srnec -nca mn. N a A -e m. samec srny s parohmi;
srnčí príd.: s-ie parohy; poľov. s-ia zver srnce a srny;
srnček -a mn. N a A -y m. zdrob.
srnec G a A srnca pl. N a A srnce A hovor. i srncov m.
srnec, -nca, mn. č. -nce m. parohatý prežúvavec žijúci v horách Európy a juhozápadnej Ázie; zool. s. hôrny (Capriolus capriolus);
srnčí, -ia, -ie príd. patriaci srncovi al. srncom, pochádzajúci od srnca: s-ia zver, s-ia rodinka; s-ie parohy, s-ia s stopa; s-ie mäso;
pren. taký (al. podobný) ako u srnca: Ľudka Pančíkovie s tenkými srnčími nôžkami beží od nás. (Al.); ísť s s-ím krokom pružným, ladným; kuch. s. chrbát druh múčnika pečeného v rebrovite delenej forme;
srnček, -a, mn. č. -y m. zdrob.
srnčí p. srnec
srnec m samec srny zool Capreolus capreolus: srna gegjžto samček gest mladj srnecz (KoB 1666); dama: srnec (WU 1750); capreolus: srnec, diwoké kozlato (KS 1763) L. gazela: pižmowy srnec (KS 1763) zo žliaz ktorého sa odoberá vonná látka, pižmo; -čí príd: wezmi z paleneho gelenjho rohu, kardusbenediktoweho prašku, prašku ze srnčych čelusty, každeho na 3 konce nože (RTA 17. st); -ček dem: capreolus: diwoky srnček (KS 1763)