sŕňa, -aťa, mn. č. -atá/-nence, -at/-neniec str. mláďa srny;
pren. expr. o mladej svižnej žene al. dieťati: Čo je, sŕňa moje? (Král.);
sŕňatko, -a, -tiek i srniatko, -a, -tok str. zdrob. expr.
srna, -y, sŕn ž. samička srnca: bystrá, plachá, uštvaná, splašená s.; poskakovať ako s.; skočiť, vyskočiť, bežať ako s. rýchlo; má oči ako s. krotké, nežné; Je rezká ako srna. (Tim.) Zaliali ju slzy a ako podstrelená srna behom vrátila sa späť (Taj.) smutná, nešťastná;
srňací, zried. i srní, -ia, -ie príd. patriaci srne, pochádzajúci od srny, zo srny: s-ie mláďa, s-ia koža; kuch. srňací guláš, srňacie stehienko; pren. srnia nôžka (Vaj.) štíhla, bystrá;
srnka, -y, -niek ž. zdrob.