srp, -u m. zastar. i nár.
1. kosák: Tá ide na trávu, má srp v ruke a obrus. (Tim.) V stopách jeho žnica mladá srpom zbožie podberá. (Ráz.-Mart.)
2. vec podoby kosáka: srp mesiaca (Vaj.);
sŕpok, -pka m. zdrob. kosáčik (najmä o mesiaci)
srp m kosák: (Mikuláš) wzal take z riadu motiku gednu a dwa srpy (TURIEC 1648); žency neb koscy, kterj ostrjm srpem žnu (KoB 1666); ponewacž my (sedliaci) gestly s czepamy a srpy swug kus chleba niewichledawame (KUBRICA 1718); hoden sy, aby twa brada srpem struhana byla (DuH 1723) F. jako srp pšenici kosí, smrt tak nemilostive dusí (PCh 1792); -ný príd: L. perowe a srpne, takrečzene pennaticum a mefforale penize, ktere se od zapisowany a od srpa w žatwach dawaly (BELÁ 1773); -ek dem: 1. malý kosák, kosáčik: sicula: srpek (KS 1763) 2. bot kosáčik obyčajný Falcaria vulgaris: geleny trank anebo srpek w lesych roste, lysty ma zespod delssj y syrssj a okolo lystu každeho yako srp zubky drobne (HL 17. st); flos tinctorius: geleny trank gjnak srpek (SJ 18. st)