srieň, -a m.
1. ľadové ihličkovité kryštáliky vznikajúce zamŕzaním vodných pár al. rosy, inovať, osuheľ: stromy, polia sú — pokryté s-om; srieň sa zablyští na snehu (Ondr.); brada, vlasy sú biele ako s. veľmi, celkom; pren. Neodhodia hračiek, ani keď srieň padne na brady a hlavy (Kuk.) pokryjú ich šediny.
2. odb. vnútorný ľad plávajúci po hladine;
srieňový príd.