Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

srsť -i ž. porast chlpov na tele (zvieracích) cicavcov: hustá s.; ježiť s. i fraz. hnevať sa

● je mu to proti s-i nepríjemné; je mu to po s-i vhodné, príjemné;

sŕstka -y -tok ž. zdrob.

srsť, -ti ž. súvislá vrstva vlasov pokrývajúca pokožku cicavcov, chlpy: hustá, riedka, krátka, dlhá, lesklá, hladká, kučeravá, zježená s.; kozia, zajačia, medvedia, ťavia s.; zimná, letná s. ktorá po vypĺznutí rastie zvieratám v zime al. v lete; pren. [Chlapom] bralo chuť starať sa do vecí, ktoré hneď páchli čertovou srsťou (Švant.) čertovinou; pren. hovor. expr. ani s., ani s-i ani trochu, nič: Dokedy vystačia kupovať a kupovať, nepridať ani srsti z gazdovstva? (Kuk.) (Zo stáda) do rána neskape ani srsť (Dobš.) ani jeden kus dobytka.

● ježiť s. hnevať sa (i o človekovi): Matej sa hnevá, ježí srsť. (Ondr.); je (ide) mu po s-i niečo, nie je mu proti s-i niečo páči sa, vyhovuje mu niečo, je mu to vhodné, príjemné; je (ide) mu proti s-i niečo, nie je (nejde) mu po s-i niečo nepáči sa, nevyhovuje mu niečo, nie je mu to vhodné, príjemné; hladkať niekoho po s-i lichotiť, pochlebovať niekomu; robiť, hovoriť niečo niekomu po (proti) s-i po vôli (napriek); Ty si ma bez strachu pohladkal proti srsti (Jes-á) urobil si mi napriek;

srsťový príd. zried.: s. kryt tela

(jedna) srsť; (bez) srsti; (k) srsti; (vidím) srsť; (hej) srsť!; (o) srsti; (so) srsťou;

(dve) srsti; (bez) srstí; (k) srstiam; (vidím) srsti; (hej) srsti!; (o) srstiach; (so) srsťami;

srsť ž porast chlpov na tele cicavcov: vkradne-li to (drevo) we dne, tehdy mu gde o kozi y o srsth žk 1473; a když se dowedel tento naš saused, yakoweg srsti ty voly bily nemce 1596 e; gež ostne za srst ma kob 1666; wezmy srsty zagačych y spalyž ge na prach a dag pyty, kdož nemuž wody pussčzaty kle 1740 chlpov; madrac s konsku srstu naplneny m. kameň 1772; gedneho psa z dluhu serstu obrostnuteho pri sobe ma s. ves 1786; kdi chcess osuti zehnati, wezmi dobri popel, deleg luch a tri mu po sersti y proti sersti rg 18. st
• u svine vlnu hledati, od ovce srst též žádati jest bláznovství, máš veriti pv 17.–18. st (o zbytočnosti niečoho); Jacobus Gretsérus wihledal a poznal po srsti autora pasqvillusa Jakuba Cambilhonta pp 1734 dobre poznal; adulor: pochlebugi, po srsti hladiti wu 1750 (o podlizovaní); že proti srsty luteranum mluwy čs 1754 napriek; lisska swú srst promenuge, wssak mrawow ňemeňí, kdo priwikne ráz ku zlému, ťassko sa promeňí gv 1755 nie všetko možno meniť; dávaš znať, kteréj a jakéj jsi srsťi br 1785 o charaktere človeka; mnoho chrtu zagjčy smrt, witrhagj mu wssecku srst se 18. st nič po ňom nezostane; po s-i vlka, vlčka poznať každý má svoj prejav: newy pomislitj, že vlka po srstj kazdy poznati mislj bv 1652; poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepú a čloweka po reči sin 1678; ex unque leonem: po srsti wlčka poznáss krg 1704; mať/nemať ani s. (ani muchy), ani s-i, dať, nechať/nenechať, ostať/neostať ani s-i, žiadnej s-i nezostalo (o dobytku) nič: ponewadz any srsty dobitka mu neostalo malženice 1621; tak nas oblupil, že ani srsti z našich statkou nenechal poloma 1649 lp; tak mnoho jest (lichvy) spadlo, že mnohym hospodarom žadnej srsti nezostalo kosorín 17. st lp; ale y z tich, kteri su osadly, any geden zadneho lichwata, ani srsty nemagu prosné 1726; že nekteru jar nemal anj gedneg srsty p. Machula Andráš ze sweho statku turiec 1772; kteryžto sestra moga Mariene, sestre mogeg, ani brazdi z pola, ani srsti ze statku dati rozkazala ludrová 1768; takže on nema w mocj sweg anj gednu srst, any gedneg muchj cs 18. st;
-ený, -ový, -ný príd: žadnemu nebude slobodno nawlaky srstene nosit liptov 1679 e; gedny wýsahy srstenyé (nitra) 1737; ornati zo szerstenej materii tri s. ves 1786; gausapanus: ze sukna srstoveho; gausapinus: ze srstného sukna ld 18. st;
-ka, -ečka dem:
• nebyť ani jedna s. koho, nezostať s-y z čoho (o dobytku) nič; mnohe dwore tak se wiprazdnilj, že srstečkj w nich z howaziho statku pri žiwe nezostalo kt 1753; nas juž nestoji na gruntech len toliko tricat štvrtnikuv, a to sice s tych tricatich neni krome šest dobrych hospodaruv, čo sme ostatni, ani jedna srska neni naša v. lovča 18. st lp