádny príd. pejor. zried. vlastný stádu, stádovitej mase: s-a morálka (Vaj); s. pocit (Karv.) pocit stádovitosti;
stádočko, a, -čiek str. zdrob. expr.
stádo s 1. (o dobytku) veľký počet, kŕdeľ, črieda: pasiena (!) stadow a dobytka se dopusstaty (ZVOLEN 1567); woleny gest y p(odwr)zeny (!) na aurad meskeho rychtare Ssteffan Sskoda, radnj pani, pisar, potočka meskeho warowčjk, pastjre meskeho stada (RUŽOMBEROK 1599); czo se stada mohlo wilucžiti baranuow (ŠTIAVNIČKA 1606); walach z pjsstelu, tobolu a kigem pristrogenj stado owecz zenye (KoB 1666); sam Hospodin ordinowal, že beranek musel byti samec gednoročny ze stada wylaučeny a wywoleny (SP 1696); ona tez za geden rok spolu s nim wissnozathureczke stado pásala ((MARTIN) 1727); Mogžiss když pasol stado dewera sweho na poli, widel na hore aneb na wrchu Horeb, že ker hory a nezhory (MS 1758) L. ya sem stado drobne patrowanske pasawal (P. LEHOTA 1641) pozostávajúce z kôz, oviec, svíň; buretia: stado howezy (NP 17. st) z hovädzieho, rožného dobytka; eqvitium: stádo koňúw, húff koňúw aneb stádo kónske veľký počet koní; ductor gregis: predcházač stáda, stádnjk vodca stáda (KS 1763); kdiž po prwe pusstass owce na stado, rozetry ručničny prach a pomissag z olegom lenowym, potry owcam po hlawe (HK 18. st E) na pašu F. gedna prassiwa owcza wssecko stado nakazuge (SiN 1678) (o veľkom vplyve); zuby twé gakó stádo owčy, které hore wyssli s kúpela wssecky z dwogakym plodem pekne vedľa seba; wlasi twé gakó stádo kozy, které se ukázalo z Galaád vlasy stojace dupkom a predstavujúce hrozbu (KB 1757); Hektor na to rytjrstwo gako lew na stado owcy se obory (HI 18. st) odvážne 2. (o ľuďoch) množstvo, zástup, húf; náb príslušníci istého vierovyznania, kresťania: Pan Bůh tresce, wedie, a opatruge yako pastir stado swe (TC 1631); fararou žadame, aby tez stado sebe napominali (B. BYSTRICA 1709); milostiwy nass Pane, my sme stado twe male (PoP 1723-24); L. tak se stane (ovečka), že na ramenách swého milého pastýre k tomu nebeskému stadu swatých angeluw a wywolených Božjch pripogená budess (SlK 1766-80) získaš kráľovstvo nebeské; s. Božie, (nové) Kristovo, serafínske, všeobecnej Cirkvi Boží ľud: Petr nad stadem Božjm zbraňuge panowat (SC 17. st); Kristus Ježiš cele stado wšeobecne Cirkwe pasty a sprawowaty poručil (Le 1730); abys Kryste toto seraffinske male stado w geho powolanj rozmnoziti racil (PI 1749); když uslissite mladenec a panna, mislite sobe, že tito gsu ze stada Krystoweho, ktere widel nekdy s. Jan (MS 1758); (Jakub) vprostred zatwrdileho židowstwa stolicu byskupsku a vrad nad nowym stadem Kristowjm (dostal) (SJ 18. st); což tebu pohnulo, že sy mug owčžynecz opustyl a k wlčžymu stadu se prypustyl? (ŠV 1675) zradil Boha; stádce [-e, -o], -ečko dem k 1: wlk autok činy (:lešuge:) ne na stadce (:czriedu:) male, ale y na welike stado (KoA 17. st); za tie giste penize sme bily odmenily horepsanych siro grunt, do ktereho sme se z ditkamy a z malicžkym stadecžkom nassym y prestehowaly (BYSTRIČKA 1700); k 2: o, pastyři yzdrahelsky, opatrug male stadcze swe (BAg 1585); rač chrániti cýrkwe twé, genž stadce twé gest (BK 1612); myly Pane Bože, neopussteg nas, male stadečko twoge (AgS 1708); o, ráts śalobné siroti brányitz i sztzáhnutz zbitkóvnyiki nyepobosné, zachovatz na śemi szvé sztadtzo malé (DŽ 1752); a prenajpervej śe si nász z kresztzanszku véru osvétzil, do tvojoho máloho sztadtza uprovadzél (RSP 1758); na které slowa celé stádo zlostnych duchúw zaháňbené odesslo (BlR 18. st); proto y Kristus Pan cyrkew swu nazjwa maličkym stadečkom (CS 18. st)