stáť1 ndk
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať miesto vo vzpriamenej polohe, na nohách: byla by tak nemoczna, ze by nemohla przed prawem stati žk 1473; v tú chvíli cisárská panna v okenečku stála asl 1560/1603–04; ale gemu nedali, totyssto Prassywemu tolko fl. 10, nebo na warte stal s. l. 1587 e; wida Matku Páne stáťi, bolesti obklýčenú cc 1655; kdyby bilj na woze stalj, nuž bj se bila sskoda nestala krupina 1699; w ten czas pry panu instansowy stal a ruky hore wizdwihnute mel martin 1731; snjwalo se my, že sem stál na brehu potoka kb 1756
o aby on, Kubo Kostolnik, ponejprv za dve hodiny pret štolnou v železe stal b. bystrica 1728 cm stáť v okovách; pro kteru winu mela by sjce na teatrum staty pred domem sessionalskim za 6 hodjn poniky 1789 byť na pranieri
• smrt strassliwa wssem bezbožnym opilcům za hrbetem a na pate stogj sp 1696 náb čakajú ich muky; smrť stojí u dverí, za chrbtom je blízko, každý zomrie: když pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; ale smrt za chrptem stogi a na nas se diwa gš 1758; pokud baron této slowa prednassel, stal Eugen jako prikowaný lpo 18. st bez pohnutia
2. nachádzať sa, byť umiestnený, postavený niekde vo zvyčajnej (obyč. stojatej) polohe: gestli ktery czlowiek necha swe sate zbozy stati na poli a ginssi wsseczkni swe domuow swezli; prywet, to ma take zachowano byti od suseda od wrchu az do zemie, kdez by stalo proti dworu susedskemv žk 1473; vyrachli su cztyrzy brazdy, poczaussy od Vahu, stogi topol bytča 1484 sčl; že wystawyl sobe s neho pliaczok, kde stogy chysska wo wratech l. trnovec 1536; (riad) ktery k warzeny piwa gest potrebny, ma gedna y druha strana, poky piwowar stogy, vzywati p. ľupča 1543; w mestach stoga wistawene sspitali a w ných slepy, chromy, hluchy, stary, nemocny sk 1697; tento krčah musy na niečem stati rt 17. st; zdola hrussky, ktoreg len pen stogi krupina 1702; včil až do jednoho stromu aj s trnim naš pan oberjager načisto vyrubat dal a nelen tady, kady stromovi stalo, dal žaludem vysadit gajary 1788 lp
• ach, gak na slabych nohach nassa obec stogj! sp 1696 (o jej krehkosti); awssak hospodarstwy gegich welmy kulha a na mdlych nohach stogy ek 18. st neprosperuje; oči stáli dupkom, stĺpkom
a) meravo hľadeli: má včytel obličeg swug nastrogiti k posunkum nábožnjm, ne ku omrzlým a sspatnjm (: w prewracenj očý tak, aby dupkom stali:) bz 1749;
b) naznačovali mŕtvosť: očj stlupkem stáli (dobytku) škd 1775
3. zostávať na mieste, nemeniť polohu: wezmy layn holubych, nasip ych do sskopkú, naleg na ne wody, at tak stogy den a nocz mt 17. st; hyrečny Kopernjk kanonjkom byl, ktery zmyslel, že slunco stogy a zem se okolo neho obracá krp 1760; že každy tyžden temer každy geden sedlak na panskom dva dni nekdy aj tri dni stati musi turzovka 1798 lp pracovať; pren robota nám stogi pk 1782 nikto nepracuje
o kdi more ticho stogi, plawenj nemuže bit, lečbj pacholcy weslom tyahagjcy na lawickach sedjce weslom tyahaly kob 1666 je pokojné
• ktera woda wždycky stogj, welmi snadno se y zhnogj se 18. st (o potrebe pokroku, vývinu)
4. práv nemeniť vlastníka: ale ta winicze aby se nepredawala, ale na tom meste pri pokogi stala bátovce 1589; kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogem, dokud ditky me k rozumu prigdu bratislava 1667 e; czo ge w chalupe klincom pribite, to ma nepohnute stat žilina 1698
5. nebyť v činnosti, nebyť využitý, v chode, nefungovať, neísť: tedy wuozs ma s pokogem stati, dokad wsseczkni przegdu žk 1473; takze ta wecz (dohoda) ma stati prwna a gruntowna beze wsseho porusseny p. ľupča 1551; ktere weczy od toho czyassu z pokogom staly až do tohoto czyassu h. ždaňa 1577; krčzmy puste nech nestoga, než kdekolwek bi mohl gaky osoch panu zniest krasňany 1665; od senyckeho cechmystra sem pytal, ze negysu dluzný, ze ta gatka pusta stogy senica 1674; žaden z Lehotzkych ludy gazdu nepamata, len že wždyčky pusztym stalo od mnoho rokuw v. lehota 1732; snad tretia pastwa pod ozimne syata prihotowena prazna staty bude, kdy nebudeme mjt čžjm posiat likavka 1768
o s. prielohom, úhorom byť neobrobený: ze tyto zeme oraly, kere prielohom stoya wczyle trenčín 1574; ket uhorom stali (lazy), že cez ne priechodisko biwalo d. jaseno 1759
6. nachádzať sa, vyskytovať sa niekde, vychádzať z nej. miesta: v tom inglickom poli jedna krčma stoji, do nej sa schadzaju tria kralove z vojny rl 16. st; opett prissly kuruczy w noczy, die 18. may stal haytman u Balaža p. ľupča 1679 nocoval; wym, že krik stal u Barbir Istwana, widela sem, kdy ho bylj obidwa krupina 1692; že bočny rebra any pry gednem čloweku tak prosto a w rowneg liney nestoga šd 1784; p. fatens počul ale potom weliky krik w tomže mline stati bodovice 1784 ozývať sa
o gednemu sedlyaku, ktery stal bil na wozarstwo a potom zanechaty musel krupina 1684 vykonával povoznícku službu; košiarom, salašom s., na salaši s. pásť ovce a prenocúvať s nimi: než gest tomu piet rokuw, yak z dobitkem na salassy stal za domom domaniskim v. zálužie 1617–19; aby predtjm byly desatek dawaly batizowsczj sedlaczj, kdy kossarem staly na batisowszkom a mengusowszkym chotaru spiš 1648; w kteregkolwek hore walassi salašom stoga, z teg hori ag drewo beru turiec 1779
• pokud mne hlava hore bude stat, ten zamek nezradym lietava 1633 budem živý; decrepitus: starček, který nad hrobem chodi, stogi wu 1750 (o veľmi starom a chorom človekovi); meme gine starosti, sotva wime, kde nam hlawa stogi pre hospodarstwi sj 18. st sme bezradní, zmätení pre nával práce, starostí; kudele mezi wlasi si zakrucowala, abi ty hlawa gako merica stala mik 18. st (o veľkej hlave)
7. mať isté miesto, funkciu, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom vzťahu al. pomere k niekomu al. niečomu: ohnywost (nového hrebíčka) w geho složeny stogy in 3tio gradu hl 17. st; tehdy kdo w hodnosti stogi, nemá mluwit mnoho gv 1755
o potreba gest techdj, aby sme straže držali, pilnj pozor dali a w zbrogj stáli sk 1697 boli pripravení; to wsecko stat bude na dispositij Wasey Oswycenosty p. bystrica 1717 závisieť; Luther Martin pri gednostagnosti nemúže zetrwat, ano sám sebu w očy stogi pp 1734 si protirečí; sskodnemu zwiku chtegicze ga na odpor stat liptov 1760 sprotiviť sa; ktere (listy) wiem, že pred žadnim prawom nemohu stat, nebo z mogou welikou kriwdou podwedena a prinucena sem byla podpisowat liptov 1765 byť predvolaná; adjuvo: pomahám, na ruku stogim wu 1750 nadŕžam
• fluctuor: w pochybnosti stogjm sem y tam sa motám ks 1763 som nerozhodný
8. za koho, čo, pri kom byť na strane niekoho, držať s niekým, podporovať niekoho, niečo: potom sme my jey mlovyly, aby sla a oprattala, ze my budeme za to statty tomčany 1572; neb sme hodny za geho pocztywost staty a praczowaty h. nemce 1600; y wsseckých kůruw angelských žádame, by pri nás stáli cc 1655; assisto: pri nékom stogjm grp 1771
• a protoz jestli V. U. M. nam strany nebude staty a nebude našim tutorem jablonové 17. st lp nebude na našej strane
9. o, za koho, čo brániť, chrániť niekoho, niečo, zastať sa niekoho: zadny czlowiek negest dluzen za sweho pacholka dale stati, nez yako geho statek gest žk 1473; my zasie wo nie (plemä) stati chczeme a pro Wassi Milost mnohem wicze vcziniti slibugeme p. bystrica 1538; protos Was pratelsky prosyme, ze geho zastawyte a zan staty wedle tohoto nassyho lystu budete blatnica 1589; ya Wasseg oznamugi a zadagicze ponižene, abi za mne racila stasti, yakosto za sweho poddaneho m. s. ján 1608; pannj zan odpowed da a zanho stogi očová 1624 e; dobry wogak za kraginu y za krala stogi gv 1755
• a ten gleit a to bezpeczenstwie ma gim w swe moczi stati od dnesska do vtereho, to gest do trzetiho dne trnava 1459 sčl práv byť ochranou
10. za koho, čo dávať záruku, ručiť za niekoho, niečo: a my Wassym Milostiem za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane h. beňadik 1584; aby ste ho na gegjch hlawu a poctiwost y na nassu wssecku dedinu (:ponewadž za neho stogjme:) slobodne propustili, a pakliže by on byl snad nieco winnjkem, zase pred W. M. ho postawime h. ždaňa 1602; damna illata tibi praestanda, farcienda sunt: ty musýss za tu sskodu státi, musýss wynahraditi wu 1750
• to se vihledavat bude, za to stogim, ze ginacze sa nenagde dubnica n. v. 1732 ručím svojou osobou
11. na čom, o čo naliehať, nástojiť, trvať na niečom, neupúšťať od niečoho: ale po smrty geho (otca) wuona to zrussyla, any w tiem stala žk 1488; gestli ze by geho kdo chczel enem bantowat, ze chcze ten isti Stefan Krayczy za to stat trnava 1582; stale na tom stogim, že očystecz gest šv 1675; ya o škodu tak nestogim krupina 1741; že on ze statkem zawčasu doma bude, že se ta wec (pánov záujem), o kteru stogi, esstie lechce statj muže kt 1753
• s. na svojom slove, v slovách, (na) svojej reči, svojho sľubu plniť sľub: o tom, ktoz na swe rzeczi nestogi žk 1473; na kterezto Michale Cygane slyby prawo pamatugycze, geho napominaly, aby swey reczy stall p. ľupča 1582; ktera bi strana tento kup russiti usilowala aneb sweho slowa nestala, teda budie propadat na chram Bozy fl 6 žilina 1663; takze potom ssel z mladencom Andrassom Rakassom a z rodiczmj mluwil, nez y tehda matka odporowala, pak slibw sweho stala štítnik 1692; zda-lj on swich slowach stogi, musy na papir psat sns 1786; s. o hrdlo, smrť, život (koho) chcieť trest smrti: kterak zmisslagu o tem gistem weznowy, stoga-ly mu o hrdlo anebo ne; techdy oni na to daly takowu odpowed, že ony o geho smrt nestoga bratislava 1681; ktery bi o geho život stal, aby ho zamordowal? mk 18. st
12. o, za koho, čo mať, prejavovať záujem o niekoho, niečo, dbať o niekoho, niečo: tehda wedle zapisu tehoto radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati p. ľupča 1536; nebo ne tolik o toho Kmete stogy, alle o wseczko panstwy parížovce 1555 e; Puček rekl, že nestogj giz o to manželstwj d. kubín 1646; kdo rozumu nema, nech v rade neseda, kde o neho nestogj bv 1652; tech, kteryž o zemske wecy stogi, kterych Bůh gest bricho sp 1696; žaden nič nedba, žaden o nich nestoji sedlice 1783 lp
13. (v čom) byť, trvať, existovať, pretrvávať v niečom: kdy by kolwek kerakoly strana w tem staty nechtela l. ján 1480 sčl; kterak by mezi nami a starssimi potomky pewnost, pokoy a gednostaynost weczech dokonalych stati mohla l. trnovec 1563; prosim strani drewa na magir, ze by Wasse Welikomoznost poslati raczila, pokud takto teplo stogi a pokud dobre czesti stogi malženice 1607; pohorelým na Orawkách gesste sloboda stogi do Wianocz, yak gych w listi gym widane doswečiti mohu orava 1618; z kterych veci nikdy, yak Detva stogi, ani my, predkowe naši devatek nedavali detva 1736 lp
o kteri bi mali pokrwnost anebo nenawist s timi, kterim prawo stogi ca 1675 práv sa súdia; bozenyika poslal k pannyi instansscze, ze prawo bude stat skalica 1723 práv bude súd; vo vedomosti, v známosť (dobre) s. adm byť známe: w znamost dobre stogi Wisoce Oswicenostiam; dobre we wedomosti stogi Oswicenostiam važec 1768
• rozumym tomu tak, že Lyndawske panstwy rowno yako na gednom wlasu stogy s. l. 1563 je v zlej situácii; on byl wražedlnjk od počatku a w prawde nestal, nebo prawdy w nem nenj cob 17. st bol klamárom; s. reči, v slove plniť sľúbené: non staret suis verbis vulgare sermone nestoya swey reczy turiec 1582; Bože, prosime twe milosty, udel nam Ducha tweho S., abichom my staly w slowu twem a w prawem poslussenstwy až do konce zetrwaly ags 1708 náb plnili ho
14. (na, v čom) (existenčne) závisieť od niečoho, niekoho, mať existenciu v niečom: to na gich panow woly bude staty l. ján 1480 sčl; powecz, w kolik strankach stogij spasenij křestianske? bag 1585; a kdiby geg wule bola Berger Andrasowy nyczo s teg tretiny dat, na geg wuli bude stat prešov 1696; ale ta radost nestogi na brucha plnosti gš 1758; continetur honestas qvatuor virtutibus: w sstyrech wecách stogj poctiwost ks 1763
o gesli bi to na moci meg stalo, aby gsem od wassich tiel nemoce, vskosti, zalosti, wssecku starost odehnati mohel mk 18. st mal som moc
• paňska prozba za rozkazanj stogj sin 1678 (o podriadenosti)
15. neos kde byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: nam pod prisahu, gak in generali decreto stogi, gednostejne oznamili bratislava 1559; nepochibugem, ze Wassy Milostj y take pany sudczy dobre zaopaczy a wicz nezly w artikuly stogy orlové 1661; kupila se diesska brindcze, kteregssto summa doložena stogi v poradku kupowany brindce žilina 1712; luky na osem koscou, jak v urbari punkt stoji polhora 1776 lp
o stojí napísané, písané, zvrchupísané je zapísané, písomne zachytené: gemu wsseho toho nesplnyl, czoz swrchupsano stogy zvolen 1445; tedy to plati bez osudu, yakoz stogi psano naprzed žk 1473; w tichže knihach Mogzissowich stogy napsano ags 1708
16. komu slušať, svedčať, pristať niekomu: pobral takowe saty, ktera gemu na hrdlo nestogy s. l. 17. st
• z pokoru čim dal tim wisseg w cnostech sa pozdwihug, nebo pjcha stogj učnowy tak, gako zlaty obogek swini ca 1696 je nepotrebná
17. práv komu riešiť právne záležitosti pred súdom, odpovedať na obvinenie niekoho: a przysslo by k bogi, ze by zadal bitku, gestli by mu chtiel staty strečno 1548
o causam relinquere: od pre pustiti, ku právu nestáti wu 1750 zanechať právne riešenie sporu, odstúpiť od sporu; vadari reum: rukogewnjka žádati od hrjssného, aby na právo stal ks 1763 ho zastupoval; práva, spravodlivosti s. zodpovedať sa pred súdom: przed wamy gednomv kazdemv chczy prawa staty strečno 1548; nebudess mne zde sudity. Nebo nykda any mich przedkow, any mne takowy messcžane a sedlaczy nesudily, any budu, tam ya chczy prawa staty, ne gynde ružomberok 1576; potom ty ya budem prawa staty, kdy ma dosweczyss, že som ya striga krupina 1692; aby sprawedlnosty stali takowimto spusobem turie 1724; nekdo domnieva jse, že neni povinen pro svuj skutek zly práva stát neb za to odpoved dát mb 1759;
-vať, stojávať [-jí-] frekv
1. k 1: až bych se já dážďa bála, do kríčka bych nestávala, do kríčka bych nestávala rl 15. st; na kterich krawy w lete stawagu budatín 1690; geg tože dietya odisslo a to sicze wečer, za žleb, kdye totižto krawy stawaly, w pliencze okrutyene položila orava 1740; z gidúcyma chodjwali a z stogjcyma stáwali kb 1756; nagprw hríšník za nekterý čas musil úplňe wen s kosťela stáwaťi w pokánném ruchu bn 1796
2. k 2: powstáwagj gisté proti čloweku každodeny nepratěle, sydla stáwagj a utoky činij spo 1690; swět tento tisyc a tisyc osydel stáwa dussám lidckým sro 1766
3. k 4: čluny pri zapadu slunce nablizko obecnych prievozu mista pritahnute byli a potom nasledujiciho jitra, kde stavaji, se zase zavest (majú) viedeň 1782 cm
4. k 6: y to wie (svedok), že tam dosty seno stawalo krupina 1691; k ffrancisskanom, ponewacž tam stawa pan viceisspan, kupilo se mis ssest žilina 1716
5. k 7: Hrabowskemu, kdy stawal po niekolik dni nad oraczmi, kdy vhory preorawali trenčín 1587; že sam fatens pred dwaciatmy roky po gedno ssest rokou z Hornokubincy ze swimy wlastnimj owcamy stawal veličná 1732; w prostredu dwúch hríchuw každá čtnosť stále stogíwa be 1794
o s. salašom, na salaši pásavať a prenocúvať: wie o tom, že wysse polany Dzuryanowskeg stawal geho nebohy pan otec z Hibany z owcamy na salassy liptov 1693; po zebrany sena owcze geho na tich kossariskach salassom stawalj turiec 1777
6. k 13: durare: stáwati pd 18. st
7. na koho vyčkávať na niekoho (so zlým úmyslom): Gyryk Kulczyt, spolusused nass, stawal na nas a nasse messczeny na horach a na slobotney ceste, nemage ssatneho prawa žk 1468
8. čo byť v dostatku, postačovať: kupilo se sczuk glawnich, czuo nestawalo, wzalo se menssich kapruow a sczuczok; kapusty, ponewadž nestawalo obecneg, kupilo se, d 5 žilina 1665; 1681; ked to nestawalo, aj z nadrastkov som gednu vivaril p. bystrica 18. st
9. ostávať: platil sem mlynarowy od 4 ramow na obloky, tamze kachle sem platil a czuo stawalo mošovce 1563
stáť2 ndk
1. mať cenu, hodnotu (obyč. v peniazoch): zacz ten dobytek stogi aneb ten kuoň; zacz by ta zemie stala žk 1473; že y ty penize zato nestogia, czo sme praczowalj sielnica 1571; prinosila k nemv motiku ostriti y zeptawala se ho, gestli stogi za dwa penize p. ľupča 1582; a czo by wycze podluzna byla, nech pan mug wyplaty z meho statku, ponewacz rola tolko penyez nestogy bratislava 1667; riad hospodarsky any za try zlate nestogj turiec 1672; takowa Geho Milosty portia neb častka či bi wysse sstirsto rimskich zlatich stala neb nie? ivachnová 1736; weczy zdaliž nje lacnegssge, gako staly, popredane su turiec 1777
• ga, čuo by za gednu muchu stalo, som sebou newzal varšava 1760 nič
2. za čo mať istú hodnotu (spoločenskú, morálnu), byť hodný niečoho: ten wi, zacz Pan Gežyss stogi cc 1655; hitnu na Knazowe hore predal s pressom, ačkolwek za dewat zlatich, ale stala za dwacat zlatich krupina 1683; multum de ea re disputavi: mnoho gsem o té wěcy hádal, mnohého hadrowánj, hadruňku, hádánj ta wěc mně stála wu 1750
• lisska tež swug oczas wzdycky chwalj negwjc, kozussnicy mluwy, že nestogj za nicz bv 1652; nestogj za borowu ssussku; ten ptak, wecz, za malo stogj, genž do sweho hnjzda hnogj sin 1678; hlawnj a prednj mesto w Uherskeg kragne Budin mnoho tisyc wogska krwy stálo krp 1760 mnoho sa oň bojovalo; kto poctiwosti nema, za psa nestogi mk 18. st naničhodný, podliak
3. mať istú cenu, vyžadovať isté finančné náklady al. úsilie (pri získaní niečoho): geho k tomu prinutit, abi mne zaplatil, nebo mne newelmi malo stogi, co sem na posly nakladal sielnica 1574; nohawjcze opet mne staly fl 1 d 60 zvolen 1575; wysse dwoch tyždnow žaden nema robotu v remeslnyka zohabyt pod byrssagom, kolko robota stogy šš 1610; to nas stalo dvanast zlatych kubrica 1718 lp
stávať, stávať sa p.
stať, stáť1