stáť1, stojí, stoja, stál, rozk. stoj nedok.
1. zaujímať miesto v obvyklej priamej polohe, na nohách (o ľuďoch a o zvieratách): s. v pohove, s. na špičkách, s. v pozore, s. v zákryte, s. v rade; hovor. s. na lístky do divadla; expr. s. ako peň, ako drúk, ako (soľný) stĺp, ako kôl, ako socha, ako zarezaný, ako pribitý, ako prikovaný, ako (ani) obarený, ako prirastený, ako priklincovaný nepohnute, nehybne; s. ako na tŕňoch netrpezlivo; Poliak stál celý zarazený. (Taj.) Vojaci vrátili sa zmorení tak, že ledva stáli na nohách. (Urb.) Pod okienkom stojí Maťo. (Jil.) Stál za pultom a usmieval sa. (Čaj.) Stál opretý o vysoký doštený plot. (Bod.) Nezbadala, že jej stoja za chrbtom. (Ondr.) Pri žľabe, žerúc sečku, stál krásny gaštan. (Urb.) Na hlave stáť nie je príjemná vec (Jes-á) robiť stojku.
● s. na vlastných nohách byť samostatný; s. na hlinených nohách mať slabé základy; s. jednou nohou v hrobe, s. nad hrobom byť blízko smrti; s. s niekým na vojnovej nohe byť s niekým pohnevaný, rozvadený, hnevať sa; S tými musíme na dobrej nohe stáť (Jégé) dobre s nimi nažívať, nepohnevať si ich; s. ako múr a) pevne, b) iron. nehybne (o ťarbavom človekovi); s. pred súdom byť súdený; s. pri kormidle mať v rukách vládu, moc; s. stráž (Štítn.), s. vartu (J. Kráľ) strážiť; s. nad niekým dozerať na niekoho; s. bokom, stranou nezúčastňovať sa na niečom; s. v slove dodržiavať, spĺňať daný sľub; s. v úžase, v údive žasnúť, diviť sa; hosp. s. nasucho (o krave pred otelením) nedojiť;
2. (o stojatých predmetoch, o stromoch ap.) nachádzať sa, byť umiestený, postavený niekde v obvyklej (stojatej) polohe: Na masívnej skrini stáli hodiny. (Vaj.) Golierik stojí dohora. (Kuk.) Štvormetrové drúčiky stáli opreté o traverzy. (Hor.) Srsť stojí každá osebe ako je- žovi. (Tim.) Do takto roka moja hrobka musí stáť. (Žáry) Stoja tam dve vrecia so zrnom. (Ráz.-Mart.) (Na stoloch) sklenice, poháriky a misky ešte od včerajška stáli. (Kal.) V kúte stála stolička. (Min.) Pri maštali stála vysoká hruška. (Krno) Stojí vysoká divá Poľana ... (Sládk.) Zámok stál na vysokej skale. (Janč.); pren. Akási priehrada stála medzi ňou a mužom (Vaj.) niečo ich rozdeľovalo, rozdvojovalo.
● expr.: vlasy mu dupkom stoja je veľmi prestrašený; oči mu stĺpkom, stĺpom stáli a) hľadel meravo, b) bol mŕtvy; Dlho hľadela očami dupkom stojacimi na syna. (Kuk.)
3. zostávať na jednom mieste, nehýbať sa z miesta, nekonať pohyb, nepohybovať sa: vlak, auto stojí; Začali sme badať, že stojíme a nehýbeme sa. (Kuk.) Tomáš ostal stáť pri vrátach. (Zúb.) Videl tam už stáť zástup zvedavých žien. (Urb.) Povozy stoja radom. (Kuk.) Povetrie stálo ako stojatá teplá voda. (Tat.) Čas nestojí. (Hor.); roztok. necháme cez noc stáť; pren. Ďatelina stála na ostrvách (Fig.) neodvážali ju; pren. hovor. expr. robota mi stoji nikto za mňa nepracuje;
4. nebyť v činnosti, v chode, nefungovať, nejsť: hodiny, hodinky stoja; stroje stoja; továreň, fabrika stojí nepracuje sa v nej; Motory stoja. (Bedn.) Píla stojí. (Švant.) Stavba stála dvadsaťjeden dní (Karv.) nepracovalo sa na nej. A ty čo stojíš? (Ráz.) expr. prečo nepracuješ?
● hovor.: aby reč nestála aby sa o niečom hovorilo; nad tým mi rozum ostáva stáť, nad tým mi rozum stojí žasnem nad tým, to je pre mňa nepochopiteľné;
5. zaujímať isté miesto, nachádzať sa niekde, vyskytovať sa na nejakom mieste: Za plotom k slanici stoja dielne a sklady na tovar. (Tomašč.) Kde stála prvá škola, nevedno. (Vans.) Dookola stoja šiatre. (Al.) Slnko stojí na nebi. (Červ.) Nad domom stoji akási hmla. (Kuk.) Vysoko stáli biele obláčky. (Vaj.); pren. Medzi nimi dievča stojí (Tat.) hnevajú sa pre dievča. Tichá noc stála nad krajom (Vaj.) bola.
● stáť dakomu v ceste prekážať, byť na prekážku; hovor. neviem, kde mi hlava stojí som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí;
6. kniž. mať isté miesto, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom pomere al. vzťahu k niekomu al. k niečomu: s. nízko, vysoko nad niekým, nad niečím, s. vyššie, nižšie ako niekto, ako niečo; s. na jednej, na rovnakej úrovni s niekým al. s. niečím; s. na čele, v čele niečoho byť vodcom, zaujímať vedúce postavenie; s. na prvom (na druhom) mieste byť prvým (druhým), pren. byť prvoradý (druhoradý); s. v popredí, s. v pozadí; s. na nízkom, vysokom stupni (napr. vzdelanosti); s. proti sebe, proti niekomu, proti niečomu a) bojovať, byť v nepriateľstve s niekým, s niečím, b) byť v protiklade; s. pred úlohou (úlohami) mať za úlohu (napr. rozriešiť, vypracovať niečo); Ešte nikdy nestáli (žiaci) pred takouto zodpovednosťou (Gab.) nemali takú zodpovednú prácu, úlohu; s. k službám, k dispozícii; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); s. nad stranami byť nestranný
● s. na prahu niečoho začínať, byť na začiatku niečoho; s. na výške úloh byť primerane, dobre pripravený na úlohy; s. na výške povolania (Jégé) dobre sa vyznať v svojom odbore;
7. (ako) nachádzať sa v istom stave, v istom hmotnom položení, v istej situácii: Ja, čo sa gazdovstva týka, dobre stojím. (Skal.) Dozvedel sa, ako stojíme, či je nádej na výhru. (Taj.) Vie, ako stojí jej gazdovstvo. (Kuk.) Vaša vec nestojí dosiaľ zvláštne dobre. (Vaj.); hovor. s. na výhru, na prehru (napr. v šachu);
8. (za kým, za čím, pri kom, pri čom, star. i za koho, za čo) byť na strane niekoho, podporovať niekoho, niečo, držať s niekým: Ostatní stáli za ním ako jeden muž. (Karv.) Robotníctvo stojí do chlapa za Jančovičom. (Smrč.) Za Ferdinandom stojí celá ríša. (Jégé) Stáli za tvojho otca, keď bol slúžnym. (Kuk.)
● s. si za slovom dodržiavať sľub, trvať na svojom rozhodnutí;
9. trochu zastar. (za koho, za čo, pri kom, pri čom) brániť, chrániť niekoho, niečo: Vravia o ňom, že je socialista a že stojí za slovenčinu. (Taj.) Záujmy svoje [národ] zná a svorne stojí za ne. (Záb.) Do smrti pri tebe stojím (Vaj.) budem ťa chrániť.
10. trochu zastar. (za koho, za čo) dávať záruku, ručiť: Pusťte ho, stojím zaň. (Taj.) A stojíte mi za vašich ľudí. (Kal.) Ja ti za to nestojím, že ťa pri živote nechá. (Dobš.) Za to vám stojím, že zakrátko o ňom nič vedieť nebudú. (Záb.)
11. (na čom) nástojiť, trvať, naliehať na niečo: s. na svojom (neústupne) presadzovať svoju mienku, svoje rozhodnutie; socializmus stojí na požiadavke spoločenského vlastníctva; Stáli teda na tom, aby aspoň pokukli do pekla. (Záb.)
12. (o čo, o koho) mať záujem, veľmi sa zaujímať, dbať; záležať niekomu na niečom, na niekom: Stoja o takú protekciu. (Kuk.) Naši susedia o prasa nestoja. (Tat.) O lacnú lásku nestojí. (Šolt.) On neveľmi stál o ne [o dievčatá]. (Zát.)
13. trochu zastar. (v čom, zried. i bezpredm.) byť, trvať, existovať, pretrvávať: V tej doline stálo baníctvo pred vekmi v kvete (Lask.) prekvitalo. Jaroslav stál v priazni u kráľa Matiáša (Kal.) bol obľúbený. Bolo im vzácne dozvedieť sa, kde aká vojna stojí. (Janč.) Stáli [kopáči] v tvrdej robote (Tat.) mali ťažkú robotu. Stál som v ohláškach (Kuk.) bol som v období ohlášok. Anuľka stoji v hre (Kal.) ide o Anuľku; stáť v plameni (Kuk., Škult) horieť
● hovor. odkedy svet svetom stoji oddávna, od nepamäti;
14. (na čom, na kom, s čím, s kým) mať existenciu v niečom, v niekom, existenčne závisieť od niečoho, od niekoho: Treba pestovať spojivá, ktoré sú, nové hľadať a upevňovať. Na tom stojíme. (Kuk.); niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) niečo (niekto) závisí od niečoho (od niekoho);
15. byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: Na prvom kontrakte nestojí o tom, že by sme mali priplácať. (Smrč.) Stálo to aj v novinách. (Laz.) V liste stálo, že je Jano zdravý. (Taj.) Čo už raz stojí na písme, je hotovou vecou. (Gab.); tam to stojí čierne na bielom;
16. hovor. (komu) slušať, svedčať, pristať: šaty mu dobre (výborne) stoja; oblek mu stoji ako uliaty; pren. Pekne ti tie reči stoja (Sládk.) hovoríš výstižne, pekne;
opak. k 1, 2, 5, 6, 13 stávať, -a, -ajú
stáť2, stojí, stoja, stál nedok.
1. (čo, koľko) mať cenu, hodnotu (obyč. vyjadrenú v peniazoch): s. hodne, veľa, mnoho peňazí, s. korunu, desať korún; Koľko stojí táto kniha? — Čo stojí meter látky? — Dovoz za každú fľaštičku stojí zlatku. (Jégé) Štúdiá stáli celé majetky. (Letz) Stálo to veľké peniaze. (Záb.) To nebude stáť svet (Zúb.) nebude to drahé. Dobrá rada stojí groš (prísl.) je veľmi osožná.
2. (čo, za čo) mať istú hodnotu, cenu (napr. spoločenskú, morálnu, umeleckú ap.); byť hodný niečoho: Celý kabát nestojí za vás dvadsiatich. (Jes.) Trúnok z tejto krčmy nestojí nič. (Tim.) Kto sa bojí, nič nestojí. (úsl.) Obed nebude stáť za nič. (Zúb.) Flórik ako mysliteľ nestál za mnoho. (Jaš.) Tu človek musí mať aspoň päťdesiat rokov, aby za dačo stál. (Karv.); hovor. expr. stojí (nestojí) to (za) fajku dymu (tabaku, močky) nič to nie je hodné, nemá to žiadnu cenu; stojí (nestojí) to za reč, za slovo nie je (je) to bezvýznamné; stojí to za pokus, za úvahu, za povšimnutie hodno sa o to pokúsiť, hodno nad tým uvažovať, hodno si to všimnúť; (ne)stojí to za to (ne)vyplatí sa, (ne) oplatí sa;
3. (koho čo, koľko) vyžadovať isté finančné náklady al. isté úsilie (pri získavaní al. uskutočňovaní niečoho): stálo ma to mnoho, veľa, málo; nič ma to nestálo; Stálo ho to hriešne peniaze. (Žáry) Šesťtisíc ma stáli doktori a tritisíc pohreb. (Švant.) Nebude ťa to stáť ani halier. (Zúb.) Čo ma to stoji hrdinstva. (Šolt.) Stálo to presviedčania, taká jednoduchá vec. (Tat.) Stálo ho [to] mnoho roboty. (Kuk.) Stálo by ho to majetok i život. (Ráz.) A čo ma čo bude stáť, ty musíš byť ženou najbohatšieho mládenca. (Tim.)
● mohlo by ma to stáž krk, hlavu mohol by som na to životom doplatiť; V prípade neúspechu môže ťa to stáť hrdlo. (Zúb.); hovor. stoj čo stoj za každú cenu, za akýchkoľvek okolností