srieň -a m. inovať, osuheľ (obyč. na tráve): polia pokryté s-om
● vlasy ako s. biele;
srieňový príd.
inovať zmrznutá vodná para skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare ihličiek • inovatka • srieň: stromy, konáre sú pokryté inovaťou, srieňom • osuheľ: zo stromov visela osuheľ • mráz: na pole padol mráz • zried. osuhlina • nár. hŕňava
srieň p. inovať
srieň, -a m.
1. ľadové ihličkovité kryštáliky vznikajúce zamŕzaním vodných pár al. rosy, inovať, osuheľ: stromy, polia sú — pokryté s-om; srieň sa zablyští na snehu (Ondr.); brada, vlasy sú biele ako s. veľmi, celkom; pren. Neodhodia hračiek, ani keď srieň padne na brady a hlavy (Kuk.) pokryjú ich šediny.
2. odb. vnútorný ľad plávajúci po hladine;
(jeden) srieň; (bez) srieňa; (k) srieňu; (vidím) srieň; (hej) srieň!; (o) srieni; (so) srieňom;
(dva) sriene; (bez) srieňov; (k) srieňom; (vidím) sriene; (hej) sriene!; (o) srieňoch; (so) srieňmi;
srieň ž námraza, inoväť, osuheľ: magu obce swůg statek ne na mrazlywu passu wyháněti, ale očekáwati, dokud mráz a sryen nezegde škd 1775