Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

srsť -i ž. porast chlpov na tele (zvieracích) cicavcov: hustá s.; ježiť s. i fraz. hnevať sa

● je mu to proti s-i nepríjemné; je mu to po s-i vhodné, príjemné;

sŕstka -y -tok ž. zdrob.

srsť -ti ž.

srsť, -ti ž. súvislá vrstva vlasov pokrývajúca pokožku cicavcov, chlpy: hustá, riedka, krátka, dlhá, lesklá, hladká, kučeravá, zježená s.; kozia, zajačia, medvedia, ťavia s.; zimná, letná s. ktorá po vypĺznutí rastie zvieratám v zime al. v lete; pren. [Chlapom] bralo chuť starať sa do vecí, ktoré hneď páchli čertovou srsťou (Švant.) čertovinou; pren. hovor. expr. ani s., ani s-i ani trochu, nič: Dokedy vystačia kupovať a kupovať, nepridať ani srsti z gazdovstva? (Kuk.) (Zo stáda) do rána neskape ani srsť (Dobš.) ani jeden kus dobytka.

● ježiť s. hnevať sa (i o človekovi): Matej sa hnevá, ježí srsť. (Ondr.); je (ide) mu po s-i niečo, nie je mu proti s-i niečo páči sa, vyhovuje mu niečo, je mu to vhodné, príjemné; je (ide) mu proti s-i niečo, nie je (nejde) mu po s-i niečo nepáči sa, nevyhovuje mu niečo, nie je mu to vhodné, príjemné; hladkať niekoho po s-i lichotiť, pochlebovať niekomu; robiť, hovoriť niečo niekomu po (proti) s-i po vôli (napriek); Ty si ma bez strachu pohladkal proti srsti (Jes-á) urobil si mi napriek;

srsťový príd. zried.: s. kryt tela

srsť ž porast chlpov na tele cicavcov: vkradne-li to (drevo) we dne, tehdy mu gde o kozi y o srsth (ŽK 1473); a když se dowedel tento naš saused, yakoweg srsti ty voly bily (NEMCE 1596 E); gež ostne za srst ma (KoB 1666); wezmy srsty zagačych y spalyž ge na prach a dag pyty, kdož nemuž wody pussčzaty (KLe 1740) chlpov; madrac s konsku srstu naplneny (M. KAMEŇ 1772); gedneho psa z dluhu serstu obrostnuteho pri sobe ma (S. VES 1786); kdi chcess osuti zehnati, wezmi dobri popel, deleg luch a tri mu po sersti y proti sersti (RG 18. st)
F. u svine vlnu hledati, od ovce srst též žádati jest bláznovství, máš veriti (PV 17.-18. st) (o zbytočnosti niečoho); Jacobus Gretsérus wihledal a poznal po srsti autora pasqvillusa Jakuba Cambilhonta (PP 1734) dobre poznal; adulor: pochlebugi, po srsti hladiti (WU 1750) (o podlizovaní); že proti srsty luteranum mluwy (ČS 1754) napriek; lisska swú srst promenuge, wssak mrawow ňemeňí, kdo priwikne ráz ku zlému, ťassko sa promeňí (GV 1755) nie všetko možno meniť; dávaš znať, kteréj a jakéj jsi srsťi (BR 1785) o charaktere človeka; mnoho chrtu zagjčy smrt, witrhagj mu wssecku srst (Se 18. st) nič po ňom nezostane; po s-i vlka, vlčka poznať každý má svoj prejav: newy pomislitj, že vlka po srstj kazdy poznati mislj (BV 1652); poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepú a čloweka po reči (SiN 1678); ex unque leonem: po srsti wlčka poznáss (KrG 1704); mať/nemať ani s. (ani muchy), ani s-i, dať, nechať/nenechať, ostať/neostať ani s-i, žiadnej s-i nezostalo (o dobytku) nič: ponewadz any srsty dobitka mu neostalo (MALŽENICE 1621); tak nas oblupil, že ani srsti z našich statkou nenechal (POLOMA 1649 LP); tak mnoho jest (lichvy) spadlo, že mnohym hospodarom žadnej srsti nezostalo (KOSORÍN 17. st LP); ale y z tich, kteri su osadly, any geden zadneho lichwata, ani srsty nemagu (PROSNÉ 1726); že nekteru jar nemal anj gedneg srsty p. Machula Andráš ze sweho statku (TURIEC 1772); kteryžto sestra moga Mariene, sestre mogeg, ani brazdi z pola, ani srsti ze statku dati rozkazala (LUDROVÁ 1768); takže on nema w mocj sweg anj gednu srst, any gedneg muchj (CS 18. st); -ený, -ový, -ný príd: žadnemu nebude slobodno nawlaky srstene nosit (LIPTOV 1679 E); gedny wýsahy srstenyé ((NITRA) 1737); ornati zo szerstenej materii tri (S. VES 1786); gausapanus: ze sukna srstoveho; gausapinus: ze srstného sukna (LD 18. st); -ka, -ečka dem:
F. nebyť ani jedna s. koho, nezostať s-y z čoho (o dobytku) nič; mnohe dwore tak se wiprazdnilj, že srstečkj w nich z howaziho statku pri žiwe nezostalo (KT 1753); nas juž nestoji na gruntech len toliko tricat štvrtnikuv, a to sice s tych tricatich neni krome šest dobrych hospodaruv, čo sme ostatni, ani jedna srska neni naša (V. LOVČA 18. st LP)